Deň
Ráno pol šiestej zvoní budík, ktorý chce cikať,roztrhá pol kotúča toaletného papiera, kým si otrhne požadovanú veľkosť.Ľahnem si naspäť do postele, nestihnem ani zavrieť oči a budík potrebuje mlieko. Nastáva ticho a môžem nenápadne zmiznúť, zapnúť práčku. Uvarím si kávu, z izby sa už ozýva "Ja chcem rozprávku!". Snažím sa rýchlo odpiť z kávy, samozrejme si zase popálim ústa. Rozprávka sa nekoná, lebo nastáva raňajší boj " Ja to tričko nechcem,tie legíny sú fujky, ponožku mám naopak( to ináč nechápem, ako vie ,ktorá ponožka má isť, na ktorú nohu)". Rýchlo umyť a sme vonku. Už vo dverách ju začnú bolieť nožičky a môžem ju niesť. Pred škôlkou bolesti zázračne zmiznú. Idem sa kultúrne vyžiť do obchodu, ktorý ma rovnako dobre zásobí pečivom ako aj najnovšími klebetami. Vyvešiam prádlo, pozbieram veci po dome(prisahám, že večer som ich pozbierala), vytiahnem "kotol" , a môžem variť. Pri pohľade na dres plný riadu ma chytajú mloby, večer tam nič nebolo. Medzi tým sa zobudí jedno z prázdninujúcich detí" Musíš tak búchať ?ja chcem ešte spať. " Druhé je už hladné. O pár minút sa zo mňa stáva policajt, musím zabrániť súrodeneckej vražde. Okolo obeda navarené, upratané, deti žijú, môžem isť do roboty(zhruba dve hodiny). Teším sa domov ako si odýchnem. Trt, dres plný riadu, veci rozhádzané po dome(prisahám, že som ich pozbierala). Idem po drobulu do škôlky, je výborne naladená. Dozviem sa, že obed bol hnusný, tlačia ju ponožky a chce nanuk. Chvíľa pokoja na ihrisku, tam len hojdám a vytriasam piesok z topánok. Doma ma čaká dres plný riadu a zbieranie vecí. Ocino prichádza domov "Jej, tebe je dobre celý deň doma."Pred vraždou ho zachráni dres plný riadu a musím ešte pozbierať veci.😅
Môjho muža asi robili cez ponožku. Poviem mu pozberaj prádlo ak začne pršať. Pozberal ale zabudol ho vonku.
Nadrapená suseda sa nadrapeným štýlom spytuje môjho syna;"Nooo čoooo Samo, aké bolo vysvedčenie?" Odpoveď" Neuveríte teta ale papierové."😂
Nič nie je krajšie ako keď Vám dieťa povie ;" Mami ľúbim ťa" . Ľúbi bez podmienok, obmedzení, nesľubuje, nevydiera. Proste čisto, nezištne.
"Zaslúžim si titul matka roka." Dcéra dobehla z vonku očividne smädná. Rýchlo zobrala prvú flľašu a smädne sa napila (ja som čakala na reakciu). Napila sa Citrónky. Pľuje už hodinu a ja sa budem smiať ešte minimálne hodinu.😝
Milujem knihy! Vždy som dúfala, že moje deti budú radi čítať. Hovorím o tom synovi a on mi povie. "Ešte máš Lilu, tá sa možno na to chytí."
Dva dni sa povaloval po chladničke plech koláča, lebo oni taký nemajú radi. Zaniesla som ho do susedov. O polhodinu dobehne syn. "Mamí, Ivka má taký dobrý koláč, pýtaj si recept."
Pri troch deťoch sa z kuchyni stala závodná jedáleň(pomaly začnem variť v kotloch). Z detskej izby ubytovňa(kopec postelí). Zo spálni izolačka a zdravotná miestnosť. Z kúpelky sa stalo kúpalisko. Obývačka je niečo neindifikovatelné(nájdeš tam všetko).Aspoň ten záchod je stále záchodom.😅
"Mamí a ty si sa kedy narodila? Tisícosemsto koľko?
