Je december a s najlepšou kamoškou sedíme na terase kaviarne na Piazza Navona, v jednom z najkrajších miest – v Ríme.  Máme úžasný výhľad na krásnu architektúru, umelcov prezentujúcich svoje diela, vianočnú výzdobu, ktorá má v kombinácií so slnečnými lúčmi zvláštne čaro. Konečne vieme, kam sa podeli tí krásni chlapi z talianskych filmov, ktorých sme márne vykukovali na Sicílii. Všetci sú v Ríme! 😀 Aj krásne ženy s osobitným štýlom. Vychutnávame si obligatórne espresso a hodnotíme náš výlet. Taliani sú veľmi hrdí kávičkári, na svoju kávu ozaj nedajú dopustiť. Zachutila aj nám. Bude nám to trochu chýbať – slnko, neopakovateľná atmosféra, aj tá bezstarostnosť. Každé ráno kaviareň, espresso a niečo sladké. My sme sa pohodlne usadili, ako sme boli zvyknuté, zatiaľ čo miestni si ani bundy nevyzliekli a len rýchlo šupli do seba pri bare ristretto – ako u nás by niekto dal poldecák🙈. Riadne pri tom hulákali, aj rozhadzovali rukami a my sme rozmýšľali, či sa hádajú, keďže taliansky nerozumieme. Oni však s úsmevom pozdravili a odišli. Celodenné potulky, miestne špeciality, úzke uličky, architektúra... Trochu som si zvykla. A vôbec sa neteším na „slovenské presso“.

Asi práve tá atmosféra, ktorú som pred pár rokmi zažila v Taliansku, bola pre mňa inšpiráciou k väčšiemu záujmu o kávu. Káva už pre mňa neznamenala len dávku kofeínu, ale pôžitok spojený s celou vedou. A tak som sa začala učiť orientovať v kávach a aj v príprave kvalitného espressa.

Dnes sedím na dvore u deda a mám prenádherný výhľad: Stromy, lístie, sem-tam sedmokráska, kopa lístia, a žltá, zelená, červená, hnedá, oranžová a všetky odtiene oranžovej! Pavučinky, gaštany, šípky, ranné hmly, slnečné lúče... Nemusím sa nadchýnať opismi, všetci to dôverne poznáte – je to naše slovenské babie leto a tento rok je ozaj nádherné. Drobec sa výnimočne ticho a výnimočne dlho hrá s lístím, až je to podozrivé. Fascinuje ho, ako šuští a možno ho fascinujú aj tie farby.

Vychutnávam si vynikajúce espresso pripravené z našej slovenskej kávy, z Popradskej. Nemôžem uveriť, akú má skvelú chuť a krásnu vôňu. Nič mi na ňom neprekáža, nič ma neruší. Azda je to tým krásnym prostredím? Naše pocity sú väčšinou výsledkom emócií a keď sa človek cíti dobre, aj mu akosi lepšie chutí...

Pripravím si také isté doma ráno, pripravím návšteve, počas dňa dnu aj vonku. Rodina, priatelia - všetkým pripravujem Popradskú. Viem, že si kávu vyberajú a nevypijú hocičo. Zaujímam sa o ich názor. Chutí. Dávajú aj rôzne prívlastky, ktoré si presne ani nepamätám🙈. Spýtajú sa na značku. Odpovedám: Popradská. Niekto myslí, že žartujem. Áno, tá v červenom obale a so šľahačkovým pohárom. A je vynikajúca!

Smejem sa aj sama na sebe, ako som mohla mať také predsudky. „Tsss! Ako toto môže niekto piť, kto už ochutnal kvalitnú kávu?!“ podráždene som si vravela sama pre seba, keď som hosťom počas návštevy hrdo niesla naše espresso talianskej značky, na príprave ktorého som si veľmi dala záležať a svokra mi zakričala: „Mne urob Popradskú, zalievanú, prosím ťa.“ „Psss! Nevie oceniť kvalitu!“