O pár dní bude mať dcérka tri roky a preto sledujem fotoblogy s tortami, návrhmi na darčeky, prezerám si fotky z osláv 🙂 Pri opisoch týchto narodenín len zriedka chýba pripomienka s akousi nostalgiou, že to trojročné dieťa už nikdy nebude malinké, že radosť strieda smútok za tým bábätkom, ktoré ešte nedávno mali doma. Dodnes som to nepochopila.

Možno o desať rokov budem písať opak, no u mňa platí čím staršie dieťa, tým menšie starosti. Aspoň v prvé tri roky. 

Dcérkin príchod na svet hoci samozrejme bol očakávaný a po toľkých mesiacoch aj vítaný, bol pre mňa šokom. Veľmi rýchlo som si uvedomila, že dojčenie nie je len prirodzené mojkanie sa, pri ktorom sa bábätko bezproblémovo napapá, ale že to aj dosť štípe a treba sa to naučiť. 

Myslím, že to nesúviselo s mojim relatívne nízkym vekom, lebo dodnes rozmýšľam podobne- nikdy som si svoje dieťa nepredstavovala ako bábätko. Neviem to opísať- vedela som prirodzene, že najprv bábätkom bude, len krajšie boli pre mňa predstavy ako sa so svojou dcérkou rozprávam, či ju vodím do školy. Zrazu som mala v náručí drobčeka, ktorého sme všetci nekonečne milovali, len sa mi na ňom každú chvíľu niečo nezdalo... Farba pokožky, šok, že bábätko si potrebuje aj odgrcnúť, a keď prišla saborea (vyrážky, ktoré majú na tváričke niektoré detičky do roka) bola som niekedy slzavé údolie. Nemala som depresiu, len som sa každú chvíľu obávala, že nieč zanedbám, alebo príde niečo, čo nebudem vedieť ovplyvniť. Dlho trvalo, kým som sa naučila tieto pocity držať na uzde. Až sa hanbím, keď si na to spomeniem a predstavím si mamičky aj tu na modrom koni, ktoré majú s deťmi neporovnateľne strašnejšie problémy než suchá koža.

Malé bábätko však prinášalo  našej rodine aj kooopu radostí ktoré si ťažko možno predstaviť, kým to dieťa nie je vaše- držanie hlavičky, plazenie sa, štvornožkovanie, prvá zjeden´miska varnej zeleniny 🙂 Zhrnula by som to tak, že najkrajšie na prvom roku života dieťaťa sú jeho pokroky. Najťažšie aspoň pre mňa bolo, že nepovie, čo mu je. Zmieriť sa s tým, že som detektív 🙂. Že 70% vecí v domácnosti mu môže ublížiť.

Na druhý rok spomínam rada. Obrovskú radosť nám robili prvé kroky a slová. zistenie, že na pieskovisku sa dá zažiť skvelý relax a nájsť si mnoho nových kamošiek. Malá však bola ešte stále drobček. Nechápala, že piesok sa nepapá, ani že hojdačka ju môže nepekne udrieť (čo sa nestalo, len zas to bola vec, na ktorú som musela striehnuť).  Ešte nevedela sama od seba objať, alebo dať pusu. 

Tretí rok bol podľa mojich meradiel (čo sa Moničky týka) najmenej hektický . Vlastne bol skvelý. Nelámem si hlavu nad tým čo chce, proste mi to povie a to sa týka bolesti, jedla, cikania.  začala chodiť do škôlky, kde sa z nej stáva malá slečna- spoznala iné deti, naučila sa básničky, ktoré nepoznám ani ja a dokonca má za sebou  prvé vystúpenie 🙂

Odtrhnúť sa od nej na ten čas, kedy je v škôlke nebolo jednoduché, ale postupne som si uvedomila, že mi to vyhovuje. Malá do škôlky chodí rada a ja robím aj iné ako len umývam riady a prebaľujem. Začali sme s manželom občas chodiť sami von, čo je pre naše manželstvo skvelým oživením. študujem, čo mi prináša nové poznatky a znalosti. Z mojej dcérky je malá slečna, s ktorou môžem viesť normálny dialóg. A začala som chodiť do práce, ktorá ma celkom baví a spoznala som veľa zaujímvých ľudí. Nie, nechýbajú mi časy, keď mala niekoľko mesiacov, hoci boli fajn. Teším sa z dneška a verím, že každý ďalší rok nám prinesie niečo nové a krajšie. Že nikdy nebudem na minulosť spomínať so smútkom, ale s energiou sa tešiť na nové zážitky, čo nám život prinesie.

To želám všetkým mamičkám a samozrejme februárovým detičkám prajem všetko naj k narodeninám 🙂