Som strašne vdačna za naše dve krásne detičky..že sú zdravé...a zaňho 🙏🙏🙏15 rokov spolu...letí to všetko prirychlo...ale Ďakujem niekomu že som to šťastie mala na úžasného muža a otca pre naše baby..už teraz majú to čo som ja nikdy nemala..pre ich šťastie by som spravila snáď všetko💗

Už sú to 4 roky odkedy nám malinký anjelik odišiel,dlho som prosila o náhradu..aby si nám poslal..dnes sa pozerám na ti našu usmievavú Olíviu.naš polročný smejko...a ďakujem 🙏🙏🙏aj keď ju neberiem ako náhradu.....mám dáke špeciálne miesto pre Teba..pre bábätko ktoré sme veľmi chceli a odišlo priliš skoro💗

Naša druhorodena Olívia je tu s nami..Krajšia ako som si predstavovala..Prival rovnako silnej lasky ako pri Emke..Naše dievčata najkrajšie

Dňa 16.4 som sa stala dvojnasobnou maminou, stále si zvykam..Konečne je tu s nami...naša druhe babenko..naša druha dcerka Olívia ❤️ s rovnakou vahou ako Emka 3100gramov a miery 50 cm..presne o 16.41..den pred mojimi 33 narodeninami...Už len nech je zdrava,čakali sme nanu dlhšie ale podarilo sa..Tatinko dojaty stihol aspon druhy pôrod,velka opora,viem že bude skvely tatino obidvom

Mam pocit že až teraz sa naplno tešim..naplno si uživam že sa nam naozaj podarilo druhe babenko..Včera 4D v hlohovci..videli sme našu druhu dcerku Oliviu..potvrdili že je to zdrave babatko asi to najkrajšie čo sa da počut..nech to tak zostane..Nech všetko dobre dopadne..a o 3 mesiace už popestujeme ovoniame krasne babo.ďakujem zato.že nam bolo dopriate.Všetci traja sa tešime prosim len to zdravičko

tento darček ešte nemožem rozbalit na Vianoce ale my si počkame...dietatko naše milovane vymodlene

Krásne ránko, drobčekovia!“ , pozdravil sa Pán Boh svojim dušičkám, ktoré naňho už netrpezlivo čakali.

„Otecko, otecko!“, pribehla k nemu malá duša, hneď ako ho zbadala vo dverách.
„Čo môj?“, opýtal sa chlapčenskej duše prívetivo.
„Ja sa už tak teším!“
„Aj tvoja mamka s ockom sa veľmi tešia.“
„Naozaj? Tak veľmi ako ja?“
„Ešte viac.“
Pán Boh tak ako každý deň, aj dnes prišiel k svojim dušičkám v nebeskej škôlke. Boli to duše, ktoré vznikli zo spojenia ich rodičov. Dušičky to nevedeli, vedeli len to, že chcú ísť k svojim rodičom. Akoby ste sa zobudili, a vedeli ste, že máte pred sebou cestu ďalej.
„A kedy môžem ísť k nim?“, zvedavé chlapča ťahalo Pána Boha za rukáv.
„Ešte dnes budeš s maminkou.“
„A čo budem potom robiť?“, táto dušička bola obzvlášť zvedavá.
„Najprv musíš vyrásť s maminkou a potom sa narodíš.“
„Čo je to narodiť sa?“
„To je deň, kedy budeš bývať spolu s rodičmi na Zemi.“
„A je tam pekne ? Na tej Zemi. Je tam tak ako tu?“
„To uvidíš, maličký. Tvoji rodičia pre teba chystajú plno prekvapení.“
„Tak to sa naozaj teším, veľmi, veľmi.“

