Ako sa testuje s poukážkami?  Ako to vyzerá v predajni Billa? Majú vždy čerstvý tovar a dostatočné zásoby? Sú ovocie a zelenina chutné? Čo som vykúzlila zo zakúpeného ovocia a zeleniny? A nakoniec hlavná otázka, oplatí sa v Bille kupovať ovocie a zeleninu? Odpovede na tieto otázky zistíte v tomto článku

• Poukážky a čo s nimi...

V jeden pekný pondelok mi kuriér doručil zasielku, v ktorej som našla 6 poukážok v celkovej hodnote 30€ na nákup ovocia a zeleniny v Bille. Testovanie sa mohlo začať. Tu musím napísať, že testovanie s poukážkami je trošku zložitejšie ako keď už dostanete na testovanie konkrétny produkt. Predsa len treba ísť do obchodu, vyberať vhodné produkty, vymyslieť čo s nimi...ale zase na druhej strane, vyberiete si to, čo naozaj využijete Osobne sa už asi budem zaujímať iba o testovania konkrétnych produktov, nakoľko v poslednom čase žijem nejako viac hekticky.

• Ako to vyzerá v predajni, nájdem tam vždy všetko?

Do Billy som si to namierila rovno v pondelok po doručení poukážok, no veľmi som nepochodila. Regály poloprázdne, zo slovenského ovocia a zeleniny málo druhov na výber, nakoniec som si vybrala len paradajky. Druhý pokus bol vo štvrtok, deň po začiatku nového akciového letáku. A to už v predajni vyzeralo úplne inak. Ovocie a zelenina podokladané, regály, prepravky a prútené košíky plné. Musím Billu pochváliť, že na prezentácii tovaru si dáva záležať (pokiaľ teda neprídu zákazníci a je po prezentácii, ako vidieť napríklad na banánoch na druhej fotke ). Billa v našom meste je jedna z tých menších, no väčšinou tam nájdem to, čo potrebujem, akurát ku koncu akciového týždňa je to so zásobením horšie.

• Čerstvosť a chuť ovocia a zeleniny...

Veľa krát tu vídavam fotky mamičiek, ako prišli domov a tam ich čakalo prekvapenie, ktoré im nachystal novopečený otecko Balóniky, transparenty, kytice, darčeky.... U nás to bolo trošku inak, hm, trošku je asi slabé slovo, bola to riadna akcia, aj keď vtedy mi do smiechu veľmi nebolo

Tak sme v nemocnici pobudli tých potrebných 5 dní a konečne prišiel deň, kedy sme mali ísť domov. Juchuu,juchuuu,asi mi dá každá za pravdu, že po ničom inom ste netúžili,len ísť konečne domov, starať sa o svojho drobčeka samé bez múdrych a často rozporuplných rád sestričiek,ktoré vám chcú samozrejme len dobre...ja už som odrátavala sekundy

Bol štvrtok ráno, vizita moja, vizita Belinky, našťastie všetko v poriadku, počkám na prepúšťacie správy a na obed príde drahý pre nás. Volala som mu okolo desiatej so správami v ruke a nedvíhal, o chvíľu prišla sms: Mám poradu, zavolám ti neskôr. No ok,tak som teda čakala a čakala,asi po hodine som volala zase a nič...

Zrazu sa vo dverách zjavila moja krstná, čomu som sa vôbec nedivila, lebo kedysi robila sestričku, tak ma chodila pozrieť na izbu. Ešte jej hovorím, že jej,super,aj ty si pre mňa prišla? A ona: nezľakni sa,ale Miškovi sa niečo stalo. Ako išiel ráno po schodoch, šmykol sa a spadol na chrbát.... Ja oči vypleštené a hneď,že čo je s ním...

(pred rokom bol o takomto čase sneh,poriadne mrzlo,tak sa ani nečudujem,bývali sme v dome po mojom dedkovi a viedlo tam asi 6 schodov, ktoré dosť ľahko namŕzali a môj chlap, rodený mešťan a dedinského života neznalý chlap, to akosi neodhadol a ujo,ktorý tam býval s nami schody nestihol posypať a bolo...)

