Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
zuzike123
29. nov 2019
3178 

Boj o život(y) 36

Vianoce 2017. Cez sviatky stúpne Sofinke jednorazovo teplota, pripisujem to prehriatiu, nakoľko je zima a značne ju obliekame. Vopred si už plánujeme ako strávime školské prázdniny a nadchádzajúci Silvester. Budeme na návšteve a trošku sa všetci zabavíme. Človek mieni, Pán Boh mení.

Deň pred Silvestrom Sofi zase stúpne teplota na 38, ale lieky zaberú a dúfame, že cez ňu len niečo prehrmelo, prípadne, že je za tým len rast zúbkov. Pomaly jej vychádzajú a vždy pri tom preplače niekoľko nocí. Teplotu pri zúbkoch ešte nemala, ale aj to sa môže zmeniť.

V noci zo soboty na nedeľu (Silvester) už horšie spala, ale len čo sa ráno zobudí, cítime, že je opäť teplá. Po pár minútach sa začne strašne triasť, drkocú jej zuby a stoná. Ruky má ľadové - príznak stúpajúcej teploty. Naďalej sa strašne trasie, má hroznú zimnicu, plače, prsty má úplne fialové. Čo to má znamenať? Sofi je síce tretie dieťa, ale takúto situáciu som ešte nezažila. Okamžite voláme babke, aby prišla po chlapcov, je nám jasné, že návšteva pohotovosti nás dnes neminie. Keď situácia trvá už niekoľko minút, telefonujem na záchranku. Inštrukcie máme jasné od začiatku: veľké predčasniatko a viacero diagnóz znamenajú, že ju zakaždým musí skontrolovať lekár. Obávam sa febrilných kŕčov, neviem či ich práve s prudkým nárastom teploty neprekonala. Síce som už o nich počula, netuším ako pri nich reagovať. Z centrály dostávam pokyny na zrazenie teploty a okamžitú návštevu pohotovosti.

Kým dotelefonujem, už má horúčku 40, stúplo jej to behom pár minút. Dostáva liek na teplotu, sprchu aj zábaly, ale nič nepomáha. S takouto horúčkou ju nemôžem prevážať cez celé mesto na pohotovosť a tam ju nechať 2-3 hodiny čakať v čakárni. Nechávam ju opäť manželovi a využívam čas na rýchle pobalenie vecí. Predpokladám, že si nás rovno nechajú v nemocnici. Po hodine mi volá neznáme číslo. Volajú naspäť zo záchranky a chcú vedieť ako sa vyvíja situácia a či sme už na ceste na Kramáre. Vysvetľujem im, že máme problém zraziť čo len trošku teplotu, ale akonáhle sa nám to podarí, bežíme tam. Očividne sú spokojní s informáciou, viac netelefonujú.

Po hodine a pol teplota klesla niekde k 39, nasadáme do auta a vyrážame. Chvíľu čakáme pred ambulanciou ale nie je to také strašné, predsa len je nedeľné dopoludnie, väčší nával na pohotovosť začne okolo obeda. Zmerajú jej teplotu, stále má vysokú. Vezmú krv, moč a spravia CRP. CRP - 140. A sme doma. Má trošku soplík, ale vyzerá to skôr na močové cesty. Presúvajú nás z pohotovostnej ambulancie na urgentný príjem, pobyt v nemocnici nás neminie, presne ako som predpokladala. Sofinka je úplne mimo, uplakaná, unavená, totálne zničená, takmer nereagujúca.

Nakoľko sú sviatky, oddelenia fungujú v krízovom režime a sú zlúčené asi na minimálnu kapacitu. Na jeseň mala detská interná klinika oddelenia na 4. a 6.poschodí, teraz nás rovno poslali na 6.poschodie.Vyzerá to, že 4 chodby z oboch poschodí sú teraz natesnané do jednej chodby na tomto poschodí. Detí a mamičiek je tu neúrekom. Sofinku umiestnia do izby k hendikepovanému dieťatku so zápalom pľúc. Toto umiestnenie ma veľmi nepotešilo.

O chvíľku prichádza doktorka a oznamuje mi, že Sofi má zápal obličiek. U malých dievčatiek prejdú baktérie veľmi rýchlo smerom nahor a už jej zasiahli obličky. Preto plače aj keď leží na chrbátiku, vyzerá to, že ju obličky aj bolia.

Oddelenie sa zapĺňa, po troch hodinách nám na izbu prinesú ďalšie dieťa so zápalom pľúc (či priedušiek?) so silným neutíchajúcim kašľom. Posteľ umiestnia na dosah Sofinky, čo sa mi vôbec nepáči. Načo jej dávam pichať celú zimu Synagis, žijeme v takmer sterilnom prostredí, len aby nechytila nijaký infekt, ktorý by jej mohol sadnúť na nevyvinuté pľúca, keď ju nakoniec ohrozia priamo v nemocnici?

