Pol hodiny bezo mňa. A svet sa nezrútil.

Dnes ráno som spravila niečo úplne obyčajné a neobyčajné zároveň. 

Išla som so psom na prechádzku… a nechala som mobil doma.

Najprv som mala zvláštny pocit. Čo ak bude niekto volať? Čo ak ma budú potrebovať? Čo ak …(doplňte si svoje)? 

Ten navonok tichý no neustály pocit zodpovednosti pozná asi väčšina mám veľmi dobre. Byť stále dostupná. Myslieť na všetko. Mať všetko pod kontrolou. Byť pripravená ešte skôr než príde to “ak”. 

Lenže počas tej polhodiny sa nestalo vôbec nič.

Svet fungoval ďalej.

A ja som po dlhej dobe kráčala s vedomím, že nie som neustále „v pohotovosti“. 

Nebolo to úplne jednoduché — občas som automaticky mysľou siahla po mobile, ktorý som pri sebe nemala, a malé napätie tam stále bolo.

Možno si to viaceré potrebujeme pripomínať častejšie: nemusíme byť na všetko samy.

Nemusíme niesť každú zodpovednosť, odpovedať na každú správu okamžite ani byť stále pripravené zachraňovať situáciu. Ľudia okolo nás sú schopnejší, než si niekedy myslíme. A deti zároveň potrebujú vidieť aj to, že mama nemusí byť nepretržite k dispozícii, aby bol domov v bezpečí.

Čo je tá jedna malá vec, ktorú by si si už dnes alebo počas najbližšieho víkendu mohla dovoliť pustiť z rúk ty?

Napíš to do komentára — možno práve tvoj malý krok dodá odvahu aj niektorej ďalšej žene. 

Prajem vám všetkým deň naplnený tým čo práve potrebujete 🦋

Táňa z Vysmiatej Duše Mamky 

#materstvo #mentalnazataz #caspreseba #niejesinatosama #mamajelenclovek