Únava. Vyčerpanosť.
Po dvoch rokoch intenzívneho behania po lekároch a rehabilitáciách to prišlo. Už som mala všetkého dosť!
Dosť lietania, dosť sedenia v aute, dosť oneskorených obedov nahádzaných narýchlo do seba, dosť neporiadku doma. Jednoducho - Dosť!
Potrebovala som zmenu. Musela som nájsť rehabilitačné zariadenie v blízkosti domova, kde by Sofi mohla pokračovať v nastolenom trende. Nebola som ochotná robiť kompromisy. V hre boli aj iné pomocné terapie ako plávanie či hipoterapia, ale prvoradé bolo posilňovať naďalej brucho a chrbát a pracovať s postihnutými končatinami.
Ako blesk z jasného neba nám spadla recenzia na Centrum Svetielko len 20 minút od nášho domu. Najprv som objednala Sofi na konzultáciu, kde si ju preverili, ale hneď zistili, že je zvyknutá pravidelne a dlho pracovať- cvičiť. Takmer sa prekážkou stala epilepsia, ale je dlhodobo dobre kompenzovaná liekmi a zatiaľ bez veľkého záchvatu.
Veľmi som sa tešila, že mohla pokračovať v začatom trende. Nabehli sme na ambulantné cvičenie dvakrát týždenne. Za hodinku ju fyzioterapeuti stihnú rozcvičiť, rozmasírovať, využívať stabilizačné prvky ale hlavne ju oblečú do obleku Therasuit, ktorý ju stabilizuje a pomáha rehabilitovať.
Práve Therasuit bol mojím hlavným motivačným bodom. Cvičenie v obleku sme mali už odskúšané, videli sme výsledky a túžili sme v tom pokračovať. Rehabilitačné zariadenie v pohodovej dostupnosti autom so skvelými terapeutmi sa mi veľmi hodilo. Rehabilitácie neboli hradené poisťovňou, ale na tento fakt som si už pomaly zvykala.
Svetielko sme navštevovali celé leto, jeseň aj zimu. V zime sme dokonca absolvovali aj intenzívny tréningový cyklus, aj keď skrátený len na jeden týždeň kvôli chorobe. Neskôr sme si odcvičili aj druhý týždeň. Zakaždým Sofi pokročila, začala lepšie chodiť, jej achilovka je stále ohybná, ruka voľná. Svetielku vďačíme za veľa.
A potom prišla jar 2020, šialený vírus, ktorý nás uväznil doma a po mesiaci informácia, že Svetielko možno skončí. Neskutočný smútok, bezmocnosť až panika. Čo bude s hendikepovanými deťmi? Potrebujú sa vrátiť k svojim cvičeniam, k svojim stabilným osvedčeným terapeitom. Kde budeme cvičiť my? Čo bude s denným stacionárom a postihnutými detičkami, o ktoré sa starajú vo Svetielku, zatiaľ čo rodičia pracujú?
Videla som výzvu na ľudiaľuďom.sk:
Svetielko sa snaží získať prostriedky na úhradu nákladov, kým sú jeho brány zavreté. Tri centrá v Bratislave, Trenčíne a Prešove to majú nahnuté… držte nám palce. Jedného dňa koronakríza prejde a postihnuté detičky potrebujú dobehnúť stratené mesiace. Tak aby bolo kde...
Drzim prsty 🙏