Uz by som hocico cakala od nasej pubertacky, ale ze sa da sama na ucenie cinstiny 🫣.
Uci sa slovíčka, pismo jej ide lepsie ako slovencina.
Uplne posadnuta. Aj letne prazdniny by tam chcela stravit 🥺
Dufam, ze z tych filmov prejde na nejake ine zaujmy.
Ci??? 🤭😌
Ahojky žienky, vie mi prosím Vás niektorá z Vás poradiť, kde by som tak bežne kúpila čokoládu na čokoládové fondue? Dá sa kúpiť v niektorom z bežných obchodov dostupných? Či je možnosť len objednania z internetu? Ak áno, viete mi odporučiť aj stránku?Ďakujem 😊
🌀 Chcete sa prestať točiť v kruhu?
🧭 „Už tretíkrát mením prácu, a stále sa cítim nespokojná. Asi mám smolu na kolegov.“ Nie, nemala smolu. Len menila okolie, nie spôsob, ako k nemu pristupuje. Keď sa stále snažíme „utiecť“ od situácie, namiesto toho, aby sme pochopili, čo môžeme zmeniť v sebe, opakujeme tie isté vzorce. Až keď si dovolíme zastaviť sa, pozrieť sa dovnútra a prehodnotiť svoje činy, začína skutočná zmena.
🧠 Ľudia, ktorí dokážu reflektovať svoje konanie v tretej osobe („Ako by to videl niekto iný?“), robia múdrejšie rozhodnutia. Až 40 – 60% našej spokojnosti ovplyvňujú naše opakujúce sa vzorce. správania – nie to, kde žijeme alebo kto je okolo nás.
💬 Sebareflexia znižuje stres až o 25% a zlepšuje vzťahy. Malé zmeny návykov majú 3× väčší dlhodobý efekt ako veľké životné rozhodnutia (napr. zmena práce).
🧘♀️ Vnímanie zmyslu v živote má silnejší vplyv na dlhodobé šťastie než samotná radosť alebo úspech. Pozitivita v komunikácii zvyšuje pravdepodobnosť vyriešenia konfliktu o 80%, ak začíname interakciu jemnejšie.
💬 Otázky pre vás:
Čo sa snažíte zmeniť okolo seba, ale ešte ste to neskúsili zmeniť v sebe?
Už je ten správny čas 🥰 35 dní do Vianoc.
A takto, keď už potrebujem trochu vyvetrať vianočnú atmosféru 🤣
..a ešte 🎄🤣
Ahojte máme teraz Skylink viete mi poradiť nejaky dobry seriál. Ďakujem
Zbierka pre 💜PREDČASNIATKA💜
Ahojte maminky a všetci dobrí anjeli,ktorí nám pomáhate vyzbieravať veci pre tieto najmenšie detičky na detskú neonatológiu do PO.Chcem vám povedať,že zbierka za dva a pol týždňa končí a nám sa už teraz naozaj podaril malý - veľký zázrak a to len a len vďaka vám...chcem vám všetkým nesmierne veľmi krásne poďakovať za vašu pomoc,dary,štrikovanie ,zdieľania, lebo vďaka vám budeme môcť potešiť predčasniatka vecami do inkubátorov,potešiť a trošku vniesť nádeje im mamičkám ,ktoré sú tam s nimi a určite nesmieme zabudnúť aj na obetavý personál ,bez ktorého by to celé jednoducho nefungovalo...Naozaj skláňam pomyselný klobúk milé žienky pred vami,pred vašou láskavostou,obeťou,ľudskosťou pomôcť tým najbezbranejším ,ktorí su napriek svojej váhe tými najväčšími bojovníkmi s tou najväčšou chuťou žiť a bojovať ....a verte,že naozaj v každom hoc i malom dobrom skutku sa skrýva ten najväčší zázrak...ZBIERKA KONČÍ 4.12.2025. V mene detičiek,mamičiek a celého personálu v PO vám už teraz vyjadrujeme neskutočnú vďaku 🫶❤️🙏💜
tip na darcek na mikulasa pre muza 😀
Ona sa neprešmykla na územie nacistov. Vstúpila dnu pokojne, zazvonila na dvere a požiadala o izbu. Zdvorilá dáma s bezchybnou nemčinou, jemnými maniermi a tichým úsmevom. Nevinná nájomníčka — aspoň tak sa zdala. No nevinná rozhodne nebola.
Volala sa Lise de Baissac, agentka Zvláštnej operačnej služby — a komendant Wehrmachtu, ktorý jej prenajal bývanie, ani len netušil, že si do domu vpustil prízrak britskej rozviedky.
Každé ráno ho vítala s vrúcnosťou. Každú noc mizla v temnote, s trhavinou ukrytou pod kabátom a so šepotom k bojovníkom Odboja: „Pracujeme potichu — inak nepracujeme vôbec.“
On si myslel, že je len nájomníčka.
