Deň

Ráno pol šiestej zvoní budík, ktorý chce cikať,roztrhá pol kotúča toaletného papiera, kým si otrhne požadovanú veľkosť.Ľahnem si naspäť do postele, nestihnem ani zavrieť oči a budík potrebuje mlieko. Nastáva ticho a môžem nenápadne zmiznúť, zapnúť práčku. Uvarím si kávu, z izby sa už ozýva "Ja chcem rozprávku!". Snažím sa rýchlo odpiť z kávy, samozrejme si zase popálim ústa. Rozprávka sa nekoná, lebo nastáva raňajší boj " Ja to tričko nechcem,tie legíny sú fujky, ponožku mám naopak( to ináč nechápem, ako vie ,ktorá ponožka má isť, na ktorú nohu)". Rýchlo umyť a sme vonku. Už vo dverách ju začnú bolieť nožičky a môžem ju niesť. Pred škôlkou bolesti zázračne zmiznú. Idem sa kultúrne vyžiť do obchodu, ktorý ma rovnako dobre zásobí pečivom ako aj najnovšími klebetami. Vyvešiam prádlo, pozbieram veci po dome(prisahám, že večer som ich pozbierala), vytiahnem "kotol" , a môžem variť. Pri pohľade na dres plný riadu ma chytajú mloby, večer tam nič nebolo. Medzi tým sa zobudí jedno z prázdninujúcich detí" Musíš tak búchať ?ja chcem ešte spať. " Druhé je už hladné. O pár minút sa zo mňa stáva policajt, musím zabrániť súrodeneckej vražde. Okolo obeda navarené, upratané, deti žijú, môžem isť do roboty(zhruba dve hodiny). Teším sa domov ako si odýchnem. Trt, dres plný riadu, veci rozhádzané po dome(prisahám, že som ich pozbierala). Idem po drobulu do škôlky, je výborne naladená. Dozviem sa, že obed bol hnusný, tlačia ju ponožky a chce nanuk. Chvíľa pokoja na ihrisku, tam len hojdám a vytriasam piesok z topánok. Doma ma čaká dres plný riadu a zbieranie vecí. Ocino prichádza domov "Jej, tebe je dobre celý deň doma."Pred vraždou ho zachráni dres plný riadu a musím ešte pozbierať veci.😅