„U nás začali problémy po rozvode svokrovcov. On ju ľutuje, že zostala sama, doma vyvolá hádku ako zámienku, aby mohol za ňou utekať...“ začína svoj príbeh s mamičkiným maznáčikom na krku Soňa. 

„Pravdepodobne si svoju potrebu lásky kompenzovala na svojom synovi. Muselo byť vždy po jej. Usporiadanie bytu, ako sa upratuje, ako a čo sa robí na záhrade, čo sa bude jesť, čo sa bude robiť. Do istej miery je to normálne, ale od určitej hranice som začala vidieť, že to nie je celkom v poriadku. Obaja s priateľom sme zarábali, chodili do práce a cez víkend sme teda mávali občas aj svoje plány. Bohužiaľ, mamička povedala, že treba ísť vybrať novú podlahu do kuchyne. Bodka,“ píše, s oidipákom dnes už šťastne rozídená, Lucia.

„Priateľ dostal dom od svojich nebohých starých rodičov, skôr ako sme sa spoznali. Presťahoval sa doňho po nezhodách s otcom a krátko po rozvode rodičov sa k nemu prisťahovala aj mama. V dome sa cítila ako doma, veď nečudo, vyrástla v ňom.

O svojho syna sa starala ako o malého boha, on platil účty za energie, ona varila, prala, žehlila. Takto si nažívali v mieri, až kým nespoznal mňa a nechceli sme začať spolu žiť...“ spomína Alica na prvé strasti so svojou budúcou svokrou.

Tri príbehy troch rôznych žien z rôznych kútov Slovenska. A všetky majú spoločného menovateľa – svokru, chorobne nafixovanú na svojho syna, alebo ak chcete syna chorobne nafixovaného na svoju matku – odipáka, maminkinho maznáčika.

Čo je to Odipovský komplex?

Chlapec medzi tretím a šiestym rokom prejavuje silnú náklonnosť k svojej mame. Lipne na nej, obdivuje ju a je na ňu silne fixovaný, jeho vzťah k nej je priam majetnícky. Otca vníma ako soka. V tomto veku je to prirodzená etapa vo vývoji, ktorá je však dočasná. Po tomto období chlapec prirodzene vyhľadáva otca, ako vzor svojho „chlapského“ ja. Kopíruje jeho správanie, konanie či uvažovanie. Stotožnenie sa so svojím pohlavím je dôležitým zavŕšením tejto etapy vývoja a bodom, kedy sa syn stáva menej závislým od svojej matky.

Dospelí oidipáci sa vyskytujú v rodinách kde otec chýbal alebo jeho prístup k synovi bol pasívny. Je až zarážajúce, že takmer každý príbeh zničeného partnerského vzťahu chorobnou láskou medzi synom a matkou začína problémami vo vzťahu „oidipákových“ rodičov a následnou „opičou“ láskou matky.

„Asi po roku nášho vzťahu som sa zoznámila aj s jeho mamou. On jedináčik, ona opustená slobodná matka, ktorej vtedajší muž emigroval do zahraničia. Že niečo nie je úplne v poriadku mi malo dopnúť už na začiatku. Ľudské vzťahy však asi nikdy nie sú jednoduché, podľa všetkého sa so svojim manželom rozviedla, ale ľúbiť ho neprestala. Nuž a keďže iného muža vo svojom živote nechcela, pravdepodobne si svoju potrebu lásky kompenzovala na svojom synovi,“ uvažuje Lucia.

„Po rozvode sme ju všade brávali so sebou. Skončilo to nakoniec tak, že kým som ja bola v práci, oni sa dohadovali, kam sa pôjde cez víkend na výlet. Vrcholom bola dovolenka, na ktorú som ja sama celý rok šetrila a ona sa napriek tomu, že som spočiatku o tom nevedela a neskôr bola proti, s nami na ňu trepala. Ja som bola vtedy tehotná a bola to naša prvá spoločná dovolenka po svadbe, mnou vnímaná ako svadobná cesta,“ vyratúva Soňa krivdy, ktoré cíti.

