Znenie článku

Nie som ajťáčka. Ani náhodou. Teda — počítače som mala vždy rada, odjakživa ma bavilo sa v nich vŕtať a skúšať nové veci. Ale od „mám rada počítače" po „naprogramuj si vlastnú appku" je asi taká cesta ako od „rada varím" po „otvor si reštauráciu". 😄  Som mama dvojročného syna a ešte vlani vyzerala moja chladnička ako nástenka v škole — papierik na papieriku. Nákupy, termín u pediatra, očkovanie psa, STK, a večne tá istá otázka: čo ja dnes dopekla navarím?

Najhoršie boli noci. Malý konečne zaspal, ja som si ľahla — a v hlave sa mi rozbehol kolotoč. Nezabudla som na niečo? Máme ešte mlieko? Kedy bolo to očkovanie?

Raz večer ma to prestalo baviť. Sadla som si k notebooku a začala som hľadať appku, kde by som mala všetko na jednom mieste. Nenašla som. Buď boli po anglicky, alebo vedeli len jednu vec, alebo boli také prekombinované, že som sa v nich stratila za dve minúty.

A vtedy mi napadla bláznivá myšlienka: a čo keby som si ju spravila sama?

Smejete sa? Ja som sa tiež smiala. Ale večer čo večer, keď malý spal, som sedela za počítačom a učila sa. Pomáhala mi AI — ja som vymýšľala, čo appka má robiť, a učila som sa, ako sa to poskladá. Niekedy som išla spať o jednej v noci a nadávala som si, načo mi to bolo. A niekedy niečo konečne fungovalo a ja som od radosti zobudila manžela.