MIESTO SOCIOTERAPIE V SOCIÁLNEJ PRÁCI

MIESTO SOCIOTERAPIE V SOCIÁLNEJ PRÁCI
                    EVA MAGDZIAKOVÁ, JAROSLAVA VERTAĽOVÁ
Abstrakt
Socioterapia je náročný spôsob sprevádzania sociálneho klienta, na ktorý je potrebný výcvik v socioterapii, empatia, zručnosť a dôvera odborníka vo svoje schopnosti a schopnosti klienta. Dáva priestor na samostatnosť pri riešení záťažových sociálnych situácií a zároveň učí klienta byť vnímavejším voči svojmu prežívaniu a vlastným potrebám.
Kľúčové slová:
Socioterapia. Socioterapeut. Sociálny klient.
Abstract
The social therapy is demanding way of working with the social client. A training in the social therapy is needed, also the empathy, skills and trust of an expect into his own abilities and client´s, too. The social therapy gives enough space for independence during the solution of hard social situations and also it teaches the client to be more sensitive to his own life and experience and his necessities.
Keywords:
Social therapy. Sociotherapist. Social client.
                          Miesto socioterapie v sociálnej práci
V súčasnosti je práca sociálnych pracovníkov zameraná predovšetkým na napĺňanie sociálnych práv, ktoré vyplývajú z legislatívnych sociálnych noriem pre všetkých občanov, avšak sociálny pracovník zabezpečuje ich napĺňanie tým, ktorí sú na túto pomoc odkázaní. Sociálny pracovník by preto mal spĺňať kvalifikačný predpoklad, pracovnú zručnosť  a „obratnosť“ v implementácií metód a techník sociálnej práce, správať sa vysoko profesionálne, nakoľko svojimi konaním, radami a rozhodovaním výrazne ovplyvňuje životnú situáciu občana odkázaného na jeho pomoc. Prostredníctvom metód sociálnej práce sa uskutočňuje sociálna prevencia a riešenie sociálnej nepriaznivej situácie. Svojimi špecifickými činnosťami smeruje k zlepšovaniu vzájomnej adaptácie, jednotlivca, rodiny, rôznych skupín a životného prostredia, v ktorom je ich existencia, k rozvoju sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov, využívajúc schopnosti osôb, medzinárodných vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou .
Socioterapia je jednou z najčastejšie realizovaných pomocných techník v sociálnej prác. Má „multidisciplinárny charakter, aplikuje najmä poznatky sociálnej práce, psychoterapie, psychológie, špeciálnej pedagogiky, liečebnej pedagogiky, práva, sociológie a medicíny .“
Je to terapia sociálnych vzťahov, ktorej činnosti sú zamerané na obnovenie, ozdravenie, elimináciu, či zmiernenie sociálneho stavu, v ktorom sa nachádza klient sociálnej práce. Svojimi možnosťami a profesionálnymi zručnosťami sociálneho pracovníka - socioterapeuta, zahŕňa všetky cieľové skupiny.
Socioterapia je synergické pôsobenie takých intervencií, ktorých účelom a cieľom je zabezpečiť funkčnosť sociálnych vzťahov. Socioterapeut pomáha klientovi zadefinovať sociálny problém, identifikovať prekážky, organizuje a navrhuje spôsoby ich eliminácie v spolupráci s inými účastníkmi súčasného sociálneho systému.
Etický kódex socioterapeuta:
Socioterapeut/socioterapeutka akceptuje hodnoty a existenciálne potreby klienta.
•    Socioterapeut/socioterapeutka využíva svoju autoritu a svoju zodpovednosť len
v prospech klienta, nikdy nie vo svoj prospech.
•    Socioterapeut/socioterapeutka nie je iniciátorom sexuálneho kontaktu s klientom
a odmieta takéto podnety aj zo strany klienta.
•    Socioterapeut/socioterapeutka je v prístupe ku klientovi ústretový, vyhýba sa agresivite a agresívnym reakciám.
•    Socioterapeut/socioterapeutka pokladá za neetické a neprípustné vstupovať do spoločných obchodných transakcii a prijímať od klienta dary.
•    Socioterapeut/socioterapeutka odporučí klientovi iného socioterapeuta/socioterapeutku v prípade vzájomnej nezhody a rozdielnosti názorov.
•    Socioterapeut/socioterapeutka dodržiava mlčanlivosť o všetkých informáciách, ktoré sa dozvedel od klienta.
•    V prípade, že socioterapeut /socioterapeutka je členom širšieho tímu ďalších spolupracujúcich odborníkov, oboznámi klienta s tým, že bude informovať členov tímu o svojej práci a postupoch v kontakte s klientom.