„Tých vecí je milión, ktorými nám ničila vzťah. Od zdržiavania priateľa, keď sme mali rande, aby meškal, cez nanominovanie sa na spoločné výlety alebo aj na praobyčajný nákup. Ani do obchodu sme nemohli ísť sami. Nenápadné huckanie proti mne, aby bola ona tá dobrá a mňa vykreslila v tom najhoršom svetle. Zákerné podkopávanie nášho vzťahu premysleným ťahmi bolo na dennom poriadku. Všetko premyslene a rafinovane, ako dokáže len žena a len druhá žena je to schopná odhaliť. Muž to nevidí. Nie je schopný vnímať tú premyslenú hru. A vy ste bezradná. Povedať nemôžete nič, lebo jeho matka je pre neho stelesnenosť ideálu ženy, nedotknuteľná. Starala sa o nich so sestrou sama, pretože otec bol buď v práci, aj keď peniaze nepriniesol žiadne, alebo v krčme. Vďačnosť prerástla do roviny, že mamičke sa nesmie povedať nič. Aj keď som videla, že už niekedy sám uznal, že prekračuje hranice, kde by mala jej pôsobnosť končiť. Myslíte si, že jej niečo povedal? Nie, nikdy,“ rozohnila sa Alica v spomienkach.

Keď zlyhali rodičia

Za svoje deti by sme dýchali, dali život, zdravie. Milujeme ich nadovšetko, možno viac ako svoj život. A tam niekde to začína. Ono je to všetko krásne a má to tak byť. No každý rodič by mal seba aj dieťa pripravovať na osamostatnenie sa. Ono to musí byť úžasné - cítiť, že som pre svojho syna nenahraditeľná, počuť, že varím tú najlepšie fazuľovicu pod slnkom, že som super, keď mu aj v tridsiatke stále periem, varím, žehlím, umývam topánky a balím ho na služobky, lebo čo ak by dačo zabudol. No vychováte z neho nekompetentného, neschopného jedinca, nepoužiteľného do normálneho života.

Mamička, ktorá sa stavia do pozície nenahraditeľnej, vybavuje, rieši problémy, konflikty a prekonáva všetky prekážky za svoje dieťa mu nepomáha, ale ubližuje. Chlap musí byť schopný postarať sa sám o seba, čo ide ruka v ruke s nezávislosťou. Tej sa však chorobne naviazaná matka desí. Dňa, kedy sa jej dieťa stane nezávislým a prestane mať kontrolu nad jeho životom.

Oveľa horšie scenáre sa v oidipáckych príbehoch objavujú, ak syn zároveň citovo nahrádzal matke partnera. Matka prenáša na syna svoje vzťahové problémy, citovo ho vydiera (na všetko som sama, tvoj otec mi nepomáha, opustil ma, nestaral sa o vás) a opakovane sa stavia do roly obete, ktorá svojim deťom odovzdala život. Priateľka či nevesta je nepriateľ, ktorý jej berie syna. Syn nie je schopný sa od matky oddeliť a rieši to psou poslušnosťou voči želaniam matky. Svojej partnerke nedokáže poskytnúť citovú oporu, lebo dôležitejšie ako jej priania sú tie mamičkine. Mamičku to samozrejme teší, masíruje narušené ego a svojho „poslušného“ syna si zotročuje apelovaním na obetovaný život, lásku a samotu.

„Prestal mi doma s malým pomáhať. Časom mi došlo, odkiaľ vietor fúka, keďže sa preriekol, že mama povedala, že iní muži to a to doma nerobia, že idú na pivo, že ho psychicky týram, keď mi doma pomáha a ja doma nerobím nič a ani o malého sa poriadne nestarám,“ opisuje svoju situáciu Soňa.

