VNÚTORNÉ DIEŤA
" Když deti respektujete, učíte je tím, že i ti nejmenší, nejbezmocnejší a nejzranitelnejší si zaslouží respekt.
To je lekce, kterou se svět zoufale potřebuje naučiť".
- L. R. Knost -
No... ☺️
V dnešnej dobe už máme do bludu knižkoch o rešpektujúcej výchove, o vnímavom, či kontaktnom rodičovstve...
Máme webináre, semináre, kurzy a proste kadečo.
A ty chceš byť samozrejme dobrá mater.
Teda minimálne lepšia, ako bola tá tvoja, alebo iné matere.
A chceš, aby tvoje dieťa vyrastalo s tým oným, rešpektom.
Tak poprečituješ, čo sa len dá.
Absolvuješ aj dajaké tote kurzy, žeby sa nepovedalo a žeby si mala lepší nadhľad jak tvoj chlop, ktorý prd vie o výchove, hejže...
Žeby si bola za múdru, bo šak máš kurz 👩🎓🖕
No a jak prídeš domu, ta s nadšením začínaš uplatňovať všecko, čo tvoja hlava stihla za ten jeden deň pobrať.
A i tak sebe dumaš, či by aj tvoj chlop sa tak nedal prevychovať...
Ach... 🤦
Žena moja, nalejme si kávového likéru, abo zalej kavej... ☕
Pravda je taká, že to nestačí len poprečitovať šicke knižky o vnímavom rodičovstve, absolvovať kurzy nevýchovy, prednášky Baričáka a potom sa na sabate s kamarátkami biť do cickoch, že ty by si nikdy v živote nenechala svoje decko vyrevať v postieľke...🧐
Že ty by si nikdy v živote nevyčapala svoje dzecko po rici zato, že na verejnosti vypustí krakena, bo ty prudko prijímaš a uznávaš jeho frustráciu... 🧐
Že ty by si nikdy nevyčítala decku, jakú ti robí strašnú hanbu, keď mu toto a hento bars nejde...🧐
A že ty by si ho nikdy, ale fakt že nikdy neskritizovala zato, že je fest pomalé, fest rýchle, abo sa fest bojí...🧐
Moja drahá...
Jak sa ty raz rozohníš na facebooku v komentároch, že neznaš pochopiť matky, ktoré praktizujú tzv. "studený odchov", ta si môžeš byť na stopercent istá, že presne toten odchov ty praktizuješ aj na svojom vnútornom decku.
Bodka.
Vieš čo je najväčším problémom pri výchove tvojich vlastných detí?
Je to obrovská snaha vychovávať vnímavo, kontaktne a s rešpektom, lenže bez kontaktu a vnímania svojho vlastného vnútorného dieťaťa 👶
A ono tam naozaj je.
Nuž, kde ho máš ty?
Neni ho bars vidno?
A už ho bars neni ani počuť, hejže.
Prestalo už kadečo vyžadovať, bo šak odpovede sa mu málokedy dostalo.
A keď hej, ta len totej studenej: "Teraz neotravuj, nemám na teba čas!" 😡
A zalez!
No?
Čo myslíš, že kto to tam ticho sedí v tom tmavom kúte odmietnutý a sám? 👶
A kto mu to ešte pred chvíľou zakázal revať? 😥
Zakázal a ešte sa mu aj vysmial, bo šak v tomto bars modernom svete sa hráme len na silných gerojov, no ne? 🦸
Za slabosť sa metále nerozdávajú.
Neni bars vhodné revať si tu len tak na verejnosti, a nedajbože ešte aj vypustiť krakena, hejže...
No?
Ktože mu to nekúpil v obchode totu jednu podžubanú horalku, lebo si vraj nezaslúži? 🧐
Lebo nesplnilo tvoje očakávania...
A ktože mu to s prehľadom naordinuje ešte väčší tlak na dokonalosť, ešte väčší tlak na perfekcionizmus a ešte lepšie výsledky?🧐
Ktože mu to zakáže kúpiť si to tričko s Ariel morskou pannou, bo to také stupídnosti dospeláci nenosia...
Ktože mu to zakazuje báť sa, keď v susednej krajine rakety ľetajú nad hlavami?🧐
Ktože tomu vystrašenému, uslzenému decku so sopľom pod nosom zakazuje cítiť paniku a nabaliť si toten jeden podžubaný rupsak, žeby sa cítilo o kúsok bezpečnejšie a istejšie?
Nevysmievať sa mu zato, neponižovať ho za prejavený strach, nesnažiť sa furt len o tú poj*banú guráž, ale proste len tak naplniť jeho potreby...
Jeho malý rupsačok, v ktorom bude mať všetko, čo mu pomôže uvoľniť sa a necítiť úzkosť, ktorú tak často cítilo v detstve, keď sa mu veľké autority vyhrážali.
