Prečo nemáte chlapa...

Neviem, ktorá to potrebujete počuť / čítať, ale boli časy, kedy by som za takéto slová podpory a pocit spolupatričnosti dala aj svoje jedenkrátdotýždňacheat teplé hebké palacinky. Nie tie banánové s vločkami, ale tie s tou originál 100% lepkovou múkou. S nutelou. Nie s tou proteínovou, ale s tou originál, ktorej dve lyžičky pokrývajú dennú kalorickú spotrebu hlavného hygienika SR.  A so šľahačkou. Nie s tou doma vyšľahanou z mlieka zo šťastných sojových bôbov, ale s tou v spreji, ktorej zoznam éčiek sa nezmestil na etiketu.

Ako som už opomenula v článkoch spätne, dlhé roky som bola okolo dieťaťa sama. Neľutujem sa a nepovyšujem sa. Najskôr cez pol krajiny od rodiny, potom cez pol kontinentu od vlasti, napokon aj cez polku zemegule od kontinentu. S dvoma prácami. 

Cupid (čítaj Amor) mi na ocapkané a osoplené plastové okienko prenájmu začal (nie príliš úspešne) strieľať šípy, asi keď dieťa malo cez dva roky. Vtedy som tak okrajovo začala vnímať, že existuje aj niečo iné ako dupačky, detské výživy, excelovské tabuľky a analýzy trhu. Veľmi okrajovo. A nie úplne vnímať. Povedzme niekde za periférnym videním. 

Ono, tých zlých pokusov od opačného pohlavia bolo asi aj viac, ako som zvládala vtedy sprocesovať. Predsa len som bola permanentne nevyspatý hardware. Niekedy sa mi dokonca, až teraz, uprostred noci, s potom na čele, vybavia súvislosti v hlave - že WHAT?! Tak toto bolo zlé a bol to (asi) tiež pokus jedincov opačného pohlavia a nahováračky, aby som im otvorila svoje intímne brány a oni sa mohli prísť vyšantiť do môjho zábavného parku.  

Rozhodla som sa, že vám rozpoviem a popíšem tie najlukratívnejšie ponuky, ktoré som ako matka dieťaťa dostala. 

1. Kolega

Spolupracovník, ktorý bol odo mňa mladší o štyri roky. Ja som mala vtedy sladkých 25 a on 21. Navrhol mi uprostred pracovnej doby, že veď bývať by sme mohli aj u jeho mamy, keď s ním začnem randiť. 

Ja v dvojizbovom byte v novostavbe, s garážou, s recepciou a s fitkom. Jeho mama v rodinnom dome so štyrmi generáciami, troma kozami a neviem koľkými morkami. Namiesto záhradných trpaslíkov mali v záhrade fúrik, v ktorom bol ten neumytý točivý inštrument na miešanie malty. Chcel ďalšie dve deti, ktoré by sa asi živili samé od počatia, keďže nemal ani na akciové balenie kyseliny listovej. 

Bol to bol študent matfyzu, ktorý u nás stážoval zadarmo a za požičaný notebook. Myslel to vážne. Svietili pri tom návrhu v našom openoffice sviečky, môj monitor, monitory asi ďalších 50 ľudí a závistlivé oči druhej stážistky, ktorá mi rozhádzala svojím pohľadom čakry na ďalších 5 životov.

2. Sused mojích rodičov

Sused je odo mňa starší o 4 roky, necháva mi u rodičov darčeky na Vianoce a vždy sa pri mne pristaví, keď ma stretne pre domom mojich rodičov. Bohužiaľ to platí, aj keď som v hlavnom meste v nákupnom centre a cez celú chodbu na mňa máva a kričí moje celé meno aj s priezviskom. 

Jeden Valentín ma po výpadovke naháňal s ružou z pumpy. Vybavil mi vstupy do konca života do fitka grátis, na MDŽ mi kúpil ponožky a na Facebooku - napriek tomu, že tak v priemere 14x ročne odmietnem jeho žiadosť, ju stále neoblomne posiela. 

Prišiel deň, kedy som nemala najlepší deň v práci. Vlastne aj dieťa ma celý deň kopalo a hádzalo sa o zem. Mala som jetlag. Zlá konštelácia Jupitera so Saturnom a ani transcendentné energie vyššej oktávy z mojej vnútornej planéty mi v mojej nálade nepomáhali. Cítila som sa zraniteľne a vravím si, že teda potrebujem podporu na ceste po auto do servisu do vedľajšieho mesta. Spomenula som si na suseda, i keď diabol nad ľavým plieckom štebotal, že to nebude najlepší nápad - veď je 10rokov single, bude divný. 

