Boj o život(y) 2

Tretie tehotenstvo, prvé sono.

Žiaľ, mamička, dieťatko nevidím.

Nebude to dobré. Príďte ešte o týždeň, pozrieme sa na to znovu.

Toto mi vravíte teraz, keď som sa zmierila s tehotenstvom a všetkých v okolí pripravila na pomoc našej rodine? Nieeeee.... poplakali sme si. Dali sme dieťatku meno a zaradili ho medzi svätých. Ťažký týždeň ☹ Čo bude teraz? Kyret? Kde, ako?

Po týždni, ten istý doktor, druhé sono.

Srdiečko bije... Čo, kde, to vážne? Neverím, ukážte!

Paráda! Vďaka, Bože. Zázraky sa dejú.

Počkaj, moja. Ukážem ti viac zázrakov.

Hlboký nádych, hlboký výdych. Konečne bude dobre.

Hm, pár dní. 

Veziem chalanov na tréning... čo mi to tu tečie? Nieeee...

Odovzdávam ich známemu a bežím do Ružinova. CP, smer gynekológia, sono je ok, naspäť na CP nechať si pichnúť injekciu do zadku 🙂 Ani neviem ako som odšoférovala. Keď som vtedy nikoho nezrovnala, už asi nezrovnám 🙂  

Začína sa kľudový režim. Ležím a nechávam sa obskakovať, v práci majú smolu, opätovná PN-ka, už si mohli zvyknúť. Určite zas nejaký hlúpy hemtóm. Dúfam, že nie nízko položená placenta, už len tá mi chýba. 

Ale nie, tento krát budem ok a budem behať ako srnka až do konca. Presne ako ostatné tehuľlky.

Veď tehotenstvo nie je choroba. Či?