„Postupne som začala presadzovať aj ja svoju vôľu, chcela som si robiť vlastný program, nielen celý víkend robiť na cudzom byte a potom večer padnúť ako kabela. Preboha, mala som 19, 20 a 21 rokov, chcela som chodiť s kamarátmi von, na výlety! Tak prišli hádky, snaha o dohodu s priateľom. Nič z toho. Jedinýkrát jej povedal, že si chceme v sobotu oddýchnuť a vtedy prišiel výstup z mamičkinej strany, ktorý sa skončil tým, že mi povedala, že ma už nikdy nechce vidieť, že jej je zdravie prednejšie ako to, aby sme boli spolu. No a čo urobil môj partner? Nič. Ničové nič. Odviezol ma domov a rozlúčili sme sa s tým, že si nájdeme podnájom," popisuje Lucia prvú snahu o odpútanie sa od matky jej vtedajšieho partnera.

„Súhlasila som, že môže svokra bývať s nami. Na pozemku bolo miesta dosť na pristavenie. Podmienka bola, že naše príbytky budú úplne oddelené. So svokrom sa rozviedla, z domu ju vyplatil a stavbu si zafinancovala sama. Bože, aká som bola hlúpa. Bola som zaľúbená, snažila som sa byť chápavá. Kým sa náš dom prerábal, vtedy sme ešte s priateľom bývali u mojich rodičov a ona u svojej dcéry. Prerábka šla rýchlo, vyberali sme si nábytok, kuchyňu, kachličky. Samozrejme, že bez nej sme sa nikam ani nepohli. Musela byť pri každej jednej návšteve obchodu. Konečný výber bol možno na mne, no ak by to maminka neschválila, pochybujem, že by som si to u priateľa obhájila. Keď som si začala kupovať prvú „výbavu“ kuchyne z krvopotne zarobených peňazí po brigádach popri štúdiu na vysokej škole, budúcu svokru skoro kleplo. Mužovi vykričala, že si myslela, že je budem bývať u našich, kým si ona svoju prístavbu dorobí. Keď jej s hrčou v krku povedal, že to prerába pre nás dvoch, že chceme spolu žiť, vyskúšať si to, tak ušla, treskla dverami a utekala na cintorín plakať na hrob svojich rodičov,“ hovorí Alica o tom, ako sa jej muž prvý krát postavil na jej stranu.

Mama bude vždy mamou

Láska má mnoho podôb a intenzít. Muž môže milovať dobré jedlo, futbal, určitú značku auta, za najlepšieho kamaráta by padol v boji, miluje ženu a vždy bude milovať matku. Tak to má byť. Mnoho žien si úctu a lásku k matke, ktorú vidia u svojich partnerov spočiatku chvália. Automaticky predpokladajú, že v rovnakej úcte a láske budú mať raz aj ich. Realita je často iná. U citovo vyspelých mužov má matka nenahraditeľné postavenie v ich živote. Rola matky musí byť úplne iná ako je rola manželky, partnerky a priateľky. Problém nastáva, ak si to chlap nie je schopný v hlave upratať, čo je často spôsobené silným pôsobením matky na jeho názory. Vzoprenie sa jej prianiam vzbudzuje u mužov strach z toho, že matke ublížia. Matky milujú a zároveň sa ich boja. Boja sa odporovať, aby neprišli o ich lásku. Žiť v takomto vzťahu je citovo veľmi náročné a je otázne, nakoľko je to dlhodobo udržateľné.

Ako to dopadlo s hrdinkami nášho príbehu? Lucia rekapituluje: „Zaľúbení ľudia robia nepochopiteľné veci. Podnájom sme si našli, byt na víkend, platili sme veľmi veľa z našich vtedy mini príjmov a priateľ naďalej robil stále na záhrade, v byte, rozvážal maminku. Ja som bola vždy, vždy na druhej koľaji. Človek stále dúfa, že sa to zmení. Ono sa to nezmení. Vydržala som ešte zopár rokov, celkovo sme boli spolu 7,5 roka a povedala som si dosť. Aj láska kamsi odíde, ak mám súperiť s inou ženou. Z ľudského hľadiska ju chápem. Ten syn bol jediná pripomienka na osobu, ktorú milovala. Ale nedokážem jej odpustiť, že kvôli svojmu sebectvu nedokázala prekročiť svoj tieň a nechať byť šťastné aspoň svoju dieťa, keď už ona šťastná nebola." 

