Včera som z práce cestovala vlakom. Stanica - inokedy zívajúca prázdnotou, bola plná. Plná cestujúcich, ktorí mali cestovné zadarmo - najmä študentov. Nedalo sa tam dýchať, musela som vybehnúť do zimy. Vlak, samozrejme, meškal a keď konečne dorazil, musela som si počkať, kým sa doň natlačí hrča zvýhodnených mladých ľudí. Až potom som nastúpila ja a ostatní pracujúci, ktorí si po osemhodinovej smene musia za vlak zaplatiť a napokon si nemajú ani kam sadnúť. Nieže by som nejako túžila sedieť, ale zaráža ma fakt, že mladí študenti nemajú ani štipku ohľaduplnosti a nejakej spätej reflexie. Keby som mala cestovné zadarmo ja, bolo by mi hlúpe obsadzovať miesto platiacemu cestujúcemu a radšej by som stála. Týmto rozhodnutím vlády vôbec nie som nadšená. Dôchodcovia - ok, tí robili celý život, zaslúžia si. Deti - ok, je to predsa len úľava aj pre rodičov. Ale mladí dospelí? Načo? Peniaze, čo ušetria na cestovnom preflákajú iným spôsobom a ak si Ficko myslí, že si ich kúpi, tak je na omyle. Táto veková skupina ho aj tak bude mať, ako to hovoria oni - "na saláme".