• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
zuziq
4. okt 2016
Ak radi citate klasicke babske "evitovky", skuste nahliadnut do mojho blogu. Mozno sa zacitate :heart_eyes:
Zobraz celú správu
zuziq
2. okt 2016 Čítané 42x

Ironia vztahov

Konecne som dorazila na chatu. Moj orientacny zmysel ma ani teraz nesklamal a nastastie som nikde nezabludila. Citila som sa velmi zvlastne pri pomysleni, ze stravim nasledujuci vikend s ludmi, ktorych takmer nepoznam, o ktorych takmer nic neviem, s ktorymi si mozno vobec nesadnem a ktori su zivotnym stylom, prioritami a skusenostami uplne niekde inde. Radsej som od tohto vobec nic neocakavala. Popravde sa mi ani velmi ist nechcelo, no potrebovala som uz vypadnut z toho neustaleho kolobehu spomienok, vycitiek, zialu a pocitu nespravodlivosti. Na otazky preco prave ja, preco prave my, som uz davno nehladala odpovede. No predstava, ze to nie je len sen, z ktoreho sa rano zobudim ma desila. Uz nikdy nedostanem bozk na rozlucku, nikdy mu nepoviem, aby si  na seba daval pozor. Nikdy sa nenahnevam pre jeho neporiadok v skrini a nikdy po nom nebudem zbierat ponozky po celom dome. Aj ked popravde, s tymi ponozkami to bolo u nas naopak, ja som bola ta, ktora ich vsade nechavala. A stale nechavam. Co vsetko by som dala za jednu hadku s nim. Za ten pohlad, ked sa nam narodila nas syn. Za objatia, bozky, pohladenia… Som nasrana, na tento svet, ze mi ho vzal. Na seba, ze som ho nemilovala este viac. Na vsetko a na vsetkych a najviac na toho tam hore. Je zvlastne, ze som nastvana aj na neho, pretoze sa vzdy presviedcam, ze v neho neverim…Ale ako mozem byt nastvana na niekoho, o kom pochybujem ze vobec existuje?

Z chaty vysiel Marek, v ruke nezapalena cigareta a na tvari usmev.

„ Ahoj Ria. Uz som sa zlakol, ze si zabludila“.

„ Ze o mne vobec pochybujes. Moj orientacny zmysel je predsa legendarny. Nebyt mna, doteraz v tom parizi s Andrejom hladame eiffelovku“. 

Opat som si uvedomila, ze o Andrejovi hovorim, ako by tu stale bol. Ale nie je. Marek ostal trochu zarazeny. O Andrejovi sme spolu vela nerozpravali. Bol to jeho najlepsi kamarat a Andrejova nehoda ho riadne vzala. Vlastne kazdeho. Andreja mal kazdy rad. Vedel vychadzat s ludmi, vedel si ich ziskat svojou priamostou, ochotou a ferovostou. Vela krat som sa divila, ako moze vychadzat aj s tymi najvacsimi debilmi na svete, ktori mnohym ludom liezly pekne na nervy. Ale on bol uz taky. Vzdy to s ludmi vedel a preto bol aj v tom co robil taky dobry.

S Andrejom sme sa zoznamili cez internet. Bolo to este v casoch, ked zoznamky neboli plne uchylakov, osamelych zufalcov a podvadzania chtivych manzelickov. Nebola to laska na prvy pohlad. Aspon u mna nie. Ziskaval si ma pomaly, tym aky bol a tym, ze sa ma nesnazil menit. Po niekolkych nie vydarenych vztahoch  to bol clovek, ktory si ma vazil, miloval ma taku aka som a nevadilo mu stracat koli mne cas. Vzdy som obdivovala ako dokazal aj dve hodiny presediet v aute bez jedineho slovka a cakat ma, ked sa mi v praci pretiahla porada.  Ja by som uz penila a pravdepodobne po pol hodine odisla. On bol ale iny. Preto som sa do neho zamilovala.  Ked sme sa spoznali, mala som za sebou burlivu minulost. Nebola som ziadne neviniatko, ale on sa ma nikdy nepytal na detaily. Ked nepocitam jeho spytavy pohlad, ked som sa raz prekecla o tom, ze som spala aj s babou. Nebol to vycitavy pohlad. Bol to pohlad vzruseneho chlapa s iskrami v ociach a stvrdnutymi nohavicami pri predstave, ako si to jeho priatelka rozdava v posteli s inou zenou. Nikdy mi vsak nic nevycital, ja som mu naopak vycitala vela. A on mi nevycital ani to, ze mu vsetko vycitam. Nie nadarmo sa hovori, ze clovek si veci vazi az po tom, ked o nich pride. Verte mi, je to tak, viem o com hovorim...

„Vezmem ti veci a ukazem ti tvoju izbu“.

„ Co to mas v ruke? Tvrdil si, ze si s fajecnim prestal“

„To je len taka pohotovostna“ povedal Marek s usklabom.

Pripadala som si ako v rozpravkovej krajine. Vsade kopy snehu, pred nami chalupka z ktorej ma kazdu chvilu vijst zla jezibaba. Nastastie nevysla.  V chalupe uz vladla dobra nalada. Niektorych som poznala, s niektorymi som sa zoznamila. Osadenstvo bolo rozmanite, nastatie to bola remiza chalani vs. baby. Aspon sa nebudem citit ako piate koleso na voze. Zlozila som si veci vo svojej izbe, sadla som si na postel s vonavymi paperovymi perinami a myslienky mi opat zabludili k Andrejovi. Je to uz viac ako rok a aj napriek tomu neviem ci sa vobec niekedy zbavim toho pocitu, ze tu stale niekde je. Ze sa ochvilu otvoria dvere a on v nich bude stat. Nebude! A uz s tym prestan! Andrej je mrtvy, lezi hlboko v zemi v mahagonovej truhle so satenovou vystielkou. Snad mu je v nej pohodlne. Ake ironicke. Vzdy som sa snazila, aby sa doma citil dobre. Upratane, navarene a ja pripravena aj na rychlovku 5 minut pred odchodom do prace. A teraz ked tu nie je a uprimne, je mu to asi jedno,  sa stale trapim nad tym, ci sa v truhle citi pohodlne. Sibe mi! Zarucene. Ale komu by po tom vsetkom nesibalo. Tak trochu „slahnuta“ som bola vzdy, ale udalosti poslednych mesiacov to takmer dotiahli do dokonalosti aj s potvrdenim od lekara. Nastastie mam skvelu rodinu a priatelov, vdaka ktorym som z najhorsieho vonku a dokazem viest takmer uplne normalny zivot. Slovicko takmer je tam zamerne, pretoze ak clovek zazije nieco podobne, uz nikdy jeho zivot uplne normalny nebude. Naviac ak mate dieta, ktore sa neustale vypytuje kedy pride ocko domov. Aj napriek tomu, ze este nema ani 3 roky, stale si pamata na svojho ocina, ktory s nim travil kazdu volnu chvilu. Adam bol pre Andreja najdolezitejsi na svete. Vzdy bol na prvom mieste.  Nie, moj manzel nebol dokonaly, aj ked sa tak moze zdat. Ale hovori sa, ze o mrtvych len v dobrom a Andrej si to naozaj zasluzi. Tiez mal svoje muchy, tiez ma par krat ranil a nas vztah si presiel vselicim. No aj napriek tomu mozem bez prikraslenia vyhlasit, ze to bol skvely manzel a uzasny otec. Skoda, ze len bol.

Marek nazrel cez pootvorene dvere do izby.

„Stalo sa niečo? Cakam ta dole uz pol hodinu a teba nikde“.

„ Prepac, nejak som sa zamyslela“.

„ Myslis na Andreja“.

Nebola to otazka, ale konstatovanie. Aj napriek tomu, ze si Marek odomna nechaval odstup, maly sme priatelsky vztah. Brala som ho ako mladsieho brata . Mala som ho rada a myslim, ze on mna tiez. Viedol uplne opacny zivot ako my. Nechcel sa usadit, miloval zivot a patricne si ho uzival. Bol nezavisli, s dobre platenou pracou, sem tam nejakou frajerkou.  Ako chlap ma pritahoval, ale vzhladom na to, aky vztah bol medzi nami, popravde by som si ho vedla seba ani v zivote ani v posteli predstavit nevedela. Navyse, bol to tip „macha“ ktory si moze vyberat a teda vyberat si vedel. A ja som rozhodne jeho kriteria nesplnala. Vzdy som bola krv a mlieko, po porode sa k tomu pridal nejaky ten kg tuku, ktory som sa neuspesne snazila zhodit 2 roky. A potom stacilo par tyzdnov a poporodne kila odisli same. Spolu s mojim Andrejom. 

„ Tiez na neho casto myslim. Aj na teba. Obdivujem ta, ako to zvladas“.

 „ Tak aky je plan na dnes vecer? Podla mnozstva alkoholu to na pexeso nevyzera“.

„ Vsetci cakaju uz len na teba. Ak si nepohnes, nic sa ti neujde“. 

Zbehli sme dole schodami, usadila som sa na gauc a ani neviem ako, v ruke som drzala pohar s vinom. Marek si sadol vedla mna a aj ked bola obyvacka dost velka, pri takom pocte ludi, sme sedeli natlaceny jeden na druheho. Po viac ako roku to bol najblizsi osobny kontakt, aky som s kym, okrem nasho maleho Adamka mala. Az teraz si uvedomujem, ako mi to strasne chyba. Len tak sa k niekomu pritulit, opriet si o neho hlavu, citit tlkot jeho srdca. Zazijem to este vobec niekedy? Budem schopna este niekoho milovat, pred niekym sa vyzliect do naha, ukazat mu svoje tehotenske strie a zaoblene brusko? Nepredstavitelne! „Nazdravie“ vykrikol Marek a vsetci ho nasledovali. Popijali a debatili sme takmer do rana. Po dlhom case to bol uzasny vecer, kedy som aspon na chvilu prestala mysliet na to, ze sa moj zivot tak radikalne zmenil. A po dlhom case som spala naozaj pokojnym spankom, bez zlych snov. Neviem ci to bolo vinom, alebo tou prijemnou atmosferou, ale ked som sa rano zobudila, mala som pocit, ze je zo mna iny clovek. Je na case zacat odznova.

Zbehla som dole do kuchyne, vsade bolo este ticho. Bolo desat hodin rano a vsetci este spali. Hodila som na sporak hrniec s vodou a dala varit parky pre cele osadenstvo. Spravila som si kavu, bez ktorej sa moj den nemoze zacat. Milujem kavu. Prekvapkavanu s mliekom a cukrom. Je to moja droga, moja zavislost. Kazdy vecer sa tesim na to, ako si po ranajkych sadnem k pocitacu a pri citani rannych novin si vychutnam jej lahodnu chut. V obyvacke bolo zopar prazdnych flias od vina a po zemi rozhadzane arasidy a lupienky. Niekedy si pripadam ako Monika s priatelov, ked nedokazem odist od policky v kupelni bez toho, aby som nevyrovnala vsetky kremy a vonavky. Ani teraz mi nedalo len tak nechat tam ten bordel, tak som flase pozbierala a dlazku pozametala. Hned som mala lepsi pocit. Nie som chorobny puntickar, ale poriadok mam rada. Som spokojna vtedy, ked mam doma cisto a nemusim sa hanbit, ked pride necakana navsteva. Ale kachlicky zubnou kefkou veru nedrhnem. I ked aj s tym mam skusenosti, na ktore nespominam prilis rada. Je to kratka kapitola mojho zivota, ktora sa mi obcas otvori v mojich snoch. Vzdy sa zobudim s tlcucim srdcom a dakujem bohu, ze je to len sen.