Tak mi krstná rozpovedala,ako to bolo, že Miško išiel do roboty,už bol pri aute ale ešte sa pre niečo vracal dnu a ako išiel von,šmykol sa. Zostal ležať pod schodami a len ručal (doslova mi to bolo takto opísané). Moja mama a krstná niečo započuli,no najskôr si mysleli,že to ujo opäť dostal epileptický záchvat,no ten sa zrazu zjavil v kuchyni,že Miško leží vonku na zemi a nemôže sa pohnúť. Mojej mame by sa isto krvi nedorezali,ona všetko dosť prežíva a isto ani krstnej to nebolo jedno, takže pekne zavolali záchranku, jeho medzitým nejako dopravili dnu, záchranka prišla, odviezli do nemocnice na pohotovosť a krstná s ním od rána behala po RTG a zas na úrazovku a zas na RTG,všade sa samozrejme čakalo,jak keby zadarmo dávali...Pointa toho,že mi drahý nezdvihol telefón bola samozrejme v tom,že mu zakázali mi čokoľvek povedať,aby som sa nezľakla a podobne (ja som inak chladná hlava,takže súdili asi podľa seba,lebo ako mi to krstná povedala,zaujímalo ma akurát to,či žije a čo je s ním som riešila až potom)

Je 5.1.2014, pred rokom som o takomto čase ani netušila, že zajtra sa naša slečna narodí. Bola to taká klasická posviatočná sobota,večer som sa v sprche oholila,umyla som si vlasy,veď keby náhodou...inak som sa necítila nejako zvláštne,nechávala som to na drobca,kedy sa mu uráči, ešte som si tak v sprche hovorila,že no dobre,termín som už mala,večer niečo poriešime s drahým,nech sa drobec rozhýbe...

haha,malá dáma nedopriala tatovi žiadne potešenie,lebo ako som si ľahla do postele,pozerala chvíľu telku,zrazu som len zacítila jemné puknutie a slabý tok teplej vody...otočila som sa na drahého,že mi praskla voda,že idem rodiť...pozrel na mňa,že to fakt???si si istá? a ja že jasné tak som sa pomaly začala chystať,baliť posledné veci,proste pohodka,nie je kam sa náhliť,veď po prasknutí vody stačí prísť do nemocnice do dvoch hodín...hm,to drahý asi nevedel,lebo ten bol nachystaní asu za dve minúty takže tam potom pekne na mňa čakal,kým som sa nachystala

nemala som žiadne bolesti,žiadne kontrakcie, ešte sme skočili pre moju krstnú do vedľajšej dediny, lebo mala byť moja opora pri pôrode, drahý si nebol istý,či chce byť priamo pri "tom"

do nemocnice sme prišli okolo pol dvanástej večer,asi hodinu a pol po odtečení vody, sestrička začala vypisovať lajstrá a pýtala sa ma na kadejaké otázky, najlepšia bola, že koľko vody mi odtieklo...koľko???to som mala akože ako odmerať?hovorím,že nie veľa,lebo to zachytila vložka a ona: prečo ste mali vložku? ja na to,že pre istotu, že som mala taký zvláštny pocit pri krčku,akoby ma tam pichalo,tak sa zasmiala,že to počuje prvý krát,že niekoho pichalo pri krčku...no a??čo sme všetky cez kopirák,nejaká musí byť výnimočná,nie? no ale vtedy som sa cítila,ako keby som spadla z jahody,čo vám budem hovoriť,sestričky vedia byť niekedy extra milé,že? no a tak po vypísaní papierov,kedy som jej asi 4-krát vysvetľovala, ako má napísať povolanie môjho muža "ajtý technik" ako IT technik,no jej to stále nešlo do hlavy :-P, ma prišla vyšetriť mladá doktorka, bola milá,zistila,že mám ešte dosť plodovej vody, ktorá mi len po častiach odtekala, následne urobila sono, kde odhadla hmotnosť drobca (takmer sa trafila ) a poslala ma na pásy, kde sa žiadne kontrakcie neukázali, takže čakať a že si mám skúsiť pospať...hm,no ok...drahého aj krstnú som poslala domov, že aj tak to bude ešte na dlho...