Jediac od neho lídlové gumové medvedíky z kostí, asi šialených, kráv (ináč si neviem vysvetliť, prečo som mu napísala), ktoré mi nechal u rodičov pred pol rokom, som mu teda odpísala na inkriminovanom facebooku. Dožadovala som sa, či by ma nehodil po auto do servisu. Že teda dám mu šancu byť tým testosterónovým ochrancom, ktorým celé tie roky vravel, že by chcel po mojom boku byť.

Potrebovala som aby ma odviezol 20 km. Odpísal mi, že teda áno, rád by ma tam hodil, ale musí počkať, či bude alebo nebude pršať. Že mi dá ešte vedieť, lebo práve umyl auto a nechce si ho zašpiniť. 

Wow. WOW. 

Ja neviem, či v ten deň mal pršať nejaký zabudnutý oblak z Černobylu, alebo mala pršať síra ako v biblických príbehoch. Každopádne Sodoma Gomora bola v mojej hlave po tom, ako som sa po jeho odpovedi nezmohla na žiadnu odpoveď a do inkriminovaného servisu sa odviezla sama. 

Dodnes píše, kde som a kedy dáme kávu. Vraj večer budú hviezdy, môžeme ísť pozrieť. Tak mu hovorím, že keď bude nejaká padať, tak nech si za mňa želá nech dopadne na jeho auto a prederaví mu sedadlo, tam kde mu končí jeho hrubé črevo, aby počas jazdy mohol zo seba vypúšťať to, čoho je plný. Sr**iek. 

3. Volajme ho známy.

Hrozne sa cíti, no jeho repertoár sú ušmudlané wannabe russian dolls z Pétržky. Na moju obranu, som s ním v kontakte, pretože vie veľa vecí vybaviť a veľa fajn ľudí pozná. Slobodnej matke, ktorá ťahá financie aj výchovu sama a nemá čas ísť ani pre doporučený list na poštu, ozaj padne vhod jeho support servise. 

Napríklad, keď moje druhé ja, ktoré hľadá lásku, skončí pri tom o polnoci vo Viedni bez vlastného auta jesť zmrzlinu v miestnej samoške bez bundy, v mini a v lodičkách. Vtedy tento známy pošle taxik, ktorý príde so zabalenou teplou večerou, termo dekou, zaplateným účtom a to celé do 15 minút.

Táto známosť má však ďalšie temné tváre. Známy splodil dieťa, ktoré bolo vytlačené na tento skazený svet. Teraz si dovolím citovať jeho slová: „Matka dieťaťa síce nie je 10/10, ale som ochotný znížiť svoje nároky na 6/10, pretože aby sa starala o deti je dôležité. Dôležité je teda aby sa starala tak, že si nevšimne, kde behám.“ 

Stretli sme sa ešte asi po roku osobne náhodou v noci v meste. Čakala som tam na svojho vtedajšieho frajera pred barom. Pozdravili sa, pokecali, čo nové, život, dieťa a tak. Zhodnotil, že partnerka je skvelá, pretože jej vôbec neprekáža, že je šesť dní zo sedem na párty a vôbec ho nehľadá. Wow. Skvelá. Diplomaticky som predstierala jeho šťastie vo vydarenom partnerstve.

Rozlúčili sme sa, moja partnerská známosť totiž dokvitla do hotelovej lobby. Celú božiu noc mi chodili od ,,známeho" správy na whatsapp - ako mam prísť k nemu domov. Ponúkal sa, že teda taxík preplatí až k sebe, že sa mám zastaviť. Dokonca mi niekoľko krát volal. Opomínam, že noc som trávila s niekým iným - čo dobre videl aj vedel. Rátala som ten taxík k nemu zo srandy, že koľko teda tento bohatý zemepán zvykne investovať do svojích mileniek. Vyšiel by tam aj späť uberom 22 euro. Wowky. Cheaper than dinner. Z toho mi logicky vyšlo, že výhodnejšie bude ostať v sekcii kamoška. Taxík do Viedne a späť ho vyšiel viac. 

