Ironia vztahov

Konecne som dorazila na chatu. Moj orientacny zmysel ma ani teraz nesklamal a nastastie som nikde nezabludila. Citila som sa velmi zvlastne pri pomysleni, ze stravim nasledujuci vikend s ludmi, ktorych takmer nepoznam, o ktorych takmer nic neviem, s ktorymi si mozno vobec nesadnem a ktori su zivotnym stylom, prioritami a skusenostami uplne niekde inde. Radsej som od tohto vobec nic neocakavala. Popravde sa mi ani velmi ist nechcelo, no potrebovala som uz vypadnut z toho neustaleho kolobehu spomienok, vycitiek, zialu a pocitu nespravodlivosti. Na otazky preco prave ja, preco prave my, som uz davno nehladala odpovede. No predstava, ze to nie je len sen, z ktoreho sa rano zobudim ma desila. Uz nikdy nedostanem bozk na rozlucku, nikdy mu nepoviem, aby si  na seba daval pozor. Nikdy sa nenahnevam pre jeho neporiadok v skrini a nikdy po nom nebudem zbierat ponozky po celom dome. Aj ked popravde, s tymi ponozkami to bolo u nas naopak, ja som bola ta, ktora ich vsade nechavala. A stale nechavam. Co vsetko by som dala za jednu hadku s nim. Za ten pohlad, ked sa nam narodila nas syn. Za objatia, bozky, pohladenia… Som nasrana, na tento svet, ze mi ho vzal. Na seba, ze som ho nemilovala este viac. Na vsetko a na vsetkych a najviac na toho tam hore. Je zvlastne, ze som nastvana aj na neho, pretoze sa vzdy presviedcam, ze v neho neverim…Ale ako mozem byt nastvana na niekoho, o kom pochybujem ze vobec existuje?

Z chaty vysiel Marek, v ruke nezapalena cigareta a na tvari usmev.

„ Ahoj Ria. Uz som sa zlakol, ze si zabludila“.

„ Ze o mne vobec pochybujes. Moj orientacny zmysel je predsa legendarny. Nebyt mna, doteraz v tom parizi s Andrejom hladame eiffelovku“. 

Opat som si uvedomila, ze o Andrejovi hovorim, ako by tu stale bol. Ale nie je. Marek ostal trochu zarazeny. O Andrejovi sme spolu vela nerozpravali. Bol to jeho najlepsi kamarat a Andrejova nehoda ho riadne vzala. Vlastne kazdeho. Andreja mal kazdy rad. Vedel vychadzat s ludmi, vedel si ich ziskat svojou priamostou, ochotou a ferovostou. Vela krat som sa divila, ako moze vychadzat aj s tymi najvacsimi debilmi na svete, ktori mnohym ludom liezly pekne na nervy. Ale on bol uz taky. Vzdy to s ludmi vedel a preto bol aj v tom co robil taky dobry.

aaa