Do autobusu nastúpil chlapík, riadne nabúchaný, samí sval. Dvaja asi osemroční chlapci ho ohodnotili: "Isto žere tie asteroidy."
Včera som zmývala vodou s octom. Prišla ku mne drobula a hodila kompliment. "Maminka ty tak pekne voniaš ako uhorka."
Že urobíme si pekný večer.😅Ja si napustím vaňu a muž s deťmi nech objedná pizzu. Do vani som si zobrala obľúbenú knihu, ktorá mi tam hneď drbla+porezala som sa žiletkou. Idem do izby, pizza neobjednaná, lebo sa vadili ako kone, že kto chce akú. Priam rodinná idylka.🙄
Bilancia po 15-nástich rokoch
- 1rok: ružové okuliare 2rok: ružové okuliare trochu ocapkané 3.rok: puknuté sklo 4.rok: skúšam ich zlepiť 5. rok:okuliare drbnuté v koši 6.rok: dieťa ich vytiahlo z koša 7.rok: to už ani boh nezlepí 8.rok: jej, nejakým zázrakom držia pokope 9.rok: že som ich vôbec lepila 10. rok: sprosté okuliare , rozdupem ich a rozkopem 11.rok: kurňa zase lepíme deťom sa páčia 12.rok:musia držať pokope 13.rok: zase sa dokašlali 14. rok: rozbijem ich kladivom a zahrabem 15. rok: nechám si tieto rozbité, polepené
Pred 15-nástimi rokmi rovnako krásne svietilo slnko. Bola som obklopená priateľmi, rodinou a potom sa to všetko posralo a ja som povedala Áno. Takto si dokašľať MDD.😝
Prišiel na psa mráz. Odpísať celú písomku od spolužiačky a potom prísť na to, že sú rozdelení do skupín.😂 Áno, som škodoradostná. Viem, že dostane 5 ale má poučenie do budúcnosti.(bol pripravený ale jemu sa nechcelo😥)
Čím viac ľudí som stretla, tým viac si vážim svojho psa.😒
Sa idem nalúskať😅
Áno, áno. Dnes je ten správny deň vymeniť na dverách vianočný veniec za veľkonočný.😂
Skvelý nápad mať tri deti! 😝 Pomaly strácam prehľad, kto sa práve s kym bije.
Muž nakladal šunku(udené mäso) do konzerv, soľ dal statočne. Vraví:"Ešte trochu soli a bol by som to dokašlal." Synova odpoveď: "Ešte trochu soli a rozožere konzervu."😂
Ideme s dcérou na vyšetrenie, nastúpime do výťahu. Výťah zastane na určenom poschodí, neotvára sa. Chytá ma panika, patrične to komentujem. Výťah otvorený z opačnej strany. Výraz ľudí v čakárni 😅.
Vrátila som sa do detských rokov. Pod vankúšom ukrytý obal z čokolády a robím sa, že spím a potajomky vyjedám.😇
"Mamina, čo je to twitter?" "Tyčinkou ti zoberú vzorku z nosa alebo hrdla." Sa dívala na mňa, že čo. Počula som výter.😅
Naznačujem mužovi, že za chvíľu je Valentína, tak nech sa pochlapí. On mi povie: " Ježiš, veď máj je ešte ďaleko, tak načo to už riešiť." No, vidím, že má všeobecný prehľad.😂
Dcéra učí muža robiť na dotykovom mobile. Prvá veta:"Ocino to to je telefón."😅😅😅
Dnes som bola hlboko ponížená😂. Syn mal vyšívať na Pracovné vyučovanie, tak som sa ochotne podujala, že mu pomôžem, aj keď to neznášam. On sa učil na test z matematiky. Krv som pri tom potila, prsty dopichané, polhodina kým so navliekla nitku do ihly.😨 A ona mu dala trojku.😢
Dnes má moja najstaršia dcéra 156 mesiacov. Zjednodušene má 678 týždňov a 4 dni.Gratulujem, aj keď si to tu neprečíta😆.
Poslala som dcéru kúpiť mletý mak. Po hodine( obchod od domu 10 minút) mi doniesla čierne mleté korenie.