Uz som spominala, ze moja mladost bola dost burliva. Teraz, ked som matkou, hanbim sa za seba. Nie preto, co som povyvadzala ale preto, kolko strachu som sposobila nasim. Myslim, ze som mala obrovske stastie, ze som zo vsetkych tych excesov vyviazla so zdravou kozou, sice s ranou na dusi ale obrovskym ponaucenim a velkou lekciou od zivota. Ked som mala 19, asi ako kazdy mlady clovek, myslela som si, ze mi patri svet. Ze sa mi nic nemoze stat. Ze som pripravena na to, co ma vonku caka. Ze dokazem zvladat situacie, vyvarovat sa nespravnym ludom. Aj ked s tym nasi nesuhlasili, nikdy mi nestali v ceste, o to viac ale trpeli vo vnutri. Velmi dobre vedeli, ze aj keby mi nieco zakazali, urobila by som si to po svojom. Po strednej skole som s dalsimi dvoma kamoskami, starsimi odomna o par rokov, odisla za pracou do Svajciarska. Mali sme vybavenu pracu ako pomocne sili v kuchyni. Vybavoval to kamarat jednej z nich a my sme sa tesili ako super si zarobime a uzijeme si zivot v zahranici. Ake velke bolo nase prekvapenie, ked sme sa zrazu ocitli na vlakovej stanici a tam na nas cakala vyzivavo oblecena blondina asi v nasom veku. Bola to Slovenska a volala sa Zuzana. Prisla s chlapikom okolo 40tky, s dlhsimi blond vlasmi. Vyzeral ako z programu „Ein kessel buntes“ a pripadal mi strasne slizky a nechutny. Uz vtedy sa mi v hlave mala rozblikat kontrolka. Z pomocnych prac v kuchyni sa vyklula praca hostesiek v malej restauracii spojenej s barom. Restauracia bola tipicka albanska, jej osadenstvo tvorili vysostne chlapi a nasou ulohou, ako inak, bolo, aby tam co najviac pojedli a vypili. Musim zdoraznit, ze vo vsetkej pocestnosti. Nikdy od nas nikto nechcel nic viac. Je ale pravda, ze sme tam vela nepobudli, tak sa k tomu mozno nestihli dostat. Okrem toho sme naozaj aj pomahali v kuchyni a to vsetko samozrejme na cierno. Nebudem rozpisovat to, ako asi po tyzdni a nahodnej policajnej razii nakoniec moje kamosky skoncili v base s papierom o okamzitom vyhosteni s krajiny. Mna to uplnou nahodou obislo. V tom case som v restike nebola. Vtedy som si myslela, ze som mala stastie, neskor som uz o tom pochybovala. Bola som bez penazi a prilis hrda na to, aby som zavolala domov a priznala sa, ako to cele dopadlo.  Za kazdu cenu som tam chcela ostat a nevratit sa domov skor, kym nieco nezarobim. A tak ma Zuzana zoznamila s Jakubom. Zenatym sympatickym albancom, ktory mi zabezpecil ubytovanie, dal mi peniaze na stravu a zohnal mi pracu. Neviem preco, ale verila som mu. Nikdy na mna nijako netlacil, nikdy mi nijako neublizil a ako sa dalo ocakavat, stala som sa jeho milenkou. Dobrovolne, bez natlaku ci nutenia. Od zaciatku sa mi pacil. V krajine, kde som nikoho nepoznala, bol mojim opornym bodom. Aj ked on to tak tragicky samozrejme nevidel. Bol rad ze moze spavat aj s niekym inym ako so svojou zenou, ktoru mu vybrali jeho rodicia a s ktorou mal dve deti. Mozno si dvihal svoje ego tym, ze sa o mna staral, sem tam ma zobral na vylet, kupil mi nejaku drobnost. On to asi ani netusil, no pomahal mi prezit to predpeklie v rodine, kam som sa dostala. Predpeklie to oznacujem zamerne, lebo peklo podla mna vyzera este horsie. Jakub mi vybavil pracu aupairky v 5 clennej rodine z macedonska. Vlastne ani neviem, ci som sa za cely pobyt vo svajciarsku stretla vobec s nejaky svajciarom. Bolo tam strasne vela albanskych rodin. Mali tam pootvarane restauracie, bary a obchodiky. Kazdy mal vo svojej rodnej krajine postaveny obrovsky dom, pretoze sa tam raz planovali vratit. Pochybujem, ze sa tam niektory z nich niekedy vratil a opustil tak pohodlny zivot a prosperujuci biznis. Celkom by ma zaujimalo, ci sa aj ich nejakym sposobom dotkla kriza. Ta rodina, v ktorej som skoncila bola vlastne 6 clenna, ale otec rodiny s nimi nezil. Nikdy som nepochopila ten ich manzelsky trojuholnik. On mal milenku, Slovensku, s ktorou byval, ale kazdy den prisiel na obed domov, ako by sa nechumelilo, najedol sa, pohral sa s detmi a odisiel. Jeho zena, ktora bola tak trochu viac sibnuta, sa na to kazdy den pripravovala ako na ministersku navstevu. Na to, ze nie je celkom v poriadku mala aj papier. Bola na polovicnom invalidnom dochodku. Mohla mat okolo 35 rokov a pol roka pred tym nez som k nim prisla takmer holymi rukami zahrdusila vtedajsiu jeho milenku. Do prace chodila na par hodin denne a celu vychovu a domacnost absolutne nezvladala. Na komandovanie a psychicke tyranie vsak mala energie viac ako dost. Jeho rodicia vlastnili restauraciu, v ktorej on pracoval. Obcas sme tam zasli na obed. Mali 4 deti. Najstarsia mala 12 rokov, dve mladsie mali 9 a 7. Najmladsi bol chlapcek, ten mal ledva rok. Byvali v 3 izbovom peknom byte na okraji mestecka. Az na mieste som zistila, ze postel pre mna nemaju a tak som zo zaciatku spavala na jednej posteli s najmladsou Airin, no rychlo som ju vymenila za nepohodlny koberec na zemi. Mala sa totizto pravidelne v noci pocikavala. Takze som na studenej podlahe pod tenkou dekou „byvakovala“ viac ako dva mesiace. Este ze bolo leto. Na dennom poriadku bolo umyvanie okien ci drhnutie kachliciek zubnou kefkou. Upratovanie, vysavanie a ostatne domace prace boli samozrejmostou. V podstate som bola sluzka a au pair v jednom. Starala som sa im o cely chod domacnosti.  Okrem toho som s nou pravidelne musela na nocne vyjazdy, kde si ona uspokojovala svoje paranoidne predstavy tym, ze sme po meste hladali auto jej manzela. Nikdy sme ho nenasli a ja  aj teraz dakujem bohu za to, ze som nemusela byt svedkom nejakej hysterickej sceny na verejnosti. Denno denne som musela pocuvat jej schizofrenicke polemizovanie o ich krasnom vztahu s manzelom, na ktoreho v zapati nadavala ako na najvacsieho hajzla na svete. Naozaj bola sibnuta. Par krat ma dokonca zavolala spat k sebe do postele. Nikdy som sa, nastastie, nedozvedela, ci jej islo o moj pohodlny spanok, alebo mala taky velky deficit po sexe, ze ma chcel zviest. Muz s nou podla jej slov nespaval. Nastastie ma z tohto vsetkeho obcas vytrhol Jakub. Braval ma von, len tak sme sa vozili v aute, ci milovali na zadnom sedadle. Stalo sa vsak to, ze som sa do neho buchla. Totalne az po usi. Hned ako som mu povedala ze ho milujem, telefonoval coraz menej a nikdy na mna nemal cas. Nakoniec prestal chodit uplne. Neskor som sa od domacej dozvedela, ze uz „pomaha“ nejakej inej slovenke.

Vo svajciarsku som stravila 3 mesiace, z toho 2,5 mesiaca v tej cudesnej rodine. Po troch mesiacoch som musela vycestovat, pretoze presne tolko mala platnost cestovna peciatka v pase. Uz po par dnoch som vedela, ze sa tam uz nikdy nevratim, aj ked domacej som o tom nikdy nepovedala. Bala som sa, ze ma v spanku uskrti, niekde zakope a uz ma nikto nikdy nenajde. Uprimne si myslim, ze by toho bola schopna. Kedze s Jakubom som sa uz nestretavala, vysla som si aspon obcas do mesta na malu prechadzku, prevetrat si hlavu, vypadnut z toho sialeneho prostredia. Pri jednej takej prechadzke pri mne zastavilo auto a oslovil ma asi 30rocny albanec. Ako som uz hovorila, albanci boli vsade. Citila som sa osamela, potrebovala som sa s niekym rozpravat a chybal mi Jakub. Bez akehokolvek strachu som k nemu sadla do auta. Po ceste sme sa zastavili v jednom podniku, posedeli chvilu pri drinku a potom ma naozaj odviezol domov. Na druhy den mi zavolal a opat sme sa stretli. Nahradil prazdne miesto po Jakubovi, chodili sme obcas von, na diskoteku, nikdy vsak medzi nami nic nebolo a co bolo zvlastne, on sa nikdy o nic nepokusal. To ze je Ari zenaty mi bolo jasne bez toho, aby mi to povedal. Bola som mu vsak vdacna za jeho spolocnost, za to, ze ma aspon na chvilu oslobodil od tej sialenej zenskej. Az neskor som pochopila preco bol na mna taky mily. Po jednej takej kave, ked ma viezol domov, zastavil auto na okraji lesa. Stale mi nedochadzalo, ze sa mam zacat bat. Vystupil s auta a dvere otvoril aj na mojej strane. Vonku uz bola tma, sem tam okolo nas prefrcalo nejake auto. Okolo vsak neboli ziadny ludia, ziadne domy. Len cesta a les. Hned ako som vystupila, oprel ma o auto a zacal ma vasnivo bozkavat. Bol mi sice sympaticky, no nechcela som s nim skoncit v posteli. Brala som ho ako kamarata. Albanci vsak nieco take nepoznaju. Akonahle je na nich zena mila a oni maju o nu zaujem, beru ju ako svoj majetok. Pamatam sa, ako som este s Jakubom zakotvila na jednej diskoteke. On samozrejme tancovat nechcel a ked som vysla na parket ja, musela som tancovat len pred nim, v jeho blizkosti. Vraj sa na mna pozeralo zopar chlapov a ja patrim jemu. Srandista. Poodstrcila som Ariho a s usmevom na perach som mu vysvetlila, ze z toho nic nebude. Ako velmi som sa mylila. Celou silou ma chytil jednou rukou, oprel ma o kapotu auta a druhou rukou mi roztiahol nohy. Citila som jeho lacny dych na svojom krku a v rokzroku ma tlacil jeho stoporeny penis. V hlave mi vyrilo million myslienok. Nemala som sancu sa mu ubranit, kricat nemalo vyznam. Po chvili nerovneho boja som to vzdala…Medzi tym si rozopol nohavice, vyhrnul  moju suknu a nohavicky odhrnul na bok tak, aby do mna mohol vniknut. Stale ma drzal v pevnom objati zakliesnenu medzi jeho telo a kapotu auta. Par kart do mna vnikol, dych sa mu zrychloval. Ja som len v duchu modlila, aby uz skoncil. Netrvalo to dlho. Bol taky vzruseny, ze sa do minuty urobil. Citila som, ako sa jeho semeno vylieva v mojich utrobach.  Potom si nohavice vytiahol, nasadli sme do auta a odviezol ma domov, ako by sa nic nestalo. Uz chapem, preco sa vo filmoch po takychto zazitkoch drhnu zeny v sprche ako sialene. Tiez som chcela zo seba zmyt vsetku tu spinu a hnus. Po hodine som si v pyzame lahla na studeny koberec, prikryla sa dekov a pozerala do prazdna. Neplakala som. Mohla som si za to sama. Jedine co ma napadlo bolo, ze mam presne 14 dni od menstruacie a ten hajzel sa ani neunuval, aby ho zo mna vytiahol v cas. Strasne som sa modlila, nech neostanem tehotna. Nastastie, neostala som. Najironickejsie bolo, ze mi Ari na druhy den zavolal, ako by sa nic nedialo. Nikdy potom som ho uz nevidela. Nie zeby on nechcel.

