Pokroky

December 2010:

Chcela by som zdokumentovať tento víkend, nakoľko sa mi zdá, že som si uvedomila viac vecí v súvislosti s naším drobcom. Tento víkend bol proste Maťo ukecaný! Konečne, ani si neviete predstaviť ako veľmi som po tom túžila. Do jeho 4-och rokov to bol pre mňa nedosiahnuteľný sen a predsa sa to v jeho 4 rokoch a 5-tich mesiacoch podarilo. Ja viem, že ešte ani zďaleka nemáme vyhraté, ale sme na dobrej ceste. :o) Maťo síce už konečne rozpráva veľa, ale len máločo má nejaký význam.......... teda aspoň pre nás. On možno má vytvorené tie svoje súvislosti, len mi ich akosi nechápeme. Tento víkend  Matesko naozaj perlil. Tie slovné spojenia, ktoré z neho vypadli tak mimovoľne pri hre s autíčkami a bez nejakej zjavnej súvislosti boli naozaj zábavné. Napr. to bolo " priveľa pilín", "hnusná mačka", potom čudné spojenie začiatku reklamy "ó  happy day" a pokračovanie už bolo hrubým drsným hlasom "landrover dva!". No nasmiali sme sa teda statočne! :o)

Okrem iného sme si celý víkend spolu spievali pesničky. Momentálne sú v kurze úryvok z Macka uška, potom Sniežik sa nám chumelí, za ktorým musí ísť Na dvore býva sliepočka naša, ďalej Kohútik jarabí, za ktorým zase musí ísť Jedna druhej riekla. Hitom začína byť aj pesnička Kde sa vzal, tam sa vzal. Úplne ale Top No.1 je strááášne dlhá básnička Fučí rušeň neborák........... a pesnička Mama mi dala korunu. Aby si aj nezainteresovaní vedeli predstaviť, čo to vlastne to spievanie a recitovanie obnáša. Maťo samozrejme nezarecituje a ani nezaspieva celú pesničku, ale len dopĺňa koncové slová každého verša. Už aj to veeeľký pokrok, lebo ešte donedávna dopĺňal len koncové slabiky týchto koncových slov. Ostatné je na mne a všetky kolekcie pesničiek, alebo básnička sa opakujú dookola do zblbnutia. Ja stále a asi aj naivne dúfam, že neustálym opakovaním sa to Maťo raz naučí celé sám................ už som z toho ale pomaly zúfalá................. Občas máva Maťo aj chvíľky, keď si spieva alebo recituje sám pre seba, ale vždy si povie len tie posledné slová, ktorými ma dopĺňa a medzi nimi robí také prestávky, akoby si v hlavičke ten text prehrával a vlastne ma dopĺňal. :o)

No a ešte nesmiem zabudnúť na knižku, ktorú dostal v sobotu od svojej krstnej mamy a krstného otca na Mikuláša. Knižka je to veeeľmi pekná, veľká s hrubými stránkami, bohato ilustrovaná. Je to vlastne taká prvá zvieratková knižka anglického jazyka. Trošku som sa začudovala, že Maťo nevie ani poriadne po slovensky a už ho ideme hustiť angličtinou?! Ale človek nikdy nevie. Možno mu práve tá pôjde lepšie. Nuž, knižku si na prvý pohľad obľúbil. Hlavne poslednú stránku, kde je okrem iného obrázok sliepky a sovy. Celý víkend od soboty obeda do nedele večera som okrem vyššie spomenutým pesničiek a básničky úspešne na povel kotokodákala a hučala ako sova. Kotkodákanie mi ide najlepšie........... no nič, sliepka sa nezaprie!!! :o)

Okrem tohto všetkého do toho bol neskutočne uškriekaný. Stále ho nevieme odnaučiť vyjadrovať svoju nespokojnosť škriekaním. Inak ak niečo chce, tak sa postaví k linke so slovami "Čo chceš?", alebo ak chce aby som bola pri ňom, tak zase povie "klaknem". :o)

No to je zatiaľ k pokrokom všetko. Ak ma niečo napadne, tak to dopíšem. :o)

Január 2011:

Maťo prejavuje zvýšený záujem o čítanie knižiek. Neviem, či tomu čo čítam aj rozumie, lebo väčšinou sa zameriava len na určité úseky jednotlivých poviedočiek, ktoré sa počúvaním učí naspamäť. Potom si ich občas sám pre seba opakuje pri hre, alebo pri cestovaní autom, alebo autobusom. Celkom som si myslela, že týmto učením sa celých viet, bude postupne nadväzovať aj komunikačný kontakt. Zatiaľ ale nechápe, že pomocou viet sa môže aj s niekým porozprávať. Na prvý pohľad vyzerá skutočne strašne ukecaný, ale všetko je len o recitovaní básničiek a pesničiek, ktoré skutočne omieľame dookola "donekonečna". Čo sa týka riadnej komunikácie sme obmedzení na jednoslovné, príp. dvojslovné vety, ktoré sú ale aj tak väčšinou pre nezainteresovanú osobu nezmyselné. Sám pre seba povie keď škrieka "neskiekaj", alebo v noci keď ocino chrápe, nepovie nechráp, ale "ku ocovi" a potom ho chudáka kope. Slovko na privítanie, alebo lúčenie "čau" povie v riadnej súvislosti len na upozornenie, ale inak ho používa rád, ale len doma, keď hocikedy príde za mnou alebo sestrou a povie "čau". Keď chce, aby som sa smiala, tak sebe alebo mne naťahuje ústa do tvaru "smiechu". Väčšinu oznamovacích viet vyslovuje ako opytovacie, napr. "cikau?, kakau?, "páči?". Jedno z toho, čo sa naučil správne je, že keď chce ísť ku mne, tak povie pekne "ku mame", alebo ak chce aby mu niekto čítal jeho obľúbené úryvky, tak povie "čítať". Slovíčka, kde sa vyskytuje "r" už hovorí ináč, akoby vo vyššom "ráčkarskom" leveli. Dosť často používa spojenie "a Maťo",  napr. pri pomenovaní vecí v obrázkovej knižke, keď povie toto spojenie, tak si to vysvetľujem tak, že sa mu to páči a že také raz bude mať (autíčko, zvieratko......), alebo také niečo bude robiť (bude smetiar, šofér......). Ja mu to aj v takom zmysle komentujem a jemu sa to náramne páči. Potom to chce samozrejme opakovať stále dookola .