4. Neodbitný senior z bratislavského Monaca ("pláž"pri Eurovei).

Istú dobu som sa tam pohybovala často, pretože opodiaľ sme mali kancelárie a lokalita bola vhodná na obchodné stretnutia a obedy. Na zoznamovanie to už tak vhodné nebolo. Mám totiž svoj názor na ľudí, ktorí sa práve na toto miesto chodia ukazovať.  Čiže prísť v okuliaroch chôdzou ružového pantera - rýchlo vybaviť - odísť plazením sa ružového pantera - ideál. 

Mojou (asi) chybou je, že nerada hocičo striedam (okrem spodného prádla) - čiže keď sa mi zachutí jedlo, chodím do tej istej reštaurácie na veky vekov. Keď sa mi zapáčia šaty, mám ich kúpené trojmo v jednej farbe a trojmo v ďalšej. 

No a teda sa začalo tak diať, že keď som odchádzala zo svojho fav podniku, boli účty časom vždy už zaplatené. Čo bolo na jednej strane milé, na druhej troška scary. Vtedy sa začala prejavovať moja paranoja spôsobom, že keď som si sadla do podniku, pozerala som po všetkých naokolo a snažila si zapamätať tváre, aby som mohla analytickým myslením zdedukovať, kto sa tam nachádzal v rovnakú dobu. Dosť nanič nápad. Nepamätám si ani mená a hlavy kolegov, ktorých vidím denne po dobu niekoľkých rokov. 

O krátký čas na to, mi začali chodiť do práce kvety. Neskôr darčeky. To už bolo také polomilé, pretože som nemala žiadnu vysnívanú známosť, ktorej by som mohla tieto dary pripísať. A na súkromie si dosť potrpím, preto nemám napr. LinkedIn alebo aktívne iné sociálne siete. 

Skutočne to celé prestalo byť už aj scary, ale totálne creepy, keď mi začali chodiť tieto veci DOMOV. 

DOMOV! 

Moju adresu vedeli toho času asi iba moji rodičia. Nemusím zdôrazňovať, že moja paranoja vzrástla do toho modelu, že som googlila "ako spoznať, ak máte v aute bombu" alebo "ako sa presťahovať bez toho, aby ste vyšli z domu po ceste a za svetla". 

Presťahovať som sa potom musela aj real, vzhľadom na to, že pán zavolal aj do našej firmy a nová recepčná - študentka, mu dala moje osobné telefónne číslo, ktoré ma spamovalo na whatsappe, keď som bola online, že ako to, že som online, a neodpíšem a nepoďakujem sa za kvety, čo mi došli DOMOV. 

Keď som ho zablokovala, kúpil si ďalšiu SIM a písal mi z nej. Došlo aj k tomu, že ma čakal pod vchodom do bytu a robil žiarlivostné scény, akoby som bola jeho Angelika a on akože nechceným Dpejrak, či ako sa to píše. Na moje nešťastie jeho životná cesta viedla cez nemenovanú politickú stranu s veľmi prívetivými kontaktmi na políciu. Takže keď som ho išla nahlásiť mužom zákona, bolo to ako nahlásiť Yetiho, ktorý na vás číha z vesmírnej lode. Toľko svedčil pobavený výraz chlapcov v uniformách. Očividne som ale nebola jediná, ktorá tohto solventného pána nahlasovala polícii.

Týchto príbehov by bolo ešte vďačne, ale článok je už dosť dlhý. Nechám si ich na druhé pokračovanie. A na tretie, piate, dvanáste. Chcela som napísať, že čudní ľudia sú dnes na každom rohu, no netreba im venovať čas. Na mňa sa lepili pofiderné existencie, keď som sa pohybovala na slabých miestach, plných plytkých ľudí.

Akonáhle som zmenila lokality, všetky kontakty a známosti sa vedeli správať na úrovni. Ak sa práve nachádzate v životnom období, kedy napr. pendlujete medzi prácou a dieťaťom, medzi prácou a druhou prácou a dieťaťom, medzi dieťaťom a nemocnicou, alebo medzi nemocnicou, súdom a dieťaťom - kombinácii je neúrekom a nemáte šťastie v láske - nebuďte smutné. 

Ak sa k vám niekto správa bezcharakterne, nie je chyba vo vás alebo že máte nereálne a prehnané nároky. Vy si svoju cenu uvedomujete a neberiete nič bezhlavo, len aby ste uspokojili spoločnosťou nastavené koľajnice. 

Zo svojej vlastnej skúsenosti môžem napísať, že na každého človeka v živote čaká jeho spriaznená duša a nájdete ju zrovna vtedy, keď to najmenej čakáte ❤️. Klišé, ale je to tak.