„Dobre rano. A ty nevies spat?“ opytal sa Marek rozospato.

Musim uznat, ze aj rano vyzeral pritazlivo. S tymi strapatymi vlasmi bol rozkosny. Fuha, ze rozkosny. Ved hovorim o Marekovi! Najlepsom priatelovi mojho manzela. O niekom, koho beriem ako svojho mladsieho brata. Asi by som dnes mala trochu brzdit s alkoholom, lebo mi tusim makne mozog.

„ Ved vies ako to je, ked mas male dieta. Som zvyknuta vstavat skoro rano.“

Co asi teraz robi moj drobcek? Pochytila ma vycitka, ze som si na neho za cely vecer takmer nespomenula. Musela som rychlo zavolat nasim. Ti boli cely stastny, ze ho mozu mat par dni pre seba. Adam sa stal stredom ich vesmiru. Velmi ho zboznuju, rovnako ako Andrejovi rodicia. A ja som stastna, ze ma takych skvelych starych rodicov, ktori ho lubia.

            Po ranajkach, ktore uz boli skor obedom, sme sa vsetci naobliekali a vyrazili von. Boli sme ako male deti v skolke, co prvy raz videli sneh. Postavili sme obrovskeho snehuliaka, dve velke ladove steny a potom sa zahajila velka gulovacka. Nechtiac som od mareka schytala jednu gulu tesne vedla oka. Stipalo to ako das, ale ja som sa tvarila hrdinsky aj napriek bordovemu otlacku na tvari a aj napriek tomu, ze mi z oka nekontrolovatelne stekali slzy. Marek ku mne pribehol, strasne sa mi ospravedlnoval a utieral mi slzy z lica. A ja som na na neho len divala a odrazu som sa   rozplakala. Nie od bolesti. Len som si uvedomila, ze uz davno sa o mna nikto takto nestrachoval. Samozrejem, po Andrejovej smrti sa o mna bali rodicia aj svokrovci. Aj priatelia. Ale toto bolo ine. Co sa to dopekla deje? A odkial sa berie to jemne steklenie v zaludku? Marek sa mi este cely vecer ospravedlnoval, chodil za mnou a kontroloval mi vznikajucu modrinu. Tvaril sa strasne nestastne a pozeral na mna smutnymi ocami. Vyzeral presne ako tie male roztomile steniatka, ktore koluju v spamovych mailoch. Mne ho bolo zrazu velmi luto a zaroven som k nemu pocitila neskutocnu vdaku a naklonnost a sympatie a... lasku..? Nie, lasku urcite nie! Tu som predsa citila k Andrejovi a to, ze tu nie je neznamena, ze ju mozem len tak darovat niekomu inemu. Neexistuje. Ako by som sa citila ja na Andrejovom mieste, keby si on za mna nasiel nahradu? Predstava, ze by po mojej smrti skoncil v posteli s nejakou inou bola desiva. Ale ved, mne by to uz mohlo byt jedno. A snad som neocakavala, ze by zlozil slub celibatu do konca zivota. Snazila som sa samu seba ospravedlnit za svoje city, ktore sa vo mne nechcene prebudzali. Urcite to je len tym, ze mi chyba objatie, pohladenie a samozrejme sex. Ved je to uz riadna doba a niekedy mam pocit, ze mi tie hormony pekne tecu na karbit. Preto sa teraz spravam ako 15 rocna pubertiacka.

„ Nalejem ti este“? vytrhol ma z myslienok Tomi. Tomi bol chalan mladsi odomna asi o 5 rokov a ocividne bol z celej chatovej partie najvacsim prebornikom v love zien. Uz ked som prisla, premeral si ma od hlavy po paty a dodnes netusim, co na mne take zaujimave videl. Neustale mi hadzal komplimenty, snazil sa vzdy sediet co najblizsie pri mne. Pri gulovacke ma branil doslova vlastnym telom. Lichotil mi a spraval sa neskutocne milo, niekedy az vtieravo. Asi mu v jeho zberatelskom zozname chybala ciarka v kategorii „ zena nad 30“. Jednoznacne sa ma cely cas snazil dostat do postele. Ja ale prilis tieto typy nemusim a aj ked by som pred 15 rokmi nemala problem s „ one night stand“, teraz to bolo ine.. Za poslednych 15 rokov sa ma nedotkol nik iny okrem Andreja. Pred nim som sa nikdy nehanbila, ani ked mi po porode ostalo brusko aj zadok. Vzdy mi hovoril, ze pre neho som aj tak krasna a ja som mu s radostou verila. No predstava, ze ma uvidi cudzi chlap ma doslova desila. Bud by som musela byt riadne zufala, alebo velmi opita. V druhom pripade, by som si to vsak asi velmi neuzila a teda, nemalo by to pre mna extra velky vyznam. A az taka zufala som stale nebola. Flirtovat som vsak stale nezabudla.

 „ Ano dakujem“. 

Vykuzlila som ten najnevinnejsi a najzvodnejsi usmev zaroven a zadivala som sa mu hlboko do oci. Na chvilu sa mi zdalo, ze je v miernych rozpakoch. Asi bol skor zvyknuty na ostychave flirtovanie s patnastkami. Strngli sme si a ja som mu pri tom cely cas uprene pozerala do oci. Pochopil to ako svoju sancu. Nahol sa ku mne a sepol mi do ucha „ vies ze si strasne krasna?“  Ta blizkost a jeho dych na lalociku mojho ucha ma nenechala celkom chladnou, no mne sa zapacilo zahrat si jeho hru, avsak s koncom, ktory urcim ja.

„ A toto teraz zabera na mlade standy? Lebo ak si si nevsimol, ja som trosku niekde inde“ odpovedala som mu koketne.

Tesila som sa, ze sa zlakne a mozno stiahne, no on to bral ako vyzvu. Polozil mi ruku na stehno.

„ Prepac, nemam skusenosti ako sa balia starsie zeny“.

Tak tymto ma totalne zabil. Ze vraj starsie zeny. Nehovorim, ze mam dvadsat, no stale si vo svojich 32 rokoch pripadam celkom k svetu, plna zivota a rozdhone nie stara. I ked, je pravda, ze po tridsiatke som si svoj vek zacala, aj ked nechcene, uvedomovat trosku viac. Ono je to tak, ze zena si do tridsiatky hovori, aka je stale mlada. No ked 30tku prekroci, akosi podvedome ovela viac zacne vnimat vsetky tie narazky, signali a udalosti s vekom suvisiace. Pamatam si, ked som tesne po oslave 30tych narodeni isla kupit listky do kina. Za pokladnou sedel asi 25 rocny chalan a mne este hlavou preblislo, ze byt tak na diskoteke, urcite by sme sa mi dvaja dobre zabavili. A zrazu na mna vyrukoval s oslovenim teta. Skoro som sa neudrzala na nohach a aj som mu patricne, samozrejme so zartom vysvetlila, ze az taka stara  nie som. Od toho dna som si vsak viac a viac uvedomovala, ze uz naozaj nemam dvadsat.

„ Tak ty ma povazujes za starsiu zenu? To ti teda dakujem za takyto kompliment“. Povedala som naoko urazene.

 „ Ale ja som to takto nemyslel! Nechcel som ta urazit, prepac“ ospravedlnoval sa zufalo. „ Odkedy si prisla, nemozem mysliet na nic ine, neustale musim byt v tvojej blizkosti“

„ Tak toto je uz o nieco lepsie. Vidis, mozno sa aj niecomu priucis“, odpovedala som pobavene.

Nakoniec pochopil, ze „tudy cesta nevede“ a zacal sa spravat normalne. Cely vecer sa odomna nepohol, snazil sa ma nenapadne dotykat. Nikomu nemusim vysvetlovat, ako neskutocne mi to lichotilo. Len Marek bol akysi tichy. To nemal vo zvyku. Moja krcna chrbtica mi posledne dni davala riadne zabrat. Obcas ma z nej chytili poriadne migreny, vdaka ktorym som nebola schopna fungovat aj dva dni. Pomahalo mi sem tam zakrutit hlavou do oboch stran. Podvedome som to robila pocas celeho dna. „ Namasirujem ti krk?“  „ Tak by mi teraz fakt bodlo!“ Naozaj som potrebovala dobru masaz, ktora by trochu uvolnila moje stuhnute svaly. Tomi si sadol za mna, ja som si rozzipsovala mikinu a stiahla som si ju pod plecia. Nechala som si ju decentne zazipsovanu tak, aby mi nebolo vidno cely dekolt, no aj tak som nedokazala uplne skrit svoje prsia. Ono sa to pri Dckach ani velmi neda. Chalanisko bol z toho cely nadseny a masirovat naozaj vedel. Aj ked mi bolo jasne, ze viac ako moj krk ho zaujima moj vystrih. Kutikom oka som zazrela Mareka, ktory schmatol do ruky bundu, v druhej drzal cigaretu a vysiel z chaty. „ Dufam, ze si nejde zapalit!“. Vybehla som za nim. V ustach drzal nezapalenu cigaretu a pozeral sa do zasnezenej tmy. Zdalo sa mi, ze je nahnevany.

„ Slubil si predsa, ze s tym prestanes“ povedala som karhavo.

„ Nemam dovod prestat“

„ A co tak koli mne?“ myslela som to zo zartu.

„ Koli tebe som sa pokusil“ a pozeral mi pri tom do oci.

Trochu ma to zaskocilo. Ten styl, akym to povedal, ako sa na mna pri tom pozeral. Stale mi to vsak nedochadzalo. Pokusila som sa mu vybrat tu cigaretu z ust, no on ma chytil za ruku a pritiahol si ma k sebe.