•    Socioterapeut/socioterapeutka spolupracuje s ďalšími odborníkmi, ktorí pracujú
s klientom, pričom s nimi spolupracuje tak, aby to bolo čo najviac v prospech klienta.
Socioterapia sa realizuje predovšetkým v súlade s možnosťami sociálnej  politiky štátu. Kompetenčná oblasť však presahuje samotného klienta a dotýka sa života jeho užšieho aj širšieho sociálneho prostredia.
Na Slovensku sa možno stať socioterapeutom po absolvovaní výcviku akreditovaného Ministerstvom školstva SR. Výcvik má rozsah 100 hodín a poskytuje ho Občianske združenie Spoločnosť pre podporu sociálnej práce, ktoré sa zameriava na ďalšie vzdelávanie sociálnych pracovníkov a odborníkov v pomáhajúcich profesiách. V praxi sa absolventi sociálnej práce a humanitne zameraných odborov často stretávajú s vlastnou neistotou, ako postupovať pri rôznych typoch klientov. Každý klient, ktorý má problém, má odlišné prežívanie, iný spôsob spracovávania záťažových situácií, inak reaguje na ponúkanú pomoc. V tom sa sociálny pracovník bez potrebných vedomostí, zručností a praxe môže cítiť stratený.
Práve socioterapia dáva odborníkom pomyselnú barličku pri pochopení klientovho problému, správania i prežívania. Nemenej dôležitú oporu dáva sociálnemu pracovníkovi, keďže vie rozlišovať a diagnostikovať možné spôsoby reakcií pri jednotlivých záťažových situáciách v živote klienta.
Socioterapia je rovnako práca s jednotlivcom ako aj so skupinou. Na odbornom výcviku sa frekventanti stretávajú s témami ako možnosti využitia socioterapie v pomáhajúcich profesiách, práca so skupinou a skupinovou dynamikou, socioterapeutické intervencie a postupy, či osobnosť socioterapeuta. Cieľovou skupinou vzdelávania sú jednotlivci pracujúci v sociálnej oblasti, zamestnanci zariadení sociálnych služieb, neštátnych sociálnych subjektov, občianskych združení so zameraním činností v sociálnej oblasti,zamestnanci samospráv a jednotlivci pracujúci so skupinami klientov s rôznymi sociálnymi problémami. Z dôvodu náročnosti socioterapeutickej techniky, nutnosti teoretického podkladu práce so skupinou a orientácii v terapeutických metodách a technikách je potrebné, aby frekventanti, ktorí absolvujú vzdelávací program boli absolventami minimálne I. stupňa vysokoškolského vzdelania humanitného smeru /sociálna práca, psychológia, špeciálna a liečebná pedagogika/, pričom používať socioterapiu v praxi so statusom socioterapeut budú môcť iba frekventanti po ukončení II. stupňa vysokoškolského vzdelania v spomínaných odboroch. Zákon o sociálnych službách č.448/2008 Z. z. hovorí iba o sociálnej pomoci a o zabezpečení integrácie občana do spoločnosti, no termíny socioterapia ani socioterapeut nespomína .
 Socioterapia sa zameriava na vzťah medzi klientom a socioterapeutom, dôraz kladie na potreby klienta a jeho prostredia. Preto by mal byť odborník so statusom socioteraput osobnostne i profesionálne zrelý, rozhľadený vo svojom odbore i v príbuzných humanitných odborov.
           POUŽITÁ LITERATÚRA:
1.    DRAGANOVÁ, H. et al: Sociálna starostlivosť. Osveta. 2006. Str. 196. ISBN 978-80-8063-240-3
2.    HANGONI, T., GERKA M.: Človek – práca – nezamestnanosť. 1. vyd. Prešovská univerzita v Prešove. Pravoslávna bohoslovecká fakulta. 2009. 154 s. ISBN 978-80-555-0163-5.  
3.     HANGONI, T.: Klient sociálnej práce. In: Ondrušová a kol.: Základy sociálnej práce.1. vyd. Brno, MSD Brno, 2009, 144 s. ISBN 978-80-7392-109-5.
4.    Zákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z.z.
        Kontaktné údaje
           PhDr. Eva Magdziaková
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava
Katedra Sociálnej práce
Palackého 1
810 00 Bratislava
           email: eva.magdziakova@centrum.sk
        PhDr. Jaroslava Vertaľová
        Domov sociálnych služieb ALIA
        Tačevská 1644/38
        085 01 Bardejov
       email: j.vertalova@gmail.com