zuzanada
29. jún 2010

Agresivita môjho dieťaťa

V poslednom čase som si uvedomila, že akosi nezvládam už agresivitu môjho dieťaťa. Začalo obdobie nosenia tričiek s krátkym rukávom a ja som s hrôzou zistila, že som na rukách samá modrina. Krátke sukne nenosím, tak nohy ma až tak nezaujímajú. V prvom momente som neverila vlastným očiam.......... tie modriny sú všade a úporne som rozmýšľala, kde som sa len mohla tak dobúchať! Na nič také som si nespomenula. Jediné, čo ma napadlo............... Maťo! Však toho v jednom kuse musím ukľudňovať. Však ten v jednom kuse škrieka, kope, ťahá ma za vlasy a udiera pästičkami, kde zasiahne. :o( Dokáže ho do nepríčetna rozčúliť už hocijaká somarina. Aj to, že som mu ráno namiesto tenisiek chcela obuť sandálky, alebo to, že som mu namiesto jeho obľúbeného pyžama (nepriedušného silónového), chcela obliecť pekné vzdušné "spidermanové"!

Žeby som bola moc autoritatívna a potláčala osobnosť môjho dieťaťa, ktoré sa vlastne potom len bráni? Nuž, ale dieťa predsa musí mať určené nejaké hranice! Je fakt také ťažké naučiť, kde sú hranice za ktoré sa už nedá ísť? Ja neviem, najhoršie je na tom to, že obmedzene rozumie hovorenému slovu a pri trochu dlhšej vete už ani nereaguje. Ani on nevie poriadne povedať čo chce, ťažko odpovedá na otázky, a komunikácia ako taká u neho je obmedzená len na jednoslovné vety bez skloňovania slov a občas použije na nejakú situáciu pre iných ľudí zvlášne slovo. Napríklad, keď ma bije pästičkami tak povie "mamu", alebo pri slove (obrázku) kvietok, vždy poviem "smädné". To má odvtedy ako sme spolu polievali kvietky v dome a ja som hovorila, že kvietky sú smädné a musíme ich poliať. Jemu sa to akosi v hlavičke uložilo a teraz pri každom kvietku sa mu táto situácia evokuje.

Je toho už na mňa akosi fakt moc, asi už nezvládam úlohu matky.............. . Čo mám urobiť, aby sa viac ukľudnil a nebol taký strašný nervák?! Snažím sa byť pohodová a nevytvárať napätie, ale niekedy je toho na mňa už fakt moc. V jednom kuse musím byť v jeho svete, aby som vedela primerane reagovať a bola ako tak v obraze, čo hovorí, alebo čo asi chce keď ma začne niekde ťahať.

Akosi nedokážem len tak "spáchnúť" tú okolitú nervozitu a všetko sa mňa v práci a aj doma nabaľuje až potom vybuchnem. :o(

Už som si povedala, že sa nebudem naháňať, aby som mala všetko doma aj v záhrade tip-top. Radšej sa idem s malým prejsť, alebo prečítam motoristický časopis. Aj tak je to málo............

Zuzi, je mi to líto...ale Matýsek má prostě nemoc, jakou má...není to výchovou...je to jeho nemocí...držím palce ;)

8. júl 2010

není možnost dát Matýska na pár hodin do nějakého auti stacionáře...ty by sis odpočinula, a oni by věděli, jak s ním pracovat..... bude to ještě boj... jsi úžasná matka a silná žena....Matýsek nemůže mít lepší maminku 🙂

8. júl 2010

Ahoj sisstin,
už od septembra by mal chodiť do takéhoto stacionára. Dosť si od toho sľubujem a verím, že do roka bude úplne v poriadku. :o)

9. júl 2010

Zuzanka - ja ťa táááááák obdivujem - si podľa toho čo čítam superská maminka 🙂 ....a Maťka si dostala práve ty , lebo takých uper maminiek je veeeľmi málo 🙂.... aj ty máš nárok byť unavená a vyčerpaná ;)

26. júl 2010

Začni písať komentár...

Odošli