„Marek?“ nechapavo som na neho pozerala.

Zadival sa na mna ocami, akymi sa na mna zvykol pozerat Andrej vzdy pred tym, ako mi povedal „Milujem ta“. Srdce mi busilo ako splasene, v hlave mi hucalo a v zaludku ma steklilo tisíc motylich kridel. Nahol sa ku mne, jednou rukou ma jemne chytil za bolave lice a nase pery sa spojili. Nechcela som, mozog mi hovoril bran sa, ale telo ho nejako nechcelo pocuvat. Neviem ako dlho sme sa bozkavali, kym mi doslo, ze sa to naozaj deje. Odtrhla som sa od jeho sladkych pier a citila som sa ako previnila skolacka. Nevedela som co mam robit, co povedat, ako sa tvarit. Jedine co mi napadlo bolo zbabelo utiect naspat do chaty. Sadla som si spat na svoje miesto a na jeden sup vypila dvojdecovy pohar vina. Po chvili prisiel aj Marek, chvilu na mna spytavo pozeral, ale ked som nereagovala, prisadol si aj on. Cely vecer sme sa na seba uz nepozreli. Teda, ja som ho kutikom oka sledovala, ale nikdy nie tak, aby sa nam pohlady stretli. V tu noc som dlho nedokazala zaspat. Myslela som na to, co sa stalo. Co by na to povedal Andrej. Jeho manzelka a jeho najlepsi kamarat. Co si od toho vobec sluboval? Ze s nim skocim do postele a na druhy den sa budeme tvarit, ze sa nic nestalo? Ved co ine moze on chciet. Jeho zivotnym stylom su vikendove party a zbieranie zenskych „trofeji“. Nezazlievala som mu to. Bol mlady, uzival si zivot a nemal chut sa viazat. Navyse bol ferovy, nikdy ziadnej nic nesluboval, nikdy tie baby netahal za nos. Nepotreboval im tlacit kaleraby do hlavy. Aj bez toho si mohol a mal z coho vyberat. Aj ked oni vzdy tajne a naivne dufali, ze z toho bude nieco viac. Nikdy nebolo. A ak ano, tak len na par tyzdnov, kym si nenasiel nejaku inu, zaujimavejsiu. Preco ma vlastne na tu chatu volal? Neverim, ze dufal, ze mi dvaja skoncime v posteli. Ale o co mu potom do pekla islo? Alebo sme toho len privela vypili. To bude tym vinom, chlapec to trochu nezvladol a zajtra si to uz nebude ani pamatat. Az ked som si to co sa udialo takto alibisticky obhajila, podarilo sa mi zaspat. Nastastie pozajtra uz pojdeme domov.

V noci sa mi snivalo s Andrejom. Bol to zvlastny sen v ktorom on sedel na lavicke v nasom oblubenom parku a pozeral niekam do dialky. Prisadla som si k nemu a aj ked som sa s nim snazila rozpravat, neodpovedal. Len sa na mna pozrel tym svojim pohladom plnym lasky a podal mi kyticu zo zltych irisov. Neverim na nadprirodzene veci a ani myslienka na to, ze Andrej teraz zije na nejakom krajsom mieste by mi nepomohla zbavit sa bolesti z jeho straty. Neskor som si zo zvedavosti nasla na internete clanok o symbolike kvetov. Iris je kvetom pochopenia. Pochopenia vasich citov, myslienok a cinov. A zlta farba je znakom stastia, noveho zaciatku, noveho zivota. A pre mna bol najvyssi cas, zacat odznova. Tak by to chcel aj Andrej.

Rano som si nasla v mobile smsku od Mareka. Pisal ju este v noci. „ Chcem ta!.“ No do riti. On toho musel este vela popit, kym isiel spat. Dufala som, ze si rano nebude nic pamatat. Ani neviem preco, ale tu smsku som si nevymazala. Vlastne dnes uz viem preco. V tom case bola predomnou este dlha cesta k pochopeniu toho, ze mozem milovat niekoho ineho aj napriek tomu, aby som prestala milovat Andreja.  Bez nejakych vycitiek a racionalnych vysvetleni. Bez predsudkov inych a hlavne tych svojich. Ked vam zomrie niekto blizky, nikdy uplne neprekonate ten pocit, ze sa  kazdu chvilu vrati. Po case ho zacnete akceptovat, no niekde v kutiku duse budete stale dufat, ze dotycny pride, ze je niekde inde. A moj Andrej bol niekde inde. Tam, odkial  navratu niet. Ked som sa dozvedela, ze mal nehodu, nechapala som najprv, co mi to ten policajt hovori. S cerstvo umytymi a este mokrymi vlasmi som sa v mrazivom januarovom pocasi ponahlala do nemocnice. Chcela som Andreja vidiet, pocut od neho, ze je vsetko v poriadku a ze si ten policajt vymysla. Mohli ma presviedcat, ze mi ho aj tak neukazu, pretoze jeho telo bolo v dezolatnom stave. Priletela som na oddelenie ako velka voda. Najprv som sa pokojne snazila vysvetlit lekarovi, aby ma k nemu pustil. On vsak stale omielal dookola nieco o poraneniach nezlucitelnych so zivotom a velkych devastaciach na tele. Adrenalin vo mne stupal a ja som sa stale presviedcala, ze to urcite nie je az take zle. Pripustit si smrt milovanej osoby je takmer nemozne. Vas mozog sa na jednej strane snazi spracovat tuto informaciu, na strane druhej sa vsak tomu spracovaniu brani. V nemocnici som dostala hystericky zachvat. Nie z toho, ze mi dookola hovorili, ze je mrtvy, ale z toho, ze ma za nim nechceli pustit. Sestricka mi pichla nieco na ukludnenie a aj ked to trochu zabralo, stale som sa domahala, ze chcem Andreja vidiet. Nevidela som. Uz nikdy. Aj na pohrebe bola truhla zavreta. Kamion, ktory mu vletel do cesty, zmenil jeho telo na nepoznanie. To telo, ktore som poznala centimeter po centimetri. To telo, ktore sa v spojeni s mojim zmietalo vo chvilach plnych vasne a milovania. To telo, ktore ma vzdy pred vsetkym chranilo. A ja som ho ani nemohla posledny krat vidiet.

„Spis“ nakukol do izby Marek.

Asi sa prisiel ospravedlnit za ten vcerajsok. Pravdepodobne si predsa len nieco pamatal. Ale mohol teda pockat, kym zidem dole. Nemam umyte zuby a urcite vyzeram hrozne.

„ Uz davno nie. Len sa mi nechcelo vyliezt z postele.“

„ Vies, ja, prepac za ten vcerajsok“.

No nevravela som? Prehnal to s vinom a teraz ked vytriezvel, tak si urcite obuchal hlav o stenu.

„ Neviem co to do mna voslo. Ja..“

„ Je mi to uplne jasne.“ Skocila som mu do reci.“ Viem, ze sme toho vela vypili. Nerob si z toho tazku hlavu. Budem to brat s nadhladom“, snazila som sa trochu odlahcit situaciu.

Najprv na mna nechapavo pozeral. Vyzeral ako maly chlapec, ktory strasne tuzil po lizanke, no nevedel, ako si ju ma vypytat. Chcel este nieco povedat, ale namiesto toho sa otocil a odisiel. Nepochopila som celkom tuto situaciu, ale bola som rada, ze sme si to vysvetlili. Na jednej strane mi to bolo trochu luto. Moje podvedomie ocakavalo nejaky strih z romantickeho filmu, v ktorom sa on hodi na kolena a prosi o moju lasku. A ja naoko odmietam ale vnutri ma zoziera tuzba byt s nim. Realita sice nebola celkom taka, ale predstava to bola krasna.

Bola som rada, ze je uz nedela a ja som konecne doma. Marek sa spraval po zyvsok vikendu trochu odmerane. Asi sa hanbil za to, co sa stalo. Zavolala som Lulu. Musela som ju o tom informovat o tom, co sa na chate stalo. Aj ked som to stale pripisovala alkoholu, chcela som pocut nazor nezainteresovaneho.

„ On je do teba!“ vyhlasila vitazoslavne.

S Lulu som sa poznala uz od skolky. V nasom kamaratstve sa striedali obdobia nerozlucnej dvojky s obdobiami obcasnych kontaktov. To bolo najma v case, ked ona isla studovat do ineho mesta a ked skolu skoncila, ja som uz byvala tiez niekde inde. No nase kamartstvo nikdy uplne neutichlo a za posledne roky z nas boli najlepsie priatelky. Hovorili sme si vsetko, analyzovali sme nase zivoty, vztahy, prehry aj vyhry. Vzdy mi povedala, co si mysli, nedavala si predo mnou servitku na usta a ja som jej za to bola velmi vdacna.

„ No to urcite. Nezabudni, ze hovoris o Marekovi. Ten je uplne ina trieda ako ja. Co by ten uz na mne mohol vidiet. Aj ked nie som na zahodenie, podla ulovkov, ktore nam prilezitostne predstavil, rozhodne nespadam do jeho kategorie. A rada by som podotkla, ako iste vies, ze si odomna vzdy nechaval odstup.“

„ Ty to nechapes? Je to presne ako v tom filme Laska nebeska.  Kde chalan tajne miluje manzelku svojho najlepsieho priatela. Navonok sa tvari, ze ju nema rad ale to len preto, aby sa nahodou neprieriekol a aby nikto nic nezistil.“

„ Lulu, pozeras prilis vela filmov. My nezijeme v Holywoode a ja nie som nadherna Keira Knightley, do ktorej sa zamiluje kazdy chlap. Co uz mu len ja mozem ponuknut? Ved sa pozri, akym zivotnym stylom zije. Ja mam dieta a on kazdy vikend travi v podnikoch. A navyse, aj keby to nejakou paranormalnou zhodou nahod bola pravda, je to Andrejov najlepsi kamarat. Ako by som mohla?“

„ Ria, bol to jeho najlepsi kamarat...“ povedala trochu opatrne.

Ano, mala pravdu. Andrej bol, ale uz nie je. Ale to nic nemeni na fakte, ze Marek vobec nesplnal kriteria poriadneho chlapa na rodinny zivot.

„ A vobec. Ved sa mi sam ospravedlnil. Bol opity a nevedel co robi. Prejdime na inu temu. Mala by som si prestat tak fandit a namyslat si, ze islo o nieco viac“

„ On ale nepovedal ze to lutuje, alebo ze si to nepamata. Len chcel, aby to nedopadlo tak, ako to dopadlo. A to je sakra rozdiel.“

No urcite, Marek a miluje mna. Haha. Dobry for. Moze mat stovky inych zien a on si vyberie akurat mna. Nie zeby bolo moje sebavedomie pod bodom mrazu, ale vzdy som sa snazila zmyslat racionalne. A vtejto situacii to inak ani neslo. Dopili sme flasu vina a do neskorej noci sme sa rozpravali o vztahoch a chlapoch. O tych predoslych, moznych buducich. O Marekovi nepadlo uz ani slovo. Hoc od vikendu na chate presli uz dva tyzdne, vobec sa mi neozval. Raz za par dni zvykol zavolat, ako sa mame, ci nieco nepotrebujeme, ale asi ma vela prace. A ja som sa mu nechcela vtierat, myslela som, ze potrebuje cas spracovat to male nedorozumenie.

