Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
zeytin
20. okt 2017
42 

Pranierovanie - v tom sme fakt dobrí

Praniere, alebo aj tzv. stĺpy hanby sa začali používať v Európe už v 13. storočí. Väčšinou sa nachádzali na námestiach a pri kostoloch, kadiaľ chodilo čo najviac ľudí. Verejnej potupe boli vystavení zlodeji, opilci ale aj cudzoložnice či klebetné ženy. Takéto stĺpy hanby sa v mnohých slovenských mestách zachovali až dodnes. A hoci dnes už nikoho nepriväzujú k stĺpu, pranierovanie nám ostalo, len má trochu inú podobu.

Toľko diskutovaná téma „fackania rodičiek“, lekára odsúdili tisíce ľudí. A to nielen tu, na modrom koníkovi, ale tiež prostredníctvom iných sociálnych sietí a multimediálnych prostriedkov. Vyjadrovať sa k tejto problematike nebudem. Kto sa vie k tomu relevantne vyjadriť? Kto skutočne vie, kde je pravda a čo sa skutočne stalo?

Medializovaných prípadov, kedy si na základe minimálnych znalostí vytvárame názory, ktoré verejne prezentujeme je mnoho. Ale pod ostropaľbou sme všetci. Veď koľko príspevkov sa tu, na modrom koníku, začína práve slovami „prosím neodsudzujte ma, ale ...“ prípadne „rýpači nech sa nevyjadrujú“. Máme právo odsúdiť ženu, ktorá sa rozhodla pre potrat? Máme právo posudzovať rodičov za výchovu? Alebo matky za tehotenstvo vo vyššom veku? Alebo za počet detí, názory, spôsob života, vierovyznanie...

Aj ja mám mnohé osobné skúsenosti. Moja dcérka sa mi v období vzdoru hodila na prechádzke na zem. Zem nebola studená, tak som ju tam nechala ležať a podišla som pár metrov ďalej, kde som čakala, kým ju amok prejde. Zastavila sa pri mne žena, ktorá mi vraví: „Ale to nemôžete ju tak nechať, chúďa malé...“ Vysvetlila som jej, že má obdobie vzdoru a že to o chvíľku prejde. A ona mi na to: „Čo ste to za matku???!!!“ ... a začala mi vysvetľovať, že správne by som mala postupovať tak, že by som dcérku mala začať objímať. Kto si zažil, pochopí... objímať dieťa, ktoré sa hnevá a hádže na zem? Nemožné. Celú situáciu by to ešte zhoršilo. Objímanie je až druhou fázou, keď sa dieťa trochu upokojí. Na to som jej s maximálnych sebaovládaním odvetila, že nech si vlastné deti vychováva ako chce. „Ja zatiaľ deti nemám, ale veľa som o tom čítala.“ Posudzovaná za spôsob výchovy.

Menšie či väčšie posudzovania a odsudzovania sú na dennom poriadku. Podávam deťom Bebe keksíky. Príde ku mne matka, ktorá mi hovorí: „Viete koľko je stuženého pokrmového tuku v týchto keksoch? Ako to môžete dávať svojim deťom?“ Posudzovaná za spôsob stravovania.

Ale aj ja si často vytváram názory na základe nedostatočných, alebo sprostredkovaných informácií, alebo hoci aj na základe výzoru. Nebolo to tak dávno, priblížila sa ku mne pani.  Bezdomovkyňa ide pýtať peniaze preletí mi hlavou. „Prepáčte, Vášmu dieťatku spadla čiapočka, nech sa páči“ a podáva mi ju. Zahanbím sa. Posudzovaná podľa výzoru.

Možno aj teraz čítame príspevky, sledujeme správy a vyberáme si niekoho ďalšieho, koho by sme mohli pranierovať, posudzovať, odsudzovať, či už v reálnom alebo virtuálnom živote. Vo verejných fórach na modrom koníku má každý právo slobodne vyjadriť svoj názor. Ale ani určitá dávka anonymity, ktorá sa skrýva pod naším nickom nám nedáva právo pranierovať ostatných.  Veď všetci poznáme to staré známe z biblie: „Kto je bez viny, nech prvý hodí kameň.“

Začni písať komentár...

Odošli