Ona bola okom, čo sleduje. Ona bola tichou skazou. Ona bola smrťou, ktorá sa zakráda jeho chodbami.
Ale príbeh sa nezačal v Normandii.
Začal sa pod čiernym nebom 24. septembra 1942.
Bombardér Whitley reval nad Francúzskom a z jeho útrob skočila do prázdna štíhla postava. Tridsaťsedem rokov. Sama. Padák sa rozvinul nad nepriateľskou zemou.
Dopadla na zem, srdce jej divo búšilo, ruky horúčkovito kopali jamu, aby ukryli hodváb a britskú uniformu.
O pár minút už bola „madame Irène Brice“ — vdova so záľubou v archeológii.
Bicykel, skicár, tichý hlas. Nenápadná žena, čo sa kochá rímskymi ruinami. Neviditeľná.
No v jej košíku ležali šifry, rozbušky, mapy nemeckých postavení.
A v tieňoch budovala sieť „Umelec“ — z desiatky francúzskych bojovníkov sa menili stovky, napokon tisíce.
„Nevidia iskru pod popolom,“ šepkávala.
A usadila sa len pár desiatok metrov od veliteľstva gestapa, svoju izbu premenila na útočisko agentov SOE.
Inštruovala ich, vyzbrojovala, učila — ako prežiť… a ako nezomrieť.
Prechádzali popri nej každý deň.
Netušili, o aké ostrie sa obierajú.
A potom prišla zrada. Jún 1943.
Sieť „Prosper“ sa zrútila; výkriky sa ozývali z nemeckých pivníc. Čas sa rozplynul. Spálila všetko — dokumenty, vysielačku, každý dôkaz.
A potom, rútiac sa bezmesačným poľom, stihla zoskočiť do čakajúceho Lysandera — tri minúty medzi životom a smrťou.
Reflektory trhali nebo, keď sa lietadlo zdvihlo.
Ona ani nežmurkla.
Londýn ju privítal bezpečím, uznaním, oddychom. Odmietla.
O osem mesiacov skočila Lise späť do Francúzska.
Iné meno. Rovnaká neohrozenosť. Blížil sa Deň D.
Každý kilometer, ktorý prešla na bicykli, niesol zbraň.
Navrchu zelenina. Naspodku — výbušniny.
Úsmev pre nemeckých vojakov, popri ktorých sa viezla.
„Myslia si, že ženy sú neviditeľné,“ šepkávala. „Mali by sa báť práve toho, čo nevidia.“
Keď potrebovala bývanie v posádkovom meste, jednoducho si prenajala izbu u nemeckého dôstojníka.
Predstavte si tú smelosť: popíjať čaj s nepriateľom.
Chlieb s maslom — a medzi dúškami zisťovať pohyby vojsk.
A potom zmiznúť v noci s nadobudnutými správami, aby mohla mrzačiť, vyhadzovať do vzduchu a podkopávať ríšu.
6 júna 1944. Normandia v plameňoch.
Nemecké posily sa pohýnajú vpred — no cesty vybuchujú, mosty miznú, vlaky sa zosúvajú z koľají, palivové sklady vzbĺkajú.
Divízia „Das Reich“, obávaná a rýchla, mala doraziť do Normandie za tri dni. Putovala sedemnásť.
Sedemnásť dní kúpených bicyklovými reťazami, šepotom kódov a dynamitom.
Tichými rukami, zamaskovanými ako neškodné. Rukami Lise.
Dva roky v utajení. Dve parašutistické vysadenia. Dve podzemné siete, znovuzrodené z popola.
Mučenie — vždy na dosah. Poprava — vzdialená o jediný úder srdca.
Ona prežila.
Získala Rad Britského impéria, Vojnový kríž, Rád čestnej légie. No medaily nič neznamenali.
Bojovníci Odboja hovorili len jediné: „Bola jednou z nás.“
Po vojne sa Lise rozplynula v obyčajnosti — sadila kvety namiesto bômb, polievala ruže tam, kde kedysi pestovala odvahu.
Netúžila po potlesku. Hrdinovia ho zväčša nečakajú.
Lise de Baissac sa dožila deväťdesiatich ôsmich rokov.
Tichá žena na bicykli, ktorá umlčala ríšu tichom a oceľou.
Dokázala pravdu, ktorú nacisti nikdy nepochopili:
Odvaha nekričí.
Je trpezlivá. Za denného svetla obyčajná a v temnote nezadržateľná.
A dokázala ešte jednu vec: že najhrozivejšou zbraňou vo vojne môže byť žena, ktorú nepriateľ pokladal za neškodnú.
Ahojte, prosim nevieme mi odporucit spolocensku hru pre 5 a 8 rocne, hladam nieco srandovne aby sme sa zabavili cela rodina
Banská Štiavnica s deťmi... poraďte čo vidieť, navštíviť...miesta, aj v okolí...ale kľudne aj reštaurácie kaviarne.