Rozhodla som sa nenechať to len tak a idem si pohovoriť s lekárkou. Zdôrazňujem jej, že ju prijali so zápalom obličiek a umiestnia ju na izbu s dvomi zápalmi pľúc/priedušiek, pričom Sofinka má sama chronické pľúcne ochorenie a každý ťažký infekt ju môže vrátiť späť na JIS na pľúcnu ventiláciu. Načo sme sa s ňou toľko natrápili, vypiplali ju, chránili?  My nemôžeme za to, že sú sviatky a všetky oddelenia pozlučovali a nasekali deti na izby s kadejakými rôznymi diagnózami. Doktorka si síce stojí za svojím, ale po chvíli prichádza za mnou sestrička s pokynom, aby sme sa zbalili, presúvajú nás.

Pri výťahu nás čaká sestra z iného oddelenia. Rozhovor hneď začína otázkou: "Čo ste im povedali, že vás presúvajú?" Fajn, po 10 minútach už o tom vie celá nemocnica 😉 Nič, len som si dovolila otvoriť ústa a bojovať za svoje dieťa. Vyjadrila som svoje obavy z ďalšieho ochorenia.

Začínam sa obávať ako sa k nám budú na novom oddelení správať. Presúvajú nás o 2 poschodia nižšie. Oddelenie vyzerá byť prázdne. Neviem, prečo sem neumiestňujú deti, hoci 6.poschodie praská vo švíkoch. Umiestnia nás na izbu, ktorá je úplne prázdna a najbližšie 2 dni tu zostávame samé. Chodba je pustá, detí minimum. Sestričky sú našťastie milé, Sofinka dostáva chladené infúzky. Málo papá, viac spí a plače. Bolia ju stále obličky a nemôže poriadne spať.

Náš prvý Silvester trávime v nemocnici. Bez rodiny, bez zábavy, práve naopak, s horúčkou, s bolesťou a so strachom. V noci vidím z okna v diaľke ohňostroj, toto nám teda nevyšlo ☹

    presne viem, ako ste sa cítili. aj my sme tak dopadli pred rokmi. na Silvestra sanitkou do nemocnice. mala rok a niečo.ale ja som si konečne vydýchla, že nám zistili, čo ju trápi, z čoho teploty. tiež mala takú zimnicu, vyzeralo to ako febrilné krčne. dodnes neviem, čo to bolo. pamatám na tú silvestrovsku noc, ked po podaní liekov dieťa konečne zaspalo a ja po dvoch týždnoch choroby som konečne mohla spať, za hlasného vybuchovania petárd, ale pod dozorom lekárov.. do troch kráľov sme boli doma, zdravé.

    29. nov 2019

    Kaslat na Silvester, hlavne je zdravie..zabavu si mozete urobit kedy chcete

    29. nov 2019

    Aj ja som s mojou stravila Silvester v nemocnici. Ohnostroj za oknom, dieta s kanilou v ruke. Normalne sa mi to vratilo.

    29. nov 2019

    Som tiez maminka predcasniatka, ale to co sme si zazili, aj ked to nebolo lahke, sa neda porovnat s vasim pribehom. Cely Vas blog som dnes precitala jednym dychom... mate moj velky obdiv a prajem Vam, Sofinke aj celej rodinke vela zdravia, stastia a pohody. Keby ste sa niekedy rozhodla pisat knihu, isto by som si ju hned bezala kupit 😉 ❤🍀

    29. nov 2019
    30. nov 2019

    Bojovníčky, obidve☺️ Tiež mám predčasniatko a až spätne si uvedomujem, čím sme prechádzali. Vo chvíli keď sa to deje, človek proste ide a koná čo treba.

    30. nov 2019

    No teda strašné ešte že malinkú presunuli vďaka tebe si levica preto tvoje dieťatko tak bojuje a so víťazného konca držte sa baby ste neskutočné👍👍👍🙏💕

    30. nov 2019
    30. nov 2019
    30. nov 2019
    1. dec 2019

    Vela ste si vytrpeli...a ona je taka nadherna 💙💚💛💜💙💚💛💜 Verim, ze uz vsetko hravo zvladnete, po tomto vsetkom.

    1. dec 2019

    váš príbeh čítam so zatajeným dychom...ste veľkí bojovníci...vy...krásna Sofinka a celá rodina.....prajem veľa zdravia, šťastia a krásne a požehnané Vianoce

    1. dec 2019
    1. dec 2019