„Podme nakupovat. Prisla mi vyplata aj s premiami“ sypala zo seba rozradostena Lulu do telefonu. „ Daj maleho k vasim a urobime si babsku jazdu“.

„Maly je uz u nasich, mam dost vela roboty“.

„ Kasli na robotu, ta nema nohy, neutecie. Musim ti povedat novniku“

„ OK, daj mi 20 minut a pockaj ma pri mojom aute.“

Byvala v panelaku oproti. Videli sme si do okien. Nikdy som jej nedokazala povedat nie. Byvala sama a chlapom velmi neverila. Aj ked stale dufala a snivala, ze raz stretne pana bozskeho.

„ No tak hovor, aka je to novinka.“

„ Mam chlapa!“ povedala vitazoslavne.

„ Akoze normalneho, ziveho?“

„ No nie, objednala som si gumeneho. Jasne ze ziveho. A keby si vedela, aky je zlaty. Nie je to ziadny playboy, ale aj tak ho milujem“.

Ona je tusim fakt zamilovana. Davno som ju nevidela takto ziarit. Odkedy ju okaslal Karol a obral ju takmer o polovicu uspor a majetku, nebola na tom so vztahmi velmi dobre. Aj napriek tomu, ze nikdy nebola naivna, z nas dvoch bola ona vzdy ta opatrnejsia, naletela mu ako male decko. Na jej obranu vsak musim podotknut, ze to mal naozaj dobre premyslene a svoju ulohu hral presvedcivo. Tahali to spolu cele dva roky. Medzi tym sa k nej nastahoval, pomohol jej prerobit byt, prispieval na domacnost. Poziadal ju o ruku a vsetko bolo takmer idealne. Az jedneho dna prisla domov, nasla si vybieleny byt vratane bankomatovych kariet a po Karolovi jej ostali len jedny spinave osrate slipy. Nikdy nikomu, okrem mna, nepovedala pravdu. Neskor sme sa dozvedeli, ze to bolo jeho hobby. Bral to ako zamestnanie. Dva roky sa tvaril ako najlepsi chlap na svete a potom zobral caky paky, hlavne tie, ktore mu nepatrili, a vyparil sa ako smrad. Nikdy ho na policii neudala.

„ Kto je to?“

„ Nepoznas ho, ale spoznas. Vola sa Richard a neuveris, ale narazili sme na seba v hypermarkete. Ma 35 a je slobodny“.

„To povedal on“.

„ To hovorim ja! Bola som uz u neho doma“.

„ Fiiha, ty si toho stihla za ten tyzden, co sme sa nevideli. Len mi nepovedz, ze si s nim uz aj spala“.

„ Neuveris, ale nespala. Celu noc sme sa zhovarali“.

„ Ma 35, je slobodny a ked k nemu pride na navstevu atraktivna baba, tak sa s nou celu no rozprava. Bud je impotent, alebo ti klame“.

„ Ty si ale koza! Je len zdvorili a nikam sa neponahla. A to sa mi na nom paci. Navyse ma slusnu pracu a vlastny byt. No proste, v tom obchode to bol osud“.

„ Lulu, naozaj by si mala obmedzit mnozstvo romantickych filmov v tvojom repertoari.“

„Ria, ked ho spoznas, pochopis o com hovorim. On je fakt iny“.

„ Ved to ma prave desi...“

„ Jeej caute baby“ vytrhol nas z debaty vesely hlas. Bola to Linda. Poznali sme ju z cias strednej skoly. Linda bola zivel. Nikdy nepochopim, ako stihala vsetky tie nocne zurky, svoju pracu a zaroven bola vzdy dokonale upravena. Bez make-upu nevynasala ani smeti.

„Mozem si prisadnut?“

Ani sa neunuvala pockat na odpoved a uz si objednavala kavu. Nevadilo nam to. Mali sme Lindu radi. Bola uplne ina ako my dve. Obcas sme jej to zavideli. Vedela si zivot naozaj uzit. Raz nam rozpravala o praci operatorky na erotickom video chate, ktoru robila asi rok v Bratislave. Mala vtedy 18 a to, ze sa raz bude bat, aby na to niekto neprisiel, ju velmi netrapilo. Neviem si predstavit seba na takom mieste, aj ked ona to opisovala ako uzasnu zabavu, ktora jej navyse vynasala pekne prachy. Jej ulohou bolo zdrzat navstevnikov chatu co najdlhsie pripojenych, kedze od toho zavisela jej vyplata. Bud ich nasmerovala na niektoru z bab do „roomu“, alebo ich zdrziavala dvojzmyselnymi narazkami, nevinnymi a zaroven zvodnymi usmevmi a prislubmi, ze si urcite nieco vyzlecie. Nikdy si nic nevyzliekla. To sa o babach na izbach povedat nedalo. Brali raz take peniaze, ale to co tam niekedy predvadzali bolo hodne oscara. Falosna masturbacia, hrane orgazmi. Zakaznici boli vseliaky. Niektori sa chceli len porozpravat, inym stacil pohlad na hole poprsie. Boli vsak aj taki, ktorych poziadavky boli pekne zvratene. „ Predstavte si, ze za nami chodil pravidelne jeden Talian a neustale baby presviedcal, aby sa vykadili rovno pred kamerou“ „ Fuuuuj ty kokos, to je uz ake nechutne“, nadvihol sa mi pri tej predstave zaludok. Raz sa nam zasa priznala, ako vdaka nejakemu belgicanovi „zarobila“ takmer 2500 eur. „ Ten bol zo mna taky hotovy, ze ma ustavicne presviedcal aby som k nemu prisla byvat. Chcela som sa ho uz zbavit, tak som mu povedala, ze nemozem opustit slovensko, pretoze tu mam nejake podlznosti. Chcel vediet kolko. Prva cifra co ma napadla bola 70.000 vtedy este slovenskych korun. Vraj mu mam napisat cislo uctu a on mi ich posle. Tak som mu ho napisal a baby, on mi ich vazne poslal! Este dva tyzdne ma chodil otravovat, kedy konecne pridem. Potom asi pochopil ze nikdy“, smiala sa vitazoslavne. To ti poviem, mat jej odvahu. Do konca zivota by som sa bala, ze mi zazvoni niekde pri dverach. Koli takej sume by vela ludi meralo cestu. Pre nu vsak nikdy nic nebol problem. Podla mna mala minimalne dvoch anjelov straznych. Inak si neviem vysvetlit to, ako sa dokazala z kazdeho menej ci viac nebezpecneho pruseru vysekat bez ujmi na zdravi.

„ Ria pozri, nie je to Marek?“ spytala sa ma Lulu prekvapene.

Bol. A vedla neho kracala vyzyvava blondinka. Niesla sa ako pavica, ocividne jej lichotili vsetky tie chlipne pohlady nadrzanych chlapov.

„ Tak si tu babu dobre obzri. Myslim, ze ti nemusim vysvetlovat, ake naivne bolo mysliet si, ze by stal o mna.“

„ Ludia vzdy tuzia po tom co nemaju“.

„ Ale nie taky, co si mozu vyberat a mat vsetko co si zmyslia“

„ Nikto nemoze mat vsetko“, skocila nam do toho Linda.

„ To je svata pravda“, suhlasila s nou Lu.

Marek si ma vsimol tesne pred tym, ako prechadzali okolo naseho stola. Hoc od chaty uz presiel mesiac, vobec sa neozval. Aspon uz viem preco. Mal inu „robotu“. Trochu sa zarazil, akoby ho mrzelo, ze ma stretol. Ked prechadzali okolo naseho stola, len ma pozdravil a neisto sa usmial. Nepristavil sa, neopytal sa ako sa mam. A vraj ze ma miluje. Pche. Keby naivita kvitla, som ako rajska zahrada. Dievca zlate, musis sa naucit nenamyslat si!

O dva dni na to mi vecer prisla smska. Bola od Tomiho.

„ Buduci vikend bude opat chata. Pridas sa?“

Tak ten to este stale nevzdal. Preco mi ale nezavolal Marek? Ze by na chatu nesiel?

„ Dakujem za pozvanie. Dam vediet v priebehu tyzdna ;o)“

Odpoved prisla takmer okamzite.

„ Bol by som rad, keby si prisla. Budem cakat. Dobru noc“

Chcela som si nechat cas na premyslenie. Tomi sa mi od chaty ozval tiez prvy krat. Asi mu vybuchli vsetky ostatne „kamaratky“. Alebo to bral ako dobru prilezitost nemusiet sa „ so starsou zenou“ ukazat medzi kamaratmi a zaroven si uzit. Musela som sa v duchu zasmiat. Na druhy den som mu odpisala, ze pridem. Povedala som si predsa, ze zacnem novy zivot. Viem ze jednorazovka s mladym zberacom skalpov nebol ten najlepsi mozny zaciatok, ale mala som uz taku neskutocnu chut na sex, ze som zacinala byt zufala. A ak si dobre pamatam, to bol jeden z dvovodov, kedy som bola ochotna vyzliect sa pred cudzim chlapom. Moje druhe ja mi vsak neuprosne pripominalo Andreja a fakt, ze sa mu chystam byt neverna. Ja viem, nebola to nevera v pravom slova zmysle. Andrej bol mrtvy a urcite kazdy pochopi, ze mlady clovek ako ja nemoze ostat do smrti sam. Strasne som tuzila po objatiach, bozkoch, milovani. Tesila som sa na to a zaroven sa citila previnilo. Hlavne preto, ze som planovala vyspat sa s niekym nie z lasky, ale z potreby.

„ Ria je najvyssi cas to urobit. Uz len to, ze o tom tolko premyslas a hovoris je jasny signal toho, ze si na to pripravena. Si zdrava mlada zena. Hadam nechces vyschnut ako taka slivka. Budes cakat dovtedy, kym na teba nebude chlap potrebovat zbijacku, aby sa tam dnu vobec dostal?

„ Nebud sprosta. Tak zle na tom az nie som“

„ Zatial, Ria, zatial. Ty len potrebujes od niekoho postrcit, dostat pozehnanie. A ja ti ho davam! Chod a vyspi sa s tym borcom!“

„ Tak toto je fakt cista romantika. Ono sa to lahko hovori aj planuje. Ale predstav si, ze tam na neho vytasim tie svoje brazilske pomarancove sady na mojich stehnach“.

„ Ja z teba raz umriem“ rehotala sa Lulu ako diva. „ Vsak budete po tme a hotovo“.

„ Asi budem musiet splnit aj pravidlo cislo jeden a trochu sa opit. Dufam, ze to aspon bude stat za to“. Na moje prekvapenie stalo.

Na chatu som dorazila az za tmy. Trochu ma prekvapilo, ze pred nou parkovalo aj Marekovo auto. Od poslednej chatovice sa mi vobec neozval. Co uz. Mala som ho rada, ale bol to Andrejov kamarat. Vacsinou to tak byva, ze taketo vztahy pomaly ochladnu. Asi sa o nas zaujimal zo slusnosti a po roku ho to prestalo bavit. Nezazlievam mu to. Ma svoj zivot a ja tiez. Tomi ma uz cakal vonku a ocividne ho moj prichod potesil.