Budem vďačná 😉
Je prosím pravda, o tom novom VUb In.banking, že nemôže byť na dvoch a viach zariadeniach ? Manžel má aplikáciu jemu funguje, ale povedal mi že jeho bratranec to urobil aj jeho žene a keď chcel čosi platiť nemohol lebo jemu sa zablokovala aplikácia. Buď rada ak mi dáte vedieť ako to v skutočnosti je. 🥰
🥰😍
Pekný večer, keď ste prerábali elektriku v dome,nie panelák , klasika 3 izby, kuchyňa,špajza, kúpeľňa,wc a mini chodbička.,koľko to cca trvalo? Niekam ste sa na pár dní presťahovali alebo sa dá aj počas toho fungovať?
Kto ma problem s palenim zahy, resp.s refluxom, so zaludocnou kyselinou. Aky pripravok/liek vam najlepsie pomaha? Dakujem
Bolí to, keď rastieš? - 163. časť
Veronika sa práve chystala na odchod z kancelárie, keď dnu nečakane vošiel Peter. Jeho novovytvorený pokoj v tvári a ľahký úsmev, ktorým ju pozdravil, ju úplne priklincovali k stoličke. Chvíľu na neho mlčky, zaskočene pozerala a o pár sekúnd na to mu úsmev opätovala.
"Peter, čo tu robíš?" spýtala sa so zatajeným dychom. V kútiku duše dúfala, že prišiel kvôli nej.
"Prišiel som za riaditeľkou, je u seba? Potrebujem s ňou niečo prebrať." jeho odpoveď ju sklamala. Snažila sa však nedať to najavo.
"Pred pol hodinou odišla. Mala dôležité stretnutie. Môžem ti nejak pomôcť?" spýtala sa so záujmom.
"Myslím, že nie, ale veľmi pekne ďakujem. Ale keď už som tu, vidím, že si sa chystala na odchod a aj mne už skončila služba, nechcela by si ísť so mnou opäť na čaj? Mám rád rozhovory s tebou." vyznal sa úprimne. Veronike do líc vošla červeň. Cítila, ako sa jej rozbúšilo srdce. Rýchlo sklonila hlavu, aby si toho nevšimol. Snažila sa to zakryť tým, akože niečo hľadá v stolíku. "Ak nemáš čas, pochopím to." dodal potom, čo mu dlhší čas neodpovedala.
"Nie, pôjdem rada." zdvihla rázne hlavu a pozrela mu priamo do očí. Peter ju chvíľu zaujato skúmal a potom sa usmial.
Ahojte.Je tu niekto koho dieťa začalo nedávno užívať Staloral kvapky na alergiu 5tráv a brezy?Nemali deti po prvej dávke nejaké prejavy-upchatý nos,kýchanie,bolesť hrdla?
V našej triede máme chlapca, ktorý je výnimočný nielen svojou povahou, ale aj obrovským umeleckým talentom. Pochádza z veľmi skromných pomerov a väčšinu času trávi doma. Nemá možnosť navštevovať záujmové krúžky či aktivity, ktoré sú pre mnohé deti samozrejmosťou. O to viac však vyniká jeho radosť zo školy. Pre neho je to miesto plné podnetov, bezpečia a farieb – miesto, ktoré úprimne miluje.
Tento chlapec nádherne kreslí. Jeho výtvarný prejav je citlivý, originálny a úprimný – niečo, čo dokáže zaujať každého, kto jeho kresby vidí. Keď tvorí, úplne ožije. Je to talent, ktorý by si zaslúžil rozvíjať, no žiaľ, finančná situácia rodiny mu neumožňuje navštevovať ZUŠ či kupovať kvalitné pomôcky.
Občas mu kúpim farbičky alebo fixky, pretože presne viem, akú radosť mu to urobí. Teraz by som mu však pod stromček chcela darovať niečo výnimočné – umelecký balíček, ktorý by mu otvoril ešte viac možností.
Ak by sa medzi vami našiel niekto, kto by chcel pomôcť, budem nesmierne vďačná. Vítané je čokoľvek, čo by potešilo malého výtvarníka:
čierne tenké fixky,
kvalitné papiere na kreslenie,
farebné výkresy,
ozdobné nožnice,
pastelky, farbičky, štetce či tempery…
Už v minulosti ste mu raz pomohli – vtedy sa preňho vyzbierala nádherná sada lega. Nebolo to na Vianoce, ale napriek tomu to preňho znamenalo neuveriteľne veľa. Rozžiarilo mu to dni, o akých doma bežne nemá možnosť ani snívať.
Verím, že keď sa spojíme, dokážeme urobiť malý veľký zázrak pre dieťa, ktoré má obrovský talent a ešte väčšie srdce.
Prečo sa ľudia, ktorí žijú v dostatku, boja chudobných Rómov? A čo sa s tým dá robiť?
Dostať sa z generačnej chudoby je ťažké a je preto smutné sledovať, že keď sa to niekomu podarí - a zarobí si na dom, stredná vrstva sa mu aj tak postaví na odpor.
🐝☀️🐝
