O vychovávateľke môjho najmladšieho som tu už viackrát písala. Dnes som kvôli nej skoro plakala - dojatím, rešpektom, vďačnosťou, brutálnym obdivom. Môj syn a traja jeho spolužiaci mali prvé sväté prijímanie. Prídeme do kostola a tam ona. Každého z nich pozdravila, požartovala s nimi, že ich prišla pozrieť v ich veľký deň. Po omši každému zagratulovala, dala im malý obrázok a ruženček na ruku. Ale to nie je všetko - ona bola aj minulý týždeň v inej farnosti na prijímaní ďalšej ich spolužiačky. A to, prosím pekne, ani nechodí do kostola.
Ja neviem, čím sme si zaslúžili vo svojom živote takého nádherného človeka. Ale ďakujem Bohu, že nám ju poslal, neskutočne obohacuje náš svet❤️ Toto je žena, ktorú prajem každému dieťaťu. Toľko lásky, koľko k nám cez ňu prýšti, to je neskutočné bohatstvo ❤️

Skôr ako hodíte kameňom, čítajte. Môže sa to stať aj tebe. Aj mne. Môžme len dúfať a modliť sa, že sa to nikdy nestane.
Pri tomto článku ma niekoľkokrát naplo a niekoľkokrát som sa rozplakala. A to nie som žiadna cintľavka. Ale som mama milujúca svoje deti. A som zábudlivá. A mám auto a v ňom tri autosedačky.
https://dennikn.sk/196511/moze-niekto-zabudnut-...