„ Do poslednej chvile som nemyslel, ze prides“

„ Ja svoje slovo vzdy dodrzim“

„ Budem si to pamatat“

Pomohol mi s vecami do chaty.

„ Mame tu vsak mensi problem s izbami“ zacal opatrne

No super, dufam ze ma supnu ku Klaudii. Tu som fakt nemusela.

„ A co moja izba kde som bola minule?“

„ Tu uz obsadil Marek“

„ A to nemoze byt na izbe s tebou?“

„ Ani velmi nie. On tu nie je sam“

Vosli sme dnu, vsetci ma privitali. Vratane Mareka. A vratane jeho dlhonohej blondiny. Nemozem povedat, ze mi to bolo jedno. Pichlo ma pri srdci a na chvilu sa mi stiahol zaludok. Citila som sa trochu trapne. Do kelu, on ma byt ten, co sa bude citit trapne! To on ma predsa pobozkal a vypisoval mi, ze ma miluje. Vzchop sa dievca, prisla si sa sem zabavat a nie napravat si svoje pokrcene ego.

„ Tak fajn a mozem spat teda na izbe s tebou ja?“

Tomi zabudol privriet usta, tak ho moja otazka zaskocila

„ Jasne“ odpovedal dychtivo a mne bolo jasne, ze by som si mala dat za pohar vina. Nech sa zbavim svojich zabran cim skor. Obaja sme vedeli, ako dnesny vecer skonci.

Marek sa mi vyhybal, prilis so mnou nekomunikoval. A ked ano, snazil sa sice o nenuteny ton, ale takmer vobec sa na mna pri tom nepozeral a rozpraval tak nejak formalne, strojene. Neriesila som to. Ako som povedala, je to jeho problem. On to cele posral a nedokazal v sebe najst tolko muznosti, aby sa cez to cele dokazal preniest. Ja som si vecer fakt uzivala. Tomiho som mala neustale za patami a vobec mi to neprekazalo. Strasne sa chlapec snazil, aby sme v ten vecer skoncili v posteli. Vobec netusil, ze ja to mam v plane uz davno. Po polnoci a par poharoch vina, sme sa uz ani nesnazili skryvat prelietavajuce iskry medzi nami. Potrebovala som sa trochu prevetrat, este pred tym som stihla Tomimu strcit svoj jazyk do ust a predviest mu, ako sa bozkavaju „starsie zeny“. Zaskocilo ho to, no nevyviedlo z miery. Vysla som na verandu. Aj napriek tomu ze sa uz sneh roztopil, vonku bolo tesne pod nulou.

„ Co to stvaras?“

Prekvapene som sa otocila a za mnou stal Marek.

„ Co mas na mysli?“ nechapala som kam tym mieri

„ Myslim, ze si dost velka na to, aby si pochopila o com hovorim“

„ A mozno prilis opita na to, aby som to chapala“

„ Mala by si prestat pit a ist spat“

„ A odkedy mi ty hovoris, co mam robit?“ adrenalin v mojej krvi nebezpecnou rychlostou zvysoval svoju hladinu

„ Odkedy nevies co sa patri na zenu, ktora prisla o svojho manzela!“

Neverila som vlastnym usiam. Pred par tyzdnami ma na tejto verande pobozkal najlepsi priatel mojho manzela a ten isty clovek sa mi teraz opovazuje vycitat moje spravanie. Najviac ma vsak stvalo, ze mal tak trochu pravdu.

„ Ze mi to prave ty pripominas! A co sa vobec staras? Cele tyzdne si sa neozval. Uplne si sa na mna, teda na nas vykaslal. Rok bol podla teba tak akurat aby si sa zaujimal zo slusnosti??“ uz som takmer kricala. Bola som na neho nastvana. A na seba tiez, ze som to nechala zajst az tak daleko. Zamilovala som sa do neho. Nechcela som si to pripustit, ale bolo to tak. Vdova zamilovana do najlepsieho priatela svojho manzela. Do toho o ktorom vzdy tvrdila ze je absolutne nevhodny ako partner ci otec.

„ Ja chcel som, ale nemohol som..“ koktal nezrozumitelne.

„ Vies co, vobec ma to nezaujima. Ja mam svoj zivot a budem si ho zit po svojom. Andrej tu uz nie je a nikdy sa uz nevrati. Nic a nikto na svete ho nedokaze nahradit. Ja som mo milovala. Mozno menej ako si zasluzil ale najviac ako som dokazala. Nikdy ho neprestanem milovat. S nim odisiel kusok zo mna ale to ty nikdy nepochopis ake to je niekoho milovat“.

Z oci mi prudom stekali slzy. Nahol sa, ze mi ich utrie, ale ja som sa mykla a vratila sa do chaty.

„ Pochopim, velmi dobre to chapem“ povedal uz len pre seba. Nemala som sancu to pocut.

Schulila som sa k Tomimu. Nevedel co sa deje a nastastie sa ani nepytal. Hladil ma nezne po vlasoch a dolial mi vino. Pockal kym sa ukludnim, vzal ma za ruku a odviedol do nasej izby. Mala som v sebe malo alkoholu na to, aby mi bolo jasne, co sa bude diat, ale dost na to, aby som zahodila vsetky zabrany. Dvere na nasej izbe sa este ani poriadne nezavreli a uz ma vasnivo bozkaval. Ja som mu jeho bozky s obrovskym chticom opatovala. Bala som sa, ze po tolkych dnoch samoty zabudnem na to, ako sa to vsetko robi. Ale ono je to ako s bicyklovanim. Akolvek dlho ste na bicykli nesedeli, staci jedno zatocenie pedalmi a ihned drzite rovnovahu. Ja som sice mala pocit, ze sa so mnou toci cela izba, ale rovnovahu som nastastie udrzala. Strasne som ho chcela. Hormony sa vo mne burili, nohavicky som mala uplne mokre od vzrusenia. A to sa ma este ani poriadne nedotkol. Vyzliekol mi tricko a ja som mu dychtivo rozopla nohavice. Bol tvrdy ako kamen a to ma vzrusilo este viac. Chcel ma jemne postrcit na postel, namiesto toho som sa vsak sikovne vysmykla a sotila som ja jeho. Keby som mu dovolila aby si na mna lahol, explodovala by som asi skor, ako by do mna vobec vosiel. Potrebovala som sa trosku ukludnit. Klakla som si na koberec, vyslobodila som jeho penis zo zovretia boxeriek a predviedla mu co vsetko so svojim jazykom dokazu „starsie zeny“. Naraz sa ku mne nahol a pritiahol si ma k sebe. Asi mu uz vela nechybalo. Ulozil ma na postel, jemne mi roztiahol nohy a lahol si medzi ne. Bozkaval ma po celom krku, nasaval moje bradavky a prstami si pripravoval “podu”. To mohol kludne vynechat, pretoze som bola taka vzrusena a nazhavena, ze sa mi chveli aj palce na nohach. Ustami sa mi prisal na moje pery a pomaly do mna vnikol. Zastonala som tak nahlas, az sa na chvilu zarazil. Potom mu vsak zaziarili oci pocitom vitazstva a pomaly zacal prirazat. Cim viac on zrychloval, tym usilovnejsie som sa snazila zadrzat svoj orgazmus. Nechcela som aby to skoncilo tak skoro a vzdy to bolo ovela intenzivnejsie, ak som ho par krat oddialila. Moje pokusy vsak zlyhavali, cele telo sa mi chvelo, dych sa nam obom zrychloval.

„ Ano, silnejsie, este....“ boli posledne slova ktore som zo seba vydala, nez mnou presla mohutna vlna extazy. Potom to uz boli len tlmene vzdychy prave dosiahnuteho vrcholu, ktore sa prekryvali s jeho slastnym vzdychanim. Ludia, ktori popisuju orgazmus ako vybuch sopky podla mna vobec neprehanaju. Presne tak som sa citila ja teraz. Moje telo zaplavila obrovska tepla vlna tsunami a do hlavy sa mi vyplavilo milion endorfinov.

„ Bola si uzasna“ vzdychal mi do ucha

„ Ani ty si nebol na zahodenie“ pomyslela som si.

Zaspali sme v objati, aj ked mi bolo uplne jasne, ze z tohto laska urcite nebude. A aj ked naozaj nebola, Tomi sa aj po zvysok vikendu spraval ako ozajstny gentleman. Hrali sme sa hru „ tvorime par“ a obom nam to na ten vikend vyhovovalo. Rano sme si dali dalsie kolo a dalsiu noc opat. Bola som nenasytna ako hladujuci pocestny, ktory sa po dlhom putovani konecne dostal k jedlu. Jediny, kto mi nepoprial dobru chut bol Marek. Zacal ma uplne ignorovat a co bolo este cudnejsie, ignoroval aj tu svoju dlhonohu blondinu. Urcite uz sto krat olutovala, ze sem vobec prisla. Kedze ale nemala ako odist, musela to tu s nami pretrpiet. Nechcem byt skodoradostna, ale tak jej treba!

Ak si niekto mysli, ze za svoje chyby nikdy nezaplati, velmi sa myli. Vzdy musi byt pripraveny znasat dosledky svojich neuvazenych cinov. Ja ale podla mna znasam tie dosledky aj za niekoho ineho. Neviem si inak vysvetlit, preco mi vzdy zivot za odtrhnute jablko zo susedovej zahrady nauctuje sumu, akoby som obrala cely sad. Budhisti veria, ze po dosiahnuti nirvany mozu reinkarnovat do noveho zivota. Jeho forma vsak zavisi od toho, ako sa v tom predchadzajucom spravali. Podla karmy mojho terajsieho som musela v tom minulom napachat strasne veci. A teraz za ne pikam.

“ Lu, potrebujem s tebou okamzite hovorit!“

„ Ria, nehnevaj sa, ale ja mam na dnes program s Richardom“.

„ Na Richarda sa teraz vyser, toto je otazka zivota a smrti.“

„ Je nieco s malym? Alebo s vasimi?“

„ Nie, oni su v poriadku.“

„ Tak to potom nebude az take surne.“

„ O 5 minut som u teba“, nedala som jej sancu prostestovat a zlozila som telefon.

„ Za pol hodinu mam rande s Richardom. Ospravedlni ta jedine to, ak mas nejaku smrtelnu chorobu“ otvorila mi dvere s fenom v ruke a kefou zamotanou vo vlasoch.

„ A bude dostacujucim dovodom na ospravedlnenie to, ze som tehotna?“ vyplula som zo seba. Ked som to pocula na hlas vychadzat zo svojich ust, bolo to realistickejsie ako tie dve ruzove kolajnice na tehotenskom teste. To ze ma uz tyzden palila zaha som pripisovala mojej oblubenej rannej droge, ciernej kave, ktoru som posledne dni zvykla pit na lacno. Mimochodom, nikdy to nerobte. Totalne si  rozbijete zaludok. Ked sa mi ale jedneho dna nezmestili moje Dcka do podprsenky a boleli ma ako slak, bolo mi okamzite jasne, ze z kavy to nebude.