Keď ho manipulovali.
Keď mu ubližovali.
Keď mu hrozila strata všetkého, čo miluje.
Pribaľ aj toho plyšáka, tak jak svojím deťom, keď idú prvý raz do škôlky 🧸
Neni to hanba.
To je tvoje vnútorné vystrašené dieťa, ktoré vidíš pri vystrašených matkách na hraniciach.
To je tvoja panika, ktorú vidíš všade naokolo.
To ne médiá ti to servírujú, to ne tajné spolky, ani satanisti, ani jašteri z podzemných jaskyňoch, či z kerej džury... 🦕🦖🦎
To vesmír.
Vesmír ti to servíruje.
Vesmír ťa tlačí.
A furt ťa tlačil len on, moja zlatá.
Žeby si videla, žeby si prijala a žeby si konečne prestala obviňovať druhých.
Šak oni len otvárajú totu tvoju tmavú komnatu plnú strachu, pokakaných plienok a falošného hrdinstva...
No?
Dze je teraz tota vysoko kontaktná mater? ❓
Dze je toten prístup, prudko vysoko empatický?
Toto kojenie na požiadanie... 🤱
Toto napĺňanie potrieb... 👩👧
Toto uznanie všetkých emócií...
Toten ospevovaný rešpekt...
Toto pofúkanie boľačiek...
Objatie... 🫂
Komunikácia...
Dze je? 🤷
Jak nemáš kontakt s vnútorným, darmo budeš hľadať kontakt s vonkajším.
Nebude tam spolupráca.
Najprv rešpektuj, že tvoje vnútorné dieťa nebude odvážne vtedy, keď to akurát ty potrebuješ.
Najprv rešpektuj, že ani za boha neukáže svoj talent, lebo sa bojí, že ho vysmejú.
Najprv rešpektuj, že sa nepostaví na odpor a radšej zdrhne.
Najprv rešpektuj, že sa ešte nevie brániť a tak si nechá ubližovať.
Najprv rešpektuj, že obdobie vzdoru nie je obdobie, ale veľmi dôležitá funkcia.
Najprv rešpektuj, že sa zakoktáva, keď sa cíti neisto.
Že sa bojí davov.
A že ho nikdy nemáš pod kontrolou.
Až vtedy ťa budú rešpektovať aj tie tvoje vlastné vonkajšie deti.
Základom každého a jedného vzťahu na tejto planéte je vzťah so sebou samým.
Čo škrípe dnukaj, to bude škrípať aj vonkaj...
Takže aplikuj tote načítané knižky o vnímavom rodičovstve konečne raz aj na seba.
A nezapomni stresovať, keď bude tvoje vnútorné decko pomalšie, jak kamarátkine... 🤦🧐
Každé decko sa zbavuje pamperskoch v inom čase.
Rešpektuj to, lebo skončíš posratá... 💩
Každé decko nadobúda sebavedomie a rozum v inom čase.
To, že to tvoje bars rozumu nepochytilo, neznamená, že v živote neuspeje.
Kukni na Adamjačku.
Logika nula bodov.
Nepýtaj sa, kedy už konečne prestane plakať 😭
Neprestane, kým s tým neprestaneš bojovať.
Dopraj si tú očistu tela aj duše.
To neni slabosť.
To neni hanba.
Hoď sa občas, akože o zem a vybi tú zlosť dakde.
Ja mám takú bars parádnu karimatku aj vreco a bucham ostošesť, keď dôjde Xena na kavej 🥊
Hádžem zabijacke pohľady na chlopa, som nevrlá, uvrešťaná a rozmaznaná...
Plačem na Frozen aj na Moane 😄😄
A aj sa desím, že jedného dňa budem musieť začať aj rozprávať a ne len písať, a to moje dzecko sa ešte furt kus zakoktáva a ja to rešpektujem.
Ja absolútne netuším, že kde ma toti moji sprievodcovia poťahnu, za to moje vycahané a skydané tričko, ale cítim v črevoch, že presne tam, kde sa ja bars netiskam 🙄😬
A tak to je furt...
Presne tam pôjdeš, kde ti riť sťahuje.
Takže, iďte vy len pohľadať toto svoje decko dnuka, prebaľte ho, nakŕmte a kuštičok postiskajte.
Šak zas toľko z vás neubudne...
Či?
Ďakujem Svetlanke Oboňovej z Čarovných darov zeme, že do mňa nakukla a toto moje vnútorné decko za ruku dotiahla až ku mne, bo Adamjačka tam mala tiež studenú odchovňu založenú 🥰🥰😍
Trimte sa, matky roka ❤️😁😁
A ďakujem za podporu na patreone 😍
https://www.patreon.com/Martaadamjakova
@Čarovné dary Zeme
