zunastruna
29. nov 2016
3507 

Báseň o nehe

Skláňam sa nad deťmi, poslami nehy, keď spia

a čítam z ich tvárí nevinný pokoj ich duše

mám chuť sa stratiť v tom sne spolu s nimi

tak krásne mi srdce plesá.

Ten moment, keď blúdia a predsa poľahky 

nachádzajú spletité cesty v labyrinte snov

a odraz toho, čo zažili a videli a vnímali

je jasne čitateľný.

Tuším sa roztápam a hneď som lepšia mama.

Pohladkám zamatové líčka a ochrannú pusu na čelo

dávam a plesá mi srdce, duša i telo.

#mk_blog_academy #blogujem #basen

Krásne napísané, plné nehy a materinskej lásky... e ešte k tomu poeticky 🙂 Vlastná tvorba?

6. mar 2017

ďakujem, áno, vlastná tvorba. viac sa venujem poviedkam.

7. mar 2017

Začni písať komentár...

Odošli