Lulu na mna vyplestila oci. Chvilu cakala, akoby si chcela byt ista, ze si z nej nerobim srandu.

„ A vies to na sto percent?“

„ Mam ti ukazat tehotensky test? Okrem toho mi uz tyzden meska mrcha“.

Len pre vysvetlenie pre tych, ktory nechapu to zvlastne pomenovanie. Ked sme sa s Andrejom snazili otehotniet, kazdy mesiac sme s nadejou dufali, ze TO nedostanem. Ale kedze sa nam dlhsie nedarilo, zakazdym ked TO prislo, pekne sme si na tu „mrchu“ zanadavali. Fakt nemusela chodit. Trvalo nam vyse roka, kym sme konecne zamiesili nasho Adamka. Zial, surodenca sme mu uz vyhotovit nestihli.

„ No do riti! A kto je otec?“

„ Ty sa ma pytas, ako by som za posledny mesiac spala s polovicou nasho mesta! Jasne ze Tomi.“

„ Co budes robit?“

„ To keby som vedela, tak ta tu teraz neoberam o cas. Na mne sa tam hore musi niekto velmi dobre zabavat. S Andrejom sme sa snazili viac ako rok a teraz si raz uzijem a hopla, chybicka se vloudila.“

„ To vies, mlady ich ma asi viac vitalne a rychlejsie“ pokusila sa Lulu odlahcit situaciu.

„ Mlady asi nie je az taky skuseny, ako sa tvari!“

Bola som nastvana. Na neho, ze na to sakra nemyslel. A na seba, ze ma vobec napadlo, spoliehat sa na neho. Hovori sa, ze ked je chlap vzruseny, odkrvi sa mu mozog. V mojom pripade to vtedy na chate platilo urcite tiez. Inak by som nebola taka nezodpovedna krava a popri tom, ako som sa ho snazila ohurit pohybmi svojho jazyka a pier, natiahla by som mu na toho jeho krasavca kondom.

„ Ja si to nemozem nechat...“

„ Ty chces ist na potrat?“

„ To v ziadnom pripade!”

“ No moja mila, ale tie dve veci sa zial navzajom vylucuju”

“ Co mam robit??”

“ V prvom rade by si mu to mala povedat”

“ No to urcite. A potom sa zoberieme a budeme stastni az do smrti”

Pri predstave, ako si beriem Tomiho, som sa musela aj napriek tomu, v akom srabe som sa nachadzala, v duchu pousmiat.

“Nehovorim ze ho mas poziadat o ruku! Ale mal by to vediet“

„ Hej a naco? Aby mi povedal ze si to mam vziat. Alebo nedajboze, ze sa ku mne nastahuje a budeme to dieta vychovavat spolu?? Nie dakujem, neprosim.“

„ Ria, ale on ma na to pravo...“

„ A co moje prava?? Ja nemam pravo na normalny, spokojny a stastny zivot? Co je toto za ciernu komediu? Mam 32, som vdova, zamilovana do najlepsieho priatela mojho mrtveho manzela a tehotna s niekym uplne inym.“ Kricala som cez slzy na Lulu, ktora si to vobec nezasluzila.

Vobec prvy krat som povedala to, okolo coho sme sa cele tyzdne tocili, ale ani jedna sme to nepovedali nahlas. Nemala som 15 aby som nedokazala udrzat na uzde svoje city k Marekovi. To ze som ho lubila som brala ako fakt. A to ze ho nemozem nikdy mat ako krutu realitu. Nemala som vsak potrebu ho uhanat a v podstate som si nas dvoch nedokazala predstavit. Bola som zmierena s tymto stavom a nechystala som sa na nom nic zmenit. Neviem, kde sa to vo mne vobec zrodilo, co bolo dovodom tejto absurdnej lasky. Bola absurdna, pretoze bola absolutne nerealna. Mozno to bolo tym, ze si boli s Andrejom tak blizky a ja som v nom videla jeho. Ale on nebol ako Andrej. Bol jeho presnym opakom. Nezodpovedny, marnotrany a ochotny obetovat sa len sam pre seba. Takto som ho videla ja.

Tak strasne sme s Andrejom tuzili po dalsom dietati. Kazdy mesiac som bola zufala, ze to opat nevyslo. Vsetci mi radili, nech na to nemyslim a urcite to pride. Ale ako sa na take nieco da nemysliet?? Ked tak strasne tuzite najst na tehotenskom teste dve tucne ruzove ciarky. A kazdy mesiac miesto toho kupujete novy balik tamponov. Najviac ma dokazali vytocit reci tipu „ved uz jedno mate“. Lenze moje telo a moja dusa zomierala tuzbou pocitit opat ten nadherny pocit, ked sa vo vasom lone prebudza zivot. Ked prvy krat v brusku pocitite bublinky, ktore sa neskor zmenia na riadne kopance. Ked vam ten maly uzlicek prvy krat ukazu a o par mesiacov vas oslovi Mama. Nepoznam nic krajsie, ako byt matkou. Manzela mozete lubit sebeviac, ale dieta sa okamzite stane stredom vasho vesmiru. Bez premyslania prehodnotite svoje priority a pochopite zmysel slov „bezhranicne milovat“. Niekedy si myslim, ze chlapi to maju na tomto svete ovela lahsie. Ale prave pre moznost byt matkou, by som s nimi nemenila ani za nic. Mozno sa mylim a vlastne to asi nikdy nebude mozne jednoznacne potvrdit ci vyvratit, ale myslim si, ze chlap nikdy nedokaze pocitit to co zena, aj ked svoje dieta miluje nadovsetko.

„ Nemozem si to dieta nechat vziat. Nedokazem to„

„ Od zaciatku mi bolo jasne, co urobis. Ale Tomi by o tom mal vediet“

„ Nebudem mu komplikovat zivot. A ani sebe nie. Dufam len, ze to nasi preziju.“

Bala som sa ako zareaguju, no vedela som, ze sa na nich mozem spolahnut. Ze ma v tom nenechaju. Vzdy tu boli pre mna a ja im za to budem do smrti vdacna. A dufam, ze im to vsetko stihnem vratit. Na druhy den som to povedala aj Andrejovi. Nad jeho hrobom so slzami v ociach, ako by to vobec malo nejaky zmysel. Je to hnusne alibisticke a sebecke, ale potrebovala som to urobit koli sebe. Pomohlo to, ale nie ovela. Stale som sa citila previnilo. Ako by som ho zradila.

S „radostnou“ novinkou som sa velmi nechcela ponahlat, kym do ruky nedostanem tehotensku knizku. Na moje prekvapenie mi nebyvalo takmer vobec zle aj unavena som bola ovela menej ako pri Adamovi. U lekara som zatial nebola. Poistovna aj tak preplaca ultrazvukove vysetrenie az po 10 tehotenskom tyzdni. A to ze som tehotna som vedela aj bez toho, aby mi urobili rozbor krvi. Nech to vyzneje akokolvek nepochopitelne, tesila som sa. Aj ked som si to predstavovala uplne inak, bola som stastna. Mozno to bola praca tehotenskych hormonov, no kazdym dnom som sa viac a viac tesila na toho maleho drobca, ktory mal o par mesiacov uzriet svetlo tohto blazniveho sveta. Planovala som prerobit nas byt, pripravit mu kutik v mojej spalni. Premyslala som, ako o nom poviem Adamkovi. Musim ho na to pripravit, do vsetkeho ho zapajat, aby sa na prichod surodenca tesil. V kalendari som si prezerala mena. Dufala som len, ze to nebudu dvojicky, lebo to by uz aj na mna bolo privela. Po veceroch som si prezerala svoje tehotenske fotky s Adamkom, spominala som na to krasne a neskutocne stastne obdobie v nasom zivote. Samozrejme boli noci, ked som ronila krokodilie slzy do vankusa. Toto obdobie sme mali prezivat spolu s Andrejom. Malo to byt nase dieta. Tuzila som opat uvidiet tu nekonecnu lasku v jeho ociach, ked prvy krat uvidel Adamka. Bol tak strasne stastny.

„ Ako sa citis?“

„ Je to zvlastne, ale je to uplne ine ako pri Adamovi. Nebyva mi zle, nie som ani nejak extra unavena. Obcas ma napadne, ci vobec som tehotna“.

„ A preco nejdes k lekarovi??“

„ Sestricka ma slusne odpinkala, ze na sono nemam aj tak narok. Ale ze ak chcem, mozem prist na krv a lekar ma vysetri. A koli tomu sa mi tam chodit nechce. Robila som si dalsie dva tehotenske testy. Vsetky vysli pozitivne.“

„ Ja som citala, ze kazde tehotenstvo je ine. A poznam zeny, ktorym tiez nebyvalo zle a vlastne ani nevedeli ze su tehotne. Dokonca minule v telke ukazovli nejaky americky dokument o dvoch zenskych, ktore zrazu zacali rodit bez toho, aby vobec vedeli, co sa s nimi deje. Vraj vobec netusili, ze su tehotne a ked im lekar na pohotovosti oznamil ze rodia, mysleli si, ze si robi srandu“

„ Tak to mi pride dost absurdne. Ako jedna zena nezisti, ze je tehotna. Ved musi citit pohyby.“

„ Neviem, jedna z nich tvrdila, ze takmer vobec nepribrala, nemala brusko, ziadne potiaze ci nevolnosti a dokonca mala pravidelnu menstruaciu. Aj oteckovia boli z toho riadne v soku, ked sa v priebehu 5 minut ocitli na porodnej sale“ chechtala sa Lu.

„ Neviem si predstavit, ze budem rodit sama“.