Malá dievčenská duša len ticho počúvala chlapca. Keď videla, že je chlapček spokojný
s odpoveďou, opýtala sa aj ona svojho Stvoriteľa.
„Budú sa tešiť aj moji rodičia?“
„Áno, aj tvoji mamka a tatko sa veľmi tešia na teba.“
„ A tiež vyrastiem a budem s nimi bývať na Zemi?“
„Nie, moja. Ty nie.“
„A čo budem potom robiť, Otecko?“
„Budeš bývať so mnou v nebi.“
„A čo mamka a tatko? Veď ma čakajú.“
„Viem, mojka. Ale ja ťa tu potrebujem viac. Musíš mi pomôcť s inými dušičkami, naučiť ich, kam majú ísť. A dávať pozor na tie, čo sa vrátia a sú maličké. Sama si ešte maličká. Vyrastieš u mňa, čo povieš?„
„Dobre, Ocko. Mne je pri tebe dobre. A Ocko? Čo budú mamka s tatkom robiť sami bezo mňa?“
„Budú ti kývať, rozprávať sa s tebou, neboj sa. Budú ťa ľúbiť rovnako, ako keby si žila na Zemi.“
„Nezabudnú na mňa?“
„Nie nikdy.“

Pán Boh vystískal všetky dušičky, zvedavé aj tiché, roztopašné aj vážne. Ani jedna sa nebála. Všetky sa tešili k svojim rodičom. Ukázal im šmýkačku na Zem. Všetky sa veselo rozbehli a leteli k svojím rodičom. Pán Boh ale vedel, že nie všetky, ktoré na Zem poslal, tam aj ostanú. Každá sa raz vráti, niektorá skôr, niektorá neskôr, niektorá pred narodením, niektorá až po dlhom živote, kedy si ani nebude pamätať nebeskú škôlku. Tešil sa na ne. No bol aj smutný, keď sa k nemu vracali malé smutné dušičky.

Jedná smutná duša sa k nemu vracala aj dnes.
„Otecko!“
„Malinká, poď ku mne.“
„Otecko, oni ma poslali preč!“
„Drobunká moja, poď ku mne, nech ťa objímem.“
„Aj ty ma pošleš preč?“
„Nie, už budeš stále pri mne! Neboj sa!“
„Povedal si, že rodičia sa na mňa tešia. A môj tatko na mamku kričal a ona ma vyhodila preč zo seba. Nemohol som sa narodiť!“
„To ma mrzí, drobček môj. Tvoji rodičia stratili svoje dušičky. Musíme im ich pomôcť nájsť späť.“
„Kde ich stratili?“
„Vo svete. Nedávali si na ne pozor.“
„Ale veď to je nebezpečné, Otecko!“
„Áno to je. Pomôžeš mi im nájsť ich späť?“
„Áno, ja nechcem aby sa moji rodičia stratili!“
Pán Boh objímal malú dušičku, ktorá v jeho objatí úplne zabudla na svoj bôľ. Dokonca dokázala odpustiť rodičom, a chcela ich zachrániť.

Vrátila sa k nemu aj malá dievčenská dušička, ktorá sa ho ráno pýtala, či aj na ňu sa budú rodičia tešiť.
„Tak som tu, Otecko. Ako si povedal. Maminka ale veľmi plakala, keď som odchádzala. Ja nechcem aby plakala, nemôžem sa vrátiť predsa len ku nej?“
„ Ani ja nechcem aby plakala. Ale ona to zvládne. Neboj sa. Je to silná dušička, ako ty, moja. A keď bude ten správny čas, pôjde k nej aj k tatkovi tvoja sestrička.“
„Moja sestrička?“, čudovala sa maličká dušička.
„Áno, tvoja sestrička. Dušička tvojich rodičov, ktorá vznikla rovnako ako ty. Ak budeš chcieť, môžeš ju vyprevadiť ty na cestu.“
„To by som sa veľmi tešila, aj keď, nemôžeš mi nájsť ešte jednu sestričku aj pre mňa v nebi?“
„Ty už tu sestričku máš, moja.“
„Vážne? Ukážeš mi ju?“
Malá dievčenská dušička spoznala svoju sestru, s ktorou boli spolu v nebeskej škôlke. Tiež spoznala svojich starých rodičov, a tety a strýkov. Bolo to skoro ako na Zemi...ale ešte o čosi lepšie. Na mamu a tatka sa dívali zhora a dávali na nich pozor.

Pozn. autora: Text je predstavou autora. Nie výkladom, že tak vyzerá nebo. . Ale, ako je napísané: "Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú."