Kde bolo tam bolo, bola jedna maminka a tá si myslela, že keď bude mať viac detí, tie sa naučia rýchlejšie si požičiavať a deliť sa o hračky.

A potom ich teda mala.

A tu rozprávka končí a začína horor. Pretože čo sa týka požičiavania hračiek medzi mojimi deťmi býva to horor, v lepších dňoch tragédia, tragikomédia, thriller, psychologický thriller a dráma. Niekedy viac žánrov naraz, občas jedna epizóda v žánroch preskakuje a občas ostáva v jednom od začiatku až po koniec. Rozprávka ani omylom.

Miš, svojho času jedináčik, sa o hračky vedela celkom slušne podeliť. Doma toto riešiť veľmi nemusela (iba ak so psami) a ja som na to, pravdaže, dbala. Veľa sme chodili medzi deti, kde mala dostatok príležitostí na sociálne interakcie a teda aj na zdieľanie hračiek. (Aká učená veta!)

Ja, svojho času stále jedináčik, som si (zase raz) naivne myslela, že keďže mám detí viac, je to dostatočná tréningová situácia na požičiavanie hračiek. Isteže...

Keď sa pozriem do minulosti (rozumej tak rok dozadu) krpci sa tĺkli o hračky akonáhle sa vedeli k sebe doplaziť na dĺžku ruky. A keďže bábätká robia všetko naplno, často bola takáto epizóda mládeži nepprístupná. Pamätám si 7 mesačnú Ivušku ako šklbe vlasy svojmu bratovi, hlava mu lietala hore dole, a pri tom pišťala, pretože jej niečo ukradol.

Dala som si záväzok. Od minulého týždňa si vediem "Denník sťažností". Je to skvelý tip pre osobnú psychohygienu, preto sa chcem oň s vami podeliť.

Počas dňa si doňho zapisujem všetko, čo ma za celý deň naštvalo. Neverili by ste ako to pomáha. Večer, keď si ľahnem, všetky tie veci si prečítam a uvedomím si, nad akými hlúposťami som sa rozčulovala. Večer, ked je už myseľ kľudná, človek inak premýšla a niektoré veci dokáže lepšie prehodnotiť. A verte či nie, každým dňom je v zápisníčku tých vecí menej a menej. Vlastnou zásluhou som získala ako taký nadhľad a trénujem sa v sebaovládaní (poznámka: No pri niektorých mamičkách a článkoch čo tu čítam, to chce hodne tréningu 🙂 🙂 )

                                          HÁDKA

Aj hádky napr.s manželom som sa naučila riešiť viac s humorom. Mám na mysli ten typ hádok, keď obaja vybuchnete kôli nejakej úplne nepodstatnej veci.

Napr: Dnes ráno sme sa pohádali. Buchla som dverami a odišla "svojou" cestou. Dvere sa síce zatvoriť dajú, ale hlava nie - a myšlienky lietajú po rozume, že to tak vôbec nemuselo byť. Tak som vytiahla po troch hodinách mobil a píšem mu sms: 

INZERÁT: " Modrooká blondínka so zmyslom pre humor,