Mala som naozaj obavy. Pri prvom porode bol so mnou Andrej cely cas. Drzal ma za ruku, snazil sa odputat moju pozornost od kontrakcii. Nevedela som si predstavit, ze tento krat tam pri mne nebude. Adamkovi sa na svet velmi nechcelo a porod sa cely skomplikoval. Na cisarsky rez uz bolo neskoro a on uviazol podla lekarovych slov v porodnych cestach. Ja som vdaka zlemu dychaniu 2x odpadla a nemala som uz silu vytlacit ho von. Pomohlo to klasicke skocenie na brucho od statnej sestricky a konecne sme to mali za sebou. Neskor nam lekar povedal, ze to bolo pravdepodobne koli epiduralke. Vraj ta sposobi zmeknutie tkaniva a ked dietatko pri porode zle rotuje, zapadne v tom tkanive ako futbalova lopta na mokrom travniku. Presne toto prirovnanie pouzil. Aj pre tuto skusenost som si nebola celkom ista, ci pri druhom porode risknem epidural. Adamko stravil celu noc v inkubatore, kedze mal trosku znizene apgar skore. Ja som aj tak celu noc nedokazala zaspat. Jednak z toho neskutocne silneho zazitku, z obrovskej zaplavy hormonov a z otrasnej bolesti v konecniku.Bolo to snad horsie ako samotny porod. Nezabrala ani injekcia, ktoru mi sestricka v noci pichla. Nastastie to rano preslo. Zvlastne je, ze som necitila obrovsku zaplavu stastia. Myslela som, ze po porode je zena z toho celeho v euforickej nalade. Ja som sa vsak celu noc podvedome bala. Neustale som premyslala nad tym, ci je Adamko v poriadku, ci mu nieco nechyba. Odlahlo mi, az ked ho rano priniesli. Vtedy som pochopila, ze dieta nie len da vasmu zivotu ozajstny zmysel, ale prinasa so sebou nikdy neutichajuci strach. Dokonca zivota sa o neho budete bat. Nevedela som sa na neho vynadivat. Na jednej strane som citila to obrovske puto, ktore nas spajalo, na strane druhej mi stale nedochadzalo ze ten drobny cloviecik je moj. Nas. Vsetky tie pocity neskutocneho stastia sa naplno prejavili az par mesiacov po porode. Ked nas zacal naozaj vnimat, zacal sa na nas skerit a zmurkal na nas tymi svojimi velkymi ocami s dlhymi mihalnicami. Kazda zena, ktora porod zazila mi da isto zapravdu, ze prve dva mesiace su cista psychiatria. Kym si zvyknete na ten ustavicny kolobeh papania, prebalovania, nocneho vstavania. Nedajboze sa pridruzi problem s kojenim a ste v tom az po usi. Zacnete mat pocit, ze ste zla matka, ze nedokazete ani nakrmit vlastne dieta. Do toho zo vsetkych stran pocuvate, ake je kojenie nesmierne dolezite a ze vase dieta pripravujete o zdravie, psychicku pohodu a co ja viem co este. Strasne mi to vtedy liezlo na nervy. Uvedomujem si, ake je kojenie v zivote dietata dolezite a ze je to pre neho naozaj to najlepsie, co mu matka dokaze dat. No ti, co materskemu mlieku robia taku osvetu trochu zabudaju na to, ze nie kazdy je schopny odolat tomu psychickemu tlaku ked dookola nerobite nic ine len kojite, odsavate, odsavate a kojite a ono to stale nestaci. Ten tlak, ktory som citila pri kazdom citani clanku, pri kazdej navsteve lekarky a luskani diskusnych for ma nicil este viac. Mnohi tvrdia, ze to nie je problem prirody, ale problem matky. Ze je malo vytrvala a nedava do toho vsetko. Tak ma teraz ukamenujte! Bola som z toho vsetkeho tak vycerpana a psychicky znicena, az som rezignovala. Viem, je vela mamiciek, ktore si tym presli, ale nie sme kazda rovnaka. Ja som to proste nezvladla a nechcela som, aby prve mesiace zivota prezil Adamko s vystresovanou matkou. Po troch mesiacoch som to vzdala a presli uplne na umele mlieko. Nie z pohodlnosti. To je dalsia vec, ktora mi dokaze dvihnut adrenalin. Co uz je pohodlne na tom, ked miesto toho, aby ste v noci dieta prilozili k prsniku, musite zakazdym vstat, zohriat vodu, zarobit mlieko a nakoniec poumyvat flasu. Pri kazdom vyjazde sa ubezpecit, ci mate zbaleny dostatok vody, mlieka, ci ho budete mat kde ohriat. Pre mna by bolo naozaj pohodlnejsie, keby som funkcnu jedalen mala v mojej podprsenke.

„ Ty a nemohla by som byt pri porode s tebou ja?“

„ Ty? Ved by ta tam po par minutach museli kriesit“

„ Haha, aka vtipna. Ja to ale myslim smrtelne vazne. V dnesnej dobe to nie je nic vynimocne. K porodu si mozes zavolat koho chces“.

„ Ale toto nie je spolocna zurka pri vine, ci tetovacka na tajnasa. To je porod. Bude tam vsade krv, ja budem vyzerat ako rozzurena tigrica a budem fucat ako slon.“

„ Moja draha, zazila som ta uz aj v horisch situaciach. Toto naozaj zvladnem. Ak pri tom nechces byt sama, naozaj do toho idem s tebou“

„ Lulu, dakujem ze si“.

Bola som jej naozaj vdacna. Ludia casto hovoria, ze nasli svoju druhu chybajucu polovicku v podobe lasky. Ja na take nieco celkom neverim. Andreja som naozaj milovala. Ale nikdy som nemala pocit ze je mojou chybajucou polovicou. Ako by aj mohol. Bol to chlap. Mal uplne ine zmyslanie, veci nikdy nebral tak tragicky ako ja, a obcas ako kazdy chlap vsetko zlahcoval. Podla mna svoju druhu polovicu ale mozete najst v podobe najlepsej priatelky. Ta presne dokaze pochopit ako sa citite a co prezivate. Ak k vam navyse dokaze byt uprimna aj v tych menej prijemnych situaciach, nie je co riesit.

„ Nebud sentimentalna, lebo sa rozrevem“ a uz jej tiekli slzy potokom.

Nikto okrem Lulu nevedel, ze som v tom. Nemala som dovod hovorit to Tomimu. Viem, ze je to sebecke, ale... Keby som bola presvedcena o tom, ze by o to dieta stal, nenechala by som si to pre seba. Ale mal sotva 27, byval s rodicmi a jedine co ho zaujimalo bolo, v ktorom podniku stravi vikend a s kym odtial odide. Bol istym sposobom este dieta. Po chate mi obcas napisal smsku, ako sa mam a ci nemam nemam chut niekam si v piatok vecer vyrazit. Chut by aj bola. Ale nie za takychto okolnosti. Tak som z toho zakazdym vykorculovala nejakou vyhovorkou a jeho to po case omrzelo. Mareka som odvtedy nevidel ani nepocula. Casto som na neho myslela, no pri kazdej predstave ako sa spolu bozkavame ci milujeme, sa mi pred ocami objavila STOPka. Naozaj som si nas dvoch nejako nedokazala predstavit.

Asi sa niekto tam hore rozhodol, ze sa nadomnou tento krat zlutuje a trochu mi ten zivot predsa len ulahci. No nevybral si tu najvhodnejsiu cestu. Na konci 9tyzdna som zacala krvacat. Hned rano som letela za svojim lekarom a ten ma poslal rovno do nemocnice, kde ma opat vysetrili.

„ Je mi luto, ale velkost gestacneho vaku zodpoveda asi 6. az 7. tyzdnu. Je vsak prazdny. Budete tu musiet ostat. Musime to vycistit“.

Co sa mi tu snazi ta lekarka povedat? Ved som predsa tehotna ci nie?

„ Co to znamena, ze je prazdny? To akoze nie som tehotna?“ Nikdy pred tym som o niecom takom nepocula.

„ Vo vasom pripade idu o takzvanu Anembryomolu, cize bezplodovu tehotnost.“

„ Stale tomu nerozumiem. Ako moze byt zena tehotna, ked sa v nej nevyvija plod?“
„ Pretoze vyvoj toho plodu sa zastavil hned na zaciatku. Vyvinul sa iba plodovy obal. Najcastejsou pricinou je nejaka geneticka chyba. Bud nezdrave vajicko, pripadne spermia. Alebo ta porucha vznikla pocas oplodnenia.“

„ Znamena to, ze chyba moze byt vo mne? Mozem vobec este niekedy mat dieta?“

„ Pravdepodobnost, ze by sa to mohlo zopakovat tu samozrejme je. Ak sa to opakuje, zistuju sa mozne priciny.  Ale vo vacsine pripadou ide len o jednorazovu zalezitost. Aj ked musim priznat, ze v poslednej dobe pocet takychto pripadov a pripadov zamlknuteho potratu naozaj stupla. Pomaly kazda tretia zena musi podstupit zakrok. Boh vie, co to sposobuje. Mozno ta Fukusima nebola pre nas az taka neskodna, ako nam tvrdili“ zamyslela sa.

Uz ma ani nepustili domov. Na rychlo mi urobili interne vysetrenia, ekg, zobrali mi krv. Medzi tym som zavolala mame, nech ide pre Adamka do skolky, lebo dnes nestiham. Stale som jej nepovedala, ze som tehotna a teraz, ked to uz nebola pravda, bolo zbytocne ju tym zatazovat. Lekarka ma ubezpecila, ze poobede ma uz pustia domov. Nikdy som nebola v narkoze a mala som z toho trochu obavy. Preistotu som zavolala Lulu, aby si na poobedie nerobila plany. Netusila som, ako sa budem citit, co sa so mnou bude diat. Poprosila som ju, aby pre mna prisla.

„ Ja viem, ze si sa na to male tesila, ale sama si mi vzdy hovorila, ze vzdy je vsetko tak, ako ma byt. A ze vsetko zle je na nieco dobre“.

To bola filozofia mojho zivota. Vzdy som v kazdom zle dokazala najst nejake dobro. Kazdu zlu vec co sa mi v zivote stala som si dokazala racionalne vysvetlit a nakoniec z nej nejakym sposobom vytazit. Len pri Andrejovej smrti sa mi to nepodarilo. Ako by aj mohlo? Na co uz len moze byt dobra smrt milovaneho cloveka. V takom niecom nikdy nenajdete skryty zmysel, vdaka ktoremu by ste to zivotu odpustili. Bola som nestastna. Viac ako som si myslela ze budem, menej ako by som bola, keby to dieta bolo Andrejove.

„ Ved si ani nebola naozaj tehotna“ snazila sa ma Lu povzbudit

„ Neviem, ci to dokazes pochopit, ale ked si zena najde pozitivny tehotensky test, berie to ako hotovu vec.“

Ja som to tak brala. V zivote by ma nenapadlo, ze sa mi moze nieco take stat. A ak je tehotenstvo este aj vytuzene, je jedno, co sa tam vo vnutri dialo. Nijako to nezmierni bolest na dusi. Pre mna to bolo o cosi jednoduchsie. Neplanovala som to. Bolo to prekvapenie mimo Vianoc, take, ktore vztah bud posilni alebo posle do zahuby. Moj pripad to nebol. Ja som vztah nemala. Aj tak som sa na toho drobca tesila. Ano, zivot bol zrazu o cosi menej komplikovany, no ja som po dalsom dietatku tuzila tak velmi. Mozno raz.

Čítaj celý článok
zuziq
11. apr 2013
"Ja teba bubim (lubim)mami" "Aj ja teba mojko" a ten maly drobec mi na to odpovie s takym stastnym usmevom " dakujem!"... musela som si ho pritulit a povedat "Nie,to ja dakujem tebe"...
Zobraz celú správu
zuziq
20. sep 2012
Pre bambulku 7 fotiek
zuziq
30. jún 2012
Torticky pre deticky 11 fotiek
zuziq
16. dec 2010
Tuzila som po kariere, tvrdo som na tom pracovala a tazko som znasala kazdy neuspech... Ak by som vtedy tusila, ze ma moznost byt matkou dokaze takto naplnit, davno by som sa na karieru vykaslala a zacala s materstvom skor... Byt matkou je uzasne
Zobraz celú správu
zuziq
31. mar 2016 Čítané 5x

aaa

Čítaj celý článok
zuziq
22. okt 2010
"dieta je ta najuzasnejsia vec na svete"... toto som casto pocuvala, ale nechapala som a pripadalo mi to prehnane. Az kym som sa nestala matkou...
Zobraz celú správu