Dnes bola viki na trampolíne a pridalo sa k nej jedno dievčatko, vek neviem odhadnúť, ale bola o hlavu vyššia, pekná komunikácia, možno mala 7... a navigovala viki co ma robiť..Automaticky začala skákať a viki vyletela a dopadla na zadok s tým ze som si myslela, že ju seklo v krku.. Uvedomila som si aká je vikinka veľmi slabá a chrbátik, krčná chrbtica veľmi slaba, vhodna tak na dolamanie.. Poprosili sme dievčatko, či by mohla jemnejšie, keďže viki je krehkejšia.. Dievča bolo veľmi milé a snažila sa to tolerovať, povedala nech si sadne a ona ju rozhojda.. Ako vždy, musela som jej to ešte tri krát zopakovať, aby pochopila čo od nej chcela.. 😊
Dievčatko zareagovalo,, nechápem že to nevie pochopiť ani na tri krát,, načo sme jej povedali, že vikinka potrebuje viac času kým všetko pochopí...nato sa zapojila viki a povedala jej "vieš ja som ešte malinka, ale naučim sa" Dievčatko reagovalo, že
-to si žiadne dieťa neprizná že je male a usmiala sa . 😊 😍 viac sa nepýtala a učila ju skákať,rešpektovala a prispôsobila sa viki...
Tu som si uvedomila, že takéto situácie nás začínajú čakať, a viki bude vždy na chvoste, a úprimne ma to za bolelo.. vikinka sa ocitne určite aj v situáciách v škole raz keď bude odmietnuta a bude musieť to zvládnuť sama, nebudem vždy pri nej, i keď odmietnutie boli a prežívajú ho prirodzene i zdravé deti, vikinka to bude ktovie ako chápať, bojím sa že odmietnutí bude príliš veľa .. 😔 i keď je viki šikovná a veľa toho vie, som realista a viem že bude veľmi ťažko zapadat medzi "bežné" deti, ktoré sú motoricky a rozumovo veľmi ďaleko pred ňou... 😔 budem si silno priať aby si našla aspoň jedinú kamarátku s ktorou zvládnu spoločne aj ťažšie chvíle.... viac nepotrebujem, len kamarátku pre ňu, za to by som bola ochotná urobiť aj nemožné... v tejto chvíli môžem len dôverovať v Boha že ma s viki svoje plány a nebude sa nikdy cítiť sama a odstrcena...