Všetko sa začalo, ako inak, článkom na internete. Článok sľuboval, že ak si nebudem umývať vlasy bežnými šampónmi, ale sódou bikarbónou a octom, a ak to vydržím dostatočne dlho, budem mať krásne vlasy. Bez lupín. Nebudú sa mastiť. Wau. No nekúp to.

Tak som začala. Po pol roku nopooingu („no poo“ čiže bez šampónu) môžem zodpovedne prehlásiť, že experiment sa vydaril. No nebolo to ľahké.

Začala som týždeň pred letnou dovolenkou. V robote bol kľud a teda som si mohla dovoliť prísť aj s trošku inakšími vlasmi. Lebo prvé dni sú naozaj o výdrži. Nakúpila som sódu bikarbónu (ktorá sa dá použiť aj namiesto prášku do pečiva, prípadne proti páleniu žáhy, keby experiment nevyšiel). Lyžička sódy, rozmiešať s vodou na kašičku, dať do vlasov ku korienkom a dobre premasírovať. Masírovaním sa prekrví pokožka a vlasy budú rýchlejšie rásť. Sóda nepení, takže inak ako vmasírovať ju do hlavy to ani nejde. Na záver opláchnutie octovou vodou. Jednoduché.

Vlasy sú na pocit iné, akoby potiahnuté voskom, na dotyk mastné. Vydržím. Na dovolenke budem aj tak každý deň v vode, ono to vypláva. Ale ocot so sebou nepovlečiem, aj tak mi nesedí.

V článku písali, že treba vydržať 3-6 týždňov, kým bude zmena badateľná. Po 5 týždňoch to takmer vzdám, lebo vlasy sú stále voskové. Nevzdám. Doteraz som neobjavila šampón, po ktorom by som nemala:

• 2 hodiny po umytí rozlietané
• pol dňa po umytí – wau, to je ono
• deň po umytí – ešte netreba umývať, ešte to vydrží
• deň a pol po umytí – ty krava, mala si si ich včera večer predsa len umyť
• dva dni po umytí – rýchlo, rýchlo umyť