Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

    Výsledky vyhľadávania pre slovo #chrumky

    Zruš hľadanie
    holubicka28AMBASÁDORKA
    27. júl 2020    

    Krásne skoré ráno,
    na prebratie tu máme príklad za #srdiecka💙💙💙

    Aké číslo sa skrýva za otáznikom?

    BIO chrumky sú to pravé na chutnú desiatu a zdravé maškrtenie🙂
    Prichádzajú nielen v novom obale pod značkou Sunar, ale majú aj vylepšenú receptúru. Vďaka tomu sú ešte chutnejšie, nadýchanejšie a chrumkavejšie😋

    #sunar #chrumky

    holubicka28AMBASÁDORKA
    Správa bola zmenená    13. júl 2020    

    Keď príde návšteva..😋

    #sunar #chrumky

    holubicka28AMBASÁDORKA
    Správa bola zmenená    24. jún 2020    

    Dobré ráno,
    dnes si opäť zasúťažíme o #srdiecka💙💙💙

    Pomôžte nájsť dievčatku cestu k jej obľúbeným sušienkam a chrumkám😊

    Ktorá je tá správna?

    Sunárek sušienky a BIO chrumky sú skvelým spestrením jedálnička vašich malých detí. Ako chutnú desiatu a zábavné chrumkanie ich oceníte doma aj na cestách. Vďaka svojej konzistencii a lahodnej jemnej chuti sú vhodné aj pre tie najmenšie zúbky.

    Pozývam vás do skupiny Sunar pozná tajomstvo detskej chuti https://www.modrykonik.sk/group/11116/

    #sunar #chrumky #susienky

    dadk
    17. máj 2015    Čítané 0x
    Image title

    Ihriskové matky.

    Ihrisková matka je v mojom ponímaní osoba, ktorá chodí venčiť svoje ratolesti na ihrisko pravidelne. Keďže ich je viac, poznajú sa, postávajú, posedávajú, odjedajú detské chrumky a klábosia.

    Ja nie som ihrisková matka. Mám svoju partiu mamín, z času na čas nepohrdnem detskou chrumkou, rada klábosím, ale na ihriskovú matku som to zatiaľ nedotiahla.

    Po prvé pre to, že neznášam ihriská. Všetko je tam vysoko, ďaleko, decko je ťažké, a zúfalo ma nebaví lietať za ním, dávať pozor, aby sa v zápale zábavy niekde neskántrilo. No a krát 2, samozrejme. Preto na ihriská chodíme málo. (Mišela už môže, vie tam lietať aj sama a pri tom sa neprizabiť). Druhý dôvod prečo nemusím ihriská je, že tie maminy čo tam trávia každý deň (alebo mám brutálne šťastie a vždy, keď sa tam raz za dva týždne vytrepem, stretnem tie isté) ma nikdy neprijali medzi seba. Nemám rada predsudky, tak nejak principiálne ich vlastne vôbec nechápem, ale na ihriskách sa mi už zo dve materské stalo, že som bola odpísaná čisto na základe nejakého predsudku.

    Situácia vyzerá takto: Prídem na ihrisko, hlúčik matiek na jednej strane pieskoviska, ja na druhej. Moje deti sa rozbehnú, hor sa na adrenalínové dobrodružstvo. Maminy sa zomknú do pevnejšieho hlúčika, sem tam niektorá otočí hlavou a skenuje. Mňa a moje deti. Z Mišelčej materskej som z ulice poznala jednu maminu, s ktorou sme sa normálne zdravili a sem tam prehodili slovko – dve. Keď som ju strela v tlupe na ihrisku, tvárila sa, že ma nepozná. Bez srandy. A tam niekde začala celá moja ihrisková averzia.

    Nepomohol tomu ani zážitok ako sme vzorne čakali s dvomi malými deťmi na hojdačku. Krpci mali čosi vyše roka, ihrisko tuto u nás obsahuje 1 ks hojdačky a keď sme sa chceli ísť hojdať, je vždy obsadená. Tak sme slušne stáli v rade a čakali, kým nás mamina čo hojdala svojho potomka, pustí. 3 minúty, 8 minút, 12 minút…ono sa to nezdá, ale na ročné deti je to dlho. Ostentatívne na mňa táto mater pozerala, ale nepustila nás. Keby som bola na jej mieste, vidím maminu s dvojičkami, tak ich pustím, aj keby sa mi z ich matere chcelo grcať. Nerobím to pre ňu, ale pre tie deti. Táto nie, normálne som moje nechápajúce bábätivce odvliekla za ručičku preč zo slovami: „No, dievčatko sa veľmi chce hojdať, tak nás dnes asi nepustí..“

    A teda do tretice môj posledný zážitok. Chvíľu som si myslela, že svitá na lepšie časy. Jedna mamina so mnou nadviazala kontakt. Mala okolo seba hlúčik zdanlivo rovnako starých detí, cca 6-7 rokov, jedno asi tak ako moji malí a jedno v bruchu, a keď spadlo dieťa spolumatky, vykríkla „Bože, dúfam, že nebude mať dvojitú zlomeninu ruky!“ Bez srandy. Vravím si však, dám jej šancu.

    „To sú vaše?“ opýtala sa ma.

    „Áno,“ vravím. Snažila som sa o priateľský, konverzačný tón.

    „Uhmm… A koľko majú?“

    „20 mesiacov.“

    „Uhmm…“ Neviem či je to dobre, alebo zle, jej výraz nič neprezrádzal.

    „A ktoré su vaše?“ neodpustila som si. Tým som sa definitívne diskvalifikovala. Jej výraz v tomto prípade už bol úplne zrozumiteľný. Cez zaťaté zuby mi napočítala tri kusy plus to jedno v bruchu. Na to som už nepovedala nič, pretože všetko čo mi napadlo, sa mi zdalo provokačné (napr. „A toto už bude chlapček?“ Mala totiž tri baby.), iba som sa tupo usmievala „Uhmm…“. Po tomto zážitku sa nemôžem tváriť, že chyba je iba na ich strane…

    Záverom dodávam, že som nechcela nikoho uraziť. Ak trávite s deťmi čas na ihrisku a našli ste tam aj dobré kamarátky, tak vám úprimne závidím. Vždy som chcela kamošku – maminu „odvedľa“, žiaľ, nepodarilo sa.

    Viac na www.omichi421.wordpress.com

    Je pondelok, a teda odštartoval náš spoločný týždeň. Na fóre https://www.modrykonik.sk/forum/category/dni-s-...
    pre vás chystám príspevky, v ktorých si budete môcť so špeciálnou 2 dňovou zľavou zakúpiť v priebehu týždňa 3 produkty:
    - Vesmír
    - Kúzelný meter
    - Pexesá.
    Ale na tie si treba ešte chvíľu počkať. 😉 Na všetky ostatné produkty Kúzelka môžete celý tento týždeň pri nákupe v eshope albi.sk použiť zľavový kód a získať zľavu 8%. 👏