Soňa dospela do štádia, že mužovi pobalila veci a poslala ho k mame: „Kým žil v lete u nej, oči sa mu kus otvorili, že ona ho potrebuje len na robotu a ja k tomu pridávam, že aj na vyvážanie po výletoch. To on ako chlap neprizná, lebo veď povedzme si na rovinu, ktorý chlap by sa nevozil, keď mu zaplatia naftu?! Vrátil sa domov, bolo lepšie. Vydržalo to 1,5 mesiaca. Viem, že pokoj nikdy nebude, kým sa bude do nás starať a stavať do pozície obete."

Alice raz praskli nervy a svokre vykričala všetko, čo mala na srdci. „Trpela som roky, u svojho muža som bola ja tá netolerantná, ktorá nenávidí jeho matku a ktorá preháňa. Na svadbe svokra revala, akoby si bral najväčšiu fľandru pod slnkom, pritom bol môj prvý partner a upútavala na seba väčšiu pozornosť ako začepčenie nevesty a 10 folkloristov. Akýkoľvek konflikt sme mali, vždy bola poruke ho utešiť, keďže ja blbec som dovolila, aby sme bývali na jednom pozemku. Stránku vždy podržala jemu, ako inak. Kým sme sa spoznali, bola naučená ho mať poruke či ako zdroj financií, zábavy, parťáka na výlety, kupovala mu spodné prádlo, pyžamo a radila, čo si obliecť. Kým som neprišla ja. Zrazu nemala komu riadiť život. Možno si spočiatku myslela, že ona bude dirigovať oboch, ale to len cez moju mŕtvolu. Manžela som postavila pred ultimátum a hrozilo, že dom predáme, svokru vyplatíme a pôjdeme každý svojou cestou. My inam, svokra inam. Dali sme tomu ešte jednu šancu a zatiaľ to ide. Samozrejme, že tie maniere sú zakorenené v človeku, v jeho zmýšľaní a nejde ich zmazať zo dňa na deň, ale ak to neničí môj vzťah a moju rodinu, tak som spokojná. Svokra svoju fixáciu preorientovala na druhé dieťa a všetok voľný čas trávi so svojou dcérou. Takže tento fakt nám pravdepodobne zachránil manželstvo.“

Hádzať všetku vinu na matky, svokry by bolo prvoplánové. Ak je chlap chlapom, mal by vziať posledné zvyšky svojej mužnosti, schované kdesi v trenkách a zariadiť si život podľa seba. Nikdy nie je neskoro. To si povedal asi aj Luciin priateľ. Musel prísť o ženu, ktorú miloval, aby si začal vážiť seba natoľko, že začal o svojom živote rozhodovať sám. "Po tom, ako sme sa rozišli, si našiel novú partnerku, ktorá mala zjavne väčší vplyv ako ja. Lebo mamičku vyškrtol zo svojho života. Odsťahoval sa od nej a stretávajú sa len veľmi sporadicky. Je mi jej ľúto, lebo viem, že to takto nechcela, ale človek vždy nesie následky svojich rozhodnutí sám."

Máte aj vy doma podobné problémy? Žijete s mamičkiným synáčikom alebo ho máte v rodine? Aký máte názor vy na tento vzťahový trojuholník?

Maličké, nevinné, no občas do toho celkom vidia, veď posúďte sami 🙂

Čo v skutočnosti znamená manželstvo?

- Manželstvo je, keď si môžeš nechať svoje dievča a nemusíš ju vrátiť späť jej rodičom. | Eric, 6

Ako sa rozhodnúť, koho si zobrať?

- Hodíte si mincou. Hlava znamená, že s ním zostanete, a orol znamená, že skúsite ďalšieho. | Kally, 9

- Moja mama hovorí, že si mám hľadať muža, ktorý je milý. Presne to spravím. Nájdem si niekoho, kto je milý, vysoký a krásny. | Carolyn, 8

- Bolí ma z toho hlava, keď mám rozmýšlať nad takými vecami. Som ešte malý. Fakt nepotrebujem tieto problémy. | Kenny, 7

- Nie je to vždy o tom ako vyzeráte. Pozrite sa na mňa. Som krásny ako nikto a stále nemám žiadne dievča, čo by sa za mňa chcelo vydať. | Brian, 7

Čo hovoríš na bozkávanie?

- Ak je to vaša mama, môžete ju pobozkať kedykoľvek. Ale ak je to niekto nový, musíte požiadať o povolenie. | Roger, 6

- Je to nanič pobozkať chlapca, vždy vás oslintajú. Preto som s tým prestala. | Tammy, 10

- Poznám jeden dôvod, prečo bolo bozkávanie vymyslené. Zohreje vás zvnútra. Ľudia doma nemajú vždy elektrické kúrenie, kozub alebo aspoň sporák. | Gina, 8

- Pravidlá sú jasné, ak niekoho pobozkáte, potom by ste si ho mali vziať a mať s ním deti. Tak je to správne. | Howard, 8

- (vidiac bozkávajúci sa pár) “Hej! On sa jej snaží ukradnúť žuvačku!” | Chlapec, 6

Aký je správny vek na ženenie/vydávanie sa?

- Žiadny. Musel by som byť blázon, aby som sa ženil. | Freddie, 6

- Osemdesiatštyri! Pretože v tom veku už viac nemusíte pracovať a môžete stráviť všetok čas milovaním toho druhého vo vašej spálni. | Carolyn, 8

- Najlepší vek je dvadsaťtri, pretože vtedy už tú osobu poznáte celú večnosť. | Camille, 10

- Hneď ako skončím škôlku, idem si nájsť ženu! | Bert, 5

Ako zistíš, že sú dvaja ľudia svoji?

- Títo ľudia väčšinou vyzerajú šťastne, keď sa môžu rozprávať s inými ľuďmi. | Eddie, 6

- Môžete to uhádnuť podľa toho, či kričia na rovnaké deti. | Derrick, 8

Je lepšie byť slobodný alebo zadaný?

- Pre dievčatá je určite lepšie byť slobodnou, ale nie pre chlapcov. Chlapci potrebujú niekoho, kto za nimi poupratuje. | Anita, 9

Ako sa správajú zaľúbení ľudia?

- Ako šteniatka. Ibaže šteniatka nevrtia chvostom až tak veľa. | Arnold, 10

 Čo robia ľudia na rande?

- Ľudia by mali využiť rande na to, aby sa navzájom spoznali. Dokonca aj chlapci majú čo povedať, ak počúvate dosť dlho. | Lynette, 8

Čo by si robil, keby sa tvoje prvé rande zmenilo na fiasko?

- Utekal by som domov a tváril sa, že som mŕtvy. Na ďalší deň by som obvolal všetky noviny a ubezpečil sa, že o mne napísali v sekcii o zosnulých. | Craig, 9

Čo treba robiť, aby manželstvo fungovalo?

- Ak chcete ostať so svojím mužom, mali by ste nosiť veľa sexi oblečenia… Hlavne červené spodné prádlo možno aj s niekoľkými diamantmi na sebe. | Lori, 8

- Hovoriť svojej žene, že je pekná, aj keď vyzerá ako náklaďák. | Ricky, 7

Zdroj: Internet ( http://may.yweb.sk/mm/ako-vidia-manzelstvo-deti/?fb_action_ids=596023930456940&fb_action_types=og.likes )