kúpanie...
Keď som mala prvého syna internet som nemala, neviem išlo to všetko akosi automaticky, pre mňa bola ale hrôza uplakane decko, čo ho bolí bruško ☹️teraz mam doma 8 mesačné bábo a teda prebaľovanie je niekedy boj, 100x sa otočí, utečie, prekruti a všetko s potmehutskym úsmevom na tvári 😆ako keby tušil, že robí zlotu 🙊
strihanie nechtikov doteraz nakolko pritom vrieska jak keby ho tyram 😁 ale inak vsetko si robim sama
Obliekanie čiapky🤦 vážne som z tohto mala najväčší strach, prebaľovať som vedela (naučila na cudzích deťoch), kúpanie bolo tiež v poriadku, dojčenie sme ako tak zvládali, ale keď sme išli von a mala som na tú maličkú hlavičku navliecť čiapku, to bol heroický výkon pre mňa 😀 väčšinu čiapok so šnúrkou ani nemal na hlave, bála som sa že ho udusím 🤷🧢🤠
prebalovanie :D uplne si pamatam chvile v porodnici, ked som zhrozene pozerala- a ako budem vediet, ze uz do tej plienky cikala??
a este zdvihanie novorodenca- myslienky: ja ju budem mat staaale v perinke
trosku mi sibkalo :D

Pre mňa bola nočná mora kojenie...ach 😢