tak som si ja ležala na pásoch a zrazu prišla ďalšia budúca mamička, u tej to malo celkom rýchly spád, keďže to bolo už jej 7 či 8 dieťa? chvíľu si posedela na stonárni a ako by som povedala,potom ho skoro vypľula no aj tak nemala na ďalšiu štvrtorodičku, tá už prišla s takými kontrakciami, že jej žiadne predprípravy nestihli urobiť, išla rovno na posteľ, pár krát potlačila a už plakalo ďalšie bábo...tak díky baby,bola som tam prvá a vy takto???ale keď ja budem rodiť štvrté či ôsme dieťa,tiež tam obehnem nejakú prvorodičku,pche

hm,bolo okolo štvrtej ráno a ja stále nič, dr. ma skontrolovala,že mám ešte dosť vody, že ju prepichne, išlo to našťastie prstom,tak žiadna ihla nebola potrebná a aj som sa veľmi pomaly otvárala,ale asi sa jej nechcelo so mnou prplať,tak mi ani nič nedávala na urýchlenie...o šiestej sa menili smeny,prišla ďalšia dr.,na odporúčanie jednej zlatej sestričky,že mám na ňu počkať s pôrodom,že je lepšia ako tá predtým,som teda počkala okolo ôsmej sa ma dr. opýtala,či to trochu urýchlime a ja že kľudne to už tam bol aj drahý,aj krstná,tak mi bolo jedno...nasadila mi oxytocín, nejaké antibiotiká a injekciu do zadku,takú parádne teplú

Takto pred rokom som ráno vstala a keďže sme sa snažili o mimčo,urobila som si test. Pre istotu. Vydávala sa moja kamarátka a chystala som sa na hostinu, tak či si môžem čosi aj vypiť . Takže klasika,vycikať do pohárika, otvoriť test, namočiť, vytiahnuť a nechať postáť daný čas...po jeho uplynutí som pozrela na test a nikde nič :-/  Neviem síce prečo,ale test som nevyhodila, nechala som ho na poličke v kúpeľni (vnútorný pocit číslo jeden )

Odišla som z domu, išla som k dedkovi, navariť mu, upratať, poobede kuk na obrad do kostola, návšteva u tety, večer smer hostina. Zábava bola skvelá, len piť som pila tak decentne (vnútorný pocit číslo dva ), za celú noc asi dva poháriky bieleho. Spať som zostala u tety, keďže svadba bola mimo môjho bydliska.

Domov som sa dostala v nedeľu niekedy poobede. Išla som do kúpeľne, na test som aj zabudla no keď som ho tam zbadala, chytila som ho, že ho vyhodím. Pozrela som naň a neverila som vlastným očiam- na teste bol slabunký duch. Naozaj slabunký,takmer neviditeľný, ale bol! Polovičke som nepovedala nič, predsa len, čo ak je to len omyl, nech nesmútime obaja. Test som si odložila s tým,že v pondelok ráno si urobím ďalší.

Pondelok ráno a ja opäť cikám do pohárika s miernou nervozitou, ako to teda vlastne je. Nevedela som, čo si mám myslieť, pretože som už vyše týždňa mierne špinila. Na moje prekvapenie čiarka na teste už bola viditeľná aj za mokra, nie len po uschnutí

(spodný zo soboty, vrchný z pondelka )

Zavolala som svojmu gyn, že čo ako, čo budeme robiť. Povedal, nech prídem, že mi predpíše Utrogestan, ak "tam" niečo bude, tak sa to udrží, ak nie, tak sa mi len trochu oddiali menštruácia. Nebral mi ani krv, nerobil ani sono (čo by aj tak bolo zbytočné), čakali sme, čo z toho bude Ukázať som sa mala, keď budem doberať tabletky.

Ja som samozrejme ďalej testovala a vznikla z toho takáto zbierka: