Z môjho malého Marečka je už mladý muž 😵
    o chvíľu už 18r...😍 išli na frajerkinu stužkovú, veľmi im to spolu pristalo 👫
    #hrdamama

    A takéto nádherné srdiečko som dostala od môjho Lukynka 😍❤️ Najkrajšie zo všetkých 💋 veľmi ma to potešilo keď som pre neho prišla do škôlky. 😍 #hrdamama

    Dnes sme mali besiedku lebo pre vysokú chorobnosť bola pred Vianocami zrušená a akože odpadla som ❤️ nemal to nikdy moc rád, prvú dokonca odstál celý čas chrbtom k rodičom😅 ani dnes nechcel ísť nie to si ešte niečo na seba takéto obliecť a keď som ho uvidela som sa rovno roztopila ❤️ úžasný bol aj recitoval😍 #hrdamama

    Dal to! Hrdý, že zabehol 800m a nevzdal sa. Poznáte ten pocit hrdej matky? #hrdamama #pomlerun #xbionicsphere

    dadk
    26. júl 2015    Čítané 0x
    Image title

    60 mesiacov.

    Iba…?

    60 mesiacov alebo teda 5 rokov máme Mišutienu. Keď som si roky prepočítala na mesiace, tak ako to robím pri krpcoch, prišlo mi to strašne málo. 5 rokov už znie ako viac času, ale 60 mesiacov je akože ju máme od minulého týždňa.

    Ja by som povedala, že 60 mesiacov z môjho života bolo obdobie, kedy som ju ešte nemala a zvyšných 324 už áno.

    Život s takým päť ročným tvorom je už naozaj v pohode. Ráno sa sama sa oblečie, sama sa obslúži z chladničky, pustí si rozprávky, sama sa umyje a keby mi nezašepkala do ucha „Mami, idem kakať.“, ani sa nezobudím. (Samozrejme za predpokladu, že krpci sú bezpečne uprataní v postieľkach, hrajú sa a netlčú sa cez mreže).

    Miš je športovo založené decko. Na bicykli nezaostáva, vo vode nezaostáva, na korčuliach zaostávam ja a veľmi rada sa pridá, keď ma chytí záchvat a po večeroch cvičím doma pred telkou: „Maminka, donesiem ti mobil a pusti tú tetu, čo ukazuje ako máme cvičiť.“ Už so mnou skúšala aj planking. Rada chodí na gymnastiku „Je to super, ale všetko ma bolí.“

    Na druhej strane nemá ambíciu tancovať ako baletky, ani ako hiphopové tanečnice a ani spoločenské tance ju nechytajú „Ja by som sa to nevedela naučiť, mami.“

    Vie poskytnúť masáž: „Som tvoja masérska dáma.“

    Vie už čo-to prečítať, len zvyčajne zabudne, že to už vie.

    Mastí hru Dobble najlepšie z rodiny.

    Doma sa nám hromadia koníky, teší sa keď bude veľká, pretože „…si konečne kúpim toho bieleho koníka a budem sa o neho starať.“ Tajne dúfa, že si zaobstaráme mačku. Čiernobielu a bude sa volať Vaneska. Nateraz sme to odložili, lebo sme ju presvedčili, že by sa u nás v paneláku mohlo stať, že mačička vypadne z okna. Sľúbili sme jej ju, keď raz budeme bývať v dome. Pár dní po tomto rozhovore sondovala, či ten náš imaginárny dom bude mať poschodie. Priznám sa, že v prvom kole som vôbec nepochopila čo sa ma to vlastne pýta.

    Nikdy som ju nenútila pomáhať okolo bábätiek v rámci teórie, že veci, ktoré „musím“ automaticky robím s odporom. V rodine sme sa vyhli sme sa aj obligátnemu „Ty budeš veľká sestra a budeš pomáhať..“ a tak mám za to kvalitnú, ochotnú a nevynútenú babysitterku. Miš je na seba hrdá ako to zvláda a ja sa môžem pokojne otočiť chrbtom a napríklad im uvariť obed. Mám istotu, že keby niečo, Miš sa ozve.

    Čo sa týka stravy, neviem kde sa to v nej vzalo, ale živo sa zaujíma o to, čo je zdravé a čo nie. „Mami, a chlebík je zdravý?“, „Mami, voda je zdravá?“, „Kukurica je zdravá?“ „Melón je zdravý?“ Miestami som už nevedela čo dodať, tak sme tému uzavreli, že nič nie je zdravé ak sa toho je prehnane veľa a že treba mať pestrú stravu. Samozrejme, že je dôkladne oboznámená s tým, že sladkosti sú nezdravé, ale to jej vôbec nebráni v ich konzumácii.

    Nepúšťa sa do konfliktov, skôr sa snaží všetkým vyhovieť, alebo ustúpi. Je prispôsobivá a je rodený diplomat. Nikdy mi do tváre nepovie nie priamo.

    „Dáš si chlebík?“

    „Áno, ale … maminka?… máme ešte Brumíka?“

    Alebo zážitok mojej svokry, keď prichytila Mišutu, moju neter a ich bratranca z druhého kolena, ktorý plakal. Babka hneď vedela, koľká bije. „Baby, čo ste mu spravili, že plače?“ Katka (neter) hneď začala vymýšlať výhovorky. Mišela so stoickým pokojom vyhlásila „Iba sme mu vrátili čo spravil on nám.“ Sama neviem, čo by som jej na to povedala..

    Najnovšie sa mi zdá, že si zachováva silnú ženskú hrdosť. Na susedovie chalanov v Senci pozerá zhora, necháva sa dobývať a naposledy sa s nimi obťažovala hrať iba pre to, aby ich s prehľadom natrela v Dobble.

    Keď vidím to moje vyšportované, momentálne opálené, veľké dievča, zdá sa mi už takmer dospelá. Na druhej strane je to stále to moje bábätko, ktoré som si naozaj užila a každý jej pokrok bol pre mňa zázrak. V prípade úbohých krpcov je to len ďalšia fáza, ktorú musíme prežiť a ja nostalgicky spomínam, aká bola Miš v ich veku. A tak raz, keď s mojou mamou všetci traja vyšli z brány von a Ivuša sa rozbehla na jednu stranu, Tomáš na druhú, totálne selektívne hluchí, mama sa len chytila za hlavu a vraví Mišute:„Jejda, ty si taká nebola!“ A Miš na to: „Vieš, Babi, ja som sa narodila poslušná.“

    PS: Na fotke je lepkavá Tomášková ručička v akcii.

    #narodeniny #5rokov #60 mesiacov #sommama #hrdamama #dvojicky #sestra #trojmatka #trideti

    Viac na www.omichi421.wordpress.com