🤯 Už ste si niekedy uvedomili, že najväčšia časť nášho sveta sú veci, ktoré ani len netušíme, že nevieme? Pravda vo vzťahoch často nie je o tom, KTO má pravdu, ale ČO nevidíme. Keď počúvate namiesto rád, menia sa vzťahy. 

1️⃣ Ľudský mozog denne spracuje až 34 GB informácií, ale vedome si ich vybavíme len zlomok. 

2️⃣ Čím menej toho vieme, tým viac máme pocit, že vieme všetko. 

3️⃣ Ľudia, ktorí si priznajú, že niečo nevedia, sú otvorenejší k učeniu a robia múdrejšie rozhodnutia. Pokora v poznaní spojená s vyššou emocionálnou inteligenciou a lepšími vzťahmi. 

❓ Otázky pre vás: 

Kde vo vašom živote máte pocit, že „viete všetko“? 

🖼 Pamätáte si rozprávku o Jankovi a Marienke? V našom bežnom živote je tým perníkovým domčekom často komfortná zóna. Je sladká, bezpečná, ale… nikdy nás neposunie vpred. 

🔍 85% ľudí ľutuje nie to, čo urobili, ale to, čo nikdy neskúsili. 

🔍 Malé kroky mimo komfortnej zóny zvyšujú sebavedomie až o 40%. 

🔍 Ľudia s jasným plánom osobného rozvoja majú o 60% vyššiu životnú spokojnosť. 

❓ Otázky pre vás: 

Keby ste sa nebáli, čo by ste urobili inak? 

👉 Predstavte si situáciu: Partner sa vás spýta: „Čo budeme dnes večerať?“ A vy odpoviete: „Daj si niečo z chladničky, nemala som čas variť.“ On na to: „Panebože, to hovoríš vždy!“ A zrazu z banálnej otázky o jedle je hádka o tom, že „Ty ma nikdy nepočúvaš“ alebo „Ja ti už ani nie som pre teba dôležitá“. Toto je presne príklad toho, ako sa úlohový konflikt (čo budeme večerať?) mení na vzťahový konflikt (Ty ma neberieš vážne). 

🔬 Úlohové konflikty môžu dokonca zlepšiť výsledky tímu, ak ostanú na úrovni vecnej diskusie. Ale ak prejdú do osobnej roviny, výkon prudko klesá. 

🧠 Vzťahové konflikty sú spojené s emóciami hnevu a frustrácie, ktoré oslabujú dôveru. Vzťahové konflikty sa zhoršujú, keď ľudia interpretujú neutrálne správy ako útok tzv. negativity bias. 

❤️ 69% partnerských konfliktov je nevyriešiteľných a práve preto je kľúčové naučiť sa hovoriť o nich inak, než útočne. Nie sú o obsahu, ale o tom, ako komunikujeme. 

❓ Otázky, ktoré si môžete položiť: 

Čo sa vo vás spustilo, keď ste to počuli? 

👉 Predstavte si, že kolegyňa v práci vám zakaždým povie: „Ty si taký lenivý, nikdy nič nedokončíš.“ A pritom sama nedokončuje projekty, posúva termíny a bojuje s disciplínou. Je možné, že nehovorí o vás, ale o sebe? Áno. Volá sa to projekcia. Keď na druhých premietame to, čo cítime, myslíme či sa bojíme my sami. 

1️⃣ Freud ako prvý pomenoval projekciu ako mechanizmus, ktorým si chránime ego. Prenášame na druhých to, čo nechceme vidieť sami v sebe. 

2️⃣ Projekcia je častým zdrojom konfliktov vo vzťahoch, pretože skresľuje realitu. Ľudia, ktorí často projektujú, majú väčší problém vo vzťahoch, častejšie totiž nesprávne čítajú úmysly iných. 

3️⃣ Ľudia, ktorí si uvedomujú svoje projekcie, majú vyššiu emočnú inteligenciu a menej sa hádajú. 

🎯 Otázky pre vás: 

Čo vám najviac prekáža na druhých? 

❌ Stalo sa Vám niekedy, že ste niečo chceli zmeniť – vo vzťahu, práci alebo doma – a namiesto riešenia ste si v hlave povedali: „To u nás nebude fungovať.“ „Moja skúsenosť hovorí niečo iné.“ „Robíme to takto vždy.“. Úprimne. Všetci to robíme. Ale rozdiel je v tom, čo s tým spravíme potom. 

💡 Ľudia prirodzene prechádzajú fázami zmeny. Výhovorky sú signál, že ešte nie sme pripravení, ale práve vtedy je priestor na rast. Až 80% ľudí pri zmene preceňuje riziká a podceňuje prínosy. 

💡 Mozog má tendenciu vyhľadávať potvrdenie vlastných názorov („confirmation bias“). Preto si hľadáme výhovorky, aby sme nemuseli meniť status quo. Opakovaná výhovorka posilňuje neurónové spojenia, takže náš mozog si „zvykne“ sabotovať nás. 

💡 Až 70% pracovníkov, ktorí používajú výhovorky, prežíva vyššiu mieru stresu a nižšiu spokojnosť so životom. Tí, ktorí pravidelne reflektujú a spochybňujú vlastné presvedčenia, sú až o 23% úspešnejší pri dosahovaní cieľov. 

❓ Otázky pre vás: 

Akú výhovorku používate najčastejšie? 

👉 Premýšľali ste niekedy, čo vlastne znamená múdrosť? Nie je to len o veku ani o množstve kníh, ktoré ste prečítali. Skutočná múdrosť sa rodí zo života, z chýb a z ochoty učiť sa z nich. 

💡 Múdrosť zahŕňa schopnosť vidieť veci z viacerých uhlov pohľadu, nie len z jedného. Múdrosť sa spája s *odolnosťou voči stresu a schopnosťou vidieť veci z viacerých uhlov pohľadu. 

💡 Múdri ľudia dokážu lepšie zvládať konflikty, lebo používajú nadhľad a empatiu. Múdrosť súvisí s emočnou reguláciou a empatiou. 

💡 Múdrosť nie je cieľ, ale proces. Najviac sa učíme práve z chýb a kríz, ktoré zvládneme. Mozog sa vďaka chybám učí rýchlejšie a efektívnejšie. Preto sú pády vlastne cestou k múdrosti. 

🔑 Otázky pre vás: 

Aká chyba z posledného mesiaca vám dala najväčšiu lekciu? 

😅 Možno to poznáte aj vy … Jeden kolega v práci má pocit, že všetko vie najlepšie (aj keď realita je iná). A vy sami občas pochybujete, či ste dosť dobrí – aj keď Vám výsledky hovoria pravý opak. Pravda je taká, že oboje je úplne normálne. Volá sa to „syndróm gaučového trénera“ (keď sebavedomie predbehne schopnosti) a „syndróm podvodníka“ (keď schopnosti predbehnu sebavedomie). 

📚 Až 70 % úspešných ľudí prežije niekedy syndróm podvodníka. 

📚 Sebavedomie často neodráža skutočné schopnosti. Nadhodnocujú ho hlavne privilegované skupiny (gaučoví tréneri). Sebavedomie niekedy rastie rýchlejšie než schopnosti (Dunning-Kruger efekt). 

📚 Až 58 % lídrov priznáva, že si niekedy neverili, aj keď ich tím v nich mal dôveru. 

❓ Otázky pre vás: 

V ktorej situácii sa cítite viac ako „gaučový tréner“? 

🧘‍♂️ Chcete sa cítiť silní a sebavedomí, ale nie egoistickí? Chcete rásť a napredovať, ale nechcete sa stratiť v ilúzii dokonalosti? Potom sa poďme pozrieť, čo znamená zóna sebavedomej pokory a ako sa tam dostať! 

💪 Sebavedomá pokora nie je o tom, že sa znižujeme pred ostatnými. Je to o vyváženej sebaúcte, ktorá nám umožňuje rásť a zároveň sa učiť z chýb. 

💪 Ľudia, ktorí sa nachádzajú v zóne sebavedomej pokory, majú vyššiu schopnosť učiť sa a vytrvať v náročných situáciách. 

💪 Základom tejto zóny je schopnosť prijímať kritiku bez toho, aby to ovplyvnilo našu hodnotu ako osoby. Je to signál zrelosti. 

💡 Otázky, ktoré vám pomôžu v tejto oblasti: 

- Aké sú vaše silné stránky, ktoré ste doteraz možno ignorovali? 

😅 Predstavte si, že sa učíte niečo nové – napríklad šoférovať, nový jazyk alebo aj len zvládať konflikty doma. Najprv urobíte chybu (ajau, nevyšlo to). Potom príde chvíľa, kedy si poviete: „Čo sa tu vlastne stalo?“ A až následne príde moment AHA: „Takto to už nabudúce urobím inak.“ 

🔬 Ľudia, ktorí si po chybe doprajú chvíľu na reflexiu, zlepšujú svoje výsledky až o 20%. Učenie je cyklus skúseností → reflexie → učenia → skúšania. Bez reflexie sa z chýb nepoučíme. 

🔄 Mozog si pamätá omyly silnejšie než úspechy. Práve chyby sú preto najlepším trénerom. 

💡 Ľudia s „rastovým nastavením“ berú chyby ako príležitosť, vďaka čomu sa učia rýchlejšie a efektívnejšie. Robíme najviac chýb práve vtedy, keď sme najbližšie k pochopeniu – teda chyby sú dôkazom rastu. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo vám vaša posledná chyba ukazuje? 

👂 Stáva sa vám, že niekedy v hlave stále počujete slová niekoho iného – rodiča, partnera, kolegu alebo priateľa? Možno sa to deje bez toho, aby ste si to uvedomovali… A potom sa pýtate: „Prečo sa cítim tak, ako sa cítim?“ 

🧠 Kognitívna disonancia nastáva, keď sa naše presvedčenia a správanie dostanú do konfliktu. Často nám to spôsobuje úzkosť, ktorá nás vedie k tomu, že preberáme názory iných, aby sme sa vyhli stresu. 

💬 Keď sa rozhodujeme pod tlakom okolností, naše rozhodnutia sú často menej objektívne a vedú k väčšej nespokojnosti. 

🤔 Náš mozog sa zameriava na to, čo je negatívne. Tieto myšlienky môžu zasahovať do našich rozhodnutí a cítenia, aj keď to často nevieme. Presvedčenia ovplyvňujú naše rozhodovanie. Ak veríte, že niečo nezvládnete, už to môže byť dôvod, prečo sa tomu vyhýbate. 

💭 Otázky na zamyslenie: 

Aké presvedčenia mátem o sebe, ktoré nie sú vaše? 

🤔 Sused má nové auto, kolega v práci dostal povýšenie a vaše kamošky sa chystajú na drahú dovolenku. A vy? Cítite, že stále niečo chýba. A zrazu sa vo vás niečo pohne. „Prečo nie sme takí šťastní? Prečo nemáme to, čo oni?“ 

🔍 Porovnávanie je prirodzené, ale ak sa stane nadmerným, môže viesť k úzkosti a frustrácii. Obzvlášť, ak začneme hodnotiť svoju hodnotu na základe toho, čo robia iní. 

👏 Mnoho ľudí sa porovnáva najmä na sociálnych sieťach, kde väčšinou vidíme len „vydarené“ momenty. Teda len zlomok skutočného života. 

🌱 Skutočný úspech je, keď sa pozrieme do seba a spýtame sa: ,,Čo je pre mňa skutočne dôležité?" 

💪 Otázky pre vás: 

Aké hodnoty sú pre vás v živote najdôležitejšie a ako ich dokážete uplatniť každý deň? 

📝 Poznáte ten pocit, keď sa vám v práci alebo doma hromadia úlohy, vy sedíte nad papierom alebo notebookom a hlava je úplne prázdna? Žiadne nápady, žiadne riešenia … len únava. 

🔍 Plánovanie úloh a priorít znižuje stres až o 25%. 

🔍 Mikropauzy počas dňa zvyšujú produktivitu až o 40%. 

🔍 Ľudia s jasnými cieľmi majú o 60 % vyššiu spokojnosť v práci. 

🎯 Otázky pre vás: 

Čo vám berie najviac energie počas dňa? 

👉 Idete domov po práci. Celý deň ste sa tešili, že partner pripraví večeru. Otvoríte dvere… a v kuchyni nič. Ani hrniec, ani panvica, ani vôňa. V tej chvíli namiesto pokoja prichádza sklamanie, podráždenie či dokonca hádka. Prečo? Pretože realita nesplnila VAŠE očakávania. Neurobiológia hovorí jasne: náš mozog automaticky porovnáva to, čo sa deje, s tým, čo sme si vopred predstavili. Namiesto objektívneho pohľadu si vytvárame svoj subjektívny film. 

🧠 Dopamín – chemik „očakávania“ – sa uvoľňuje viac v momente očakávania než pri skutočnom výsledku. Očakávania fungujú ako „filter“, ktorý určuje, čo vôbec vnímame z reality. 

📊 Výskumy ukazujú, že ľudia sú spokojnejší, keď znížia očakávania a zamerajú sa na prítomný okamih. 

💡 Objektívne vnímanie reality je mýtus, cez ktorý filtrujeme naše skúsenosti a predsudky. Náš mozog reaguje silnejšie na sklamanie z nesplnených očakávaní, než na objektívnu realitu. 

❓ Otázky pre vás: 

Aké očakávania si nesiete do svojich vzťahov či práce? 

👉Vaše dieťa odkladá hračky. Povedali ste mu: „Prosím, uprac si.“ On chvíľu odkladá, vy zopakujete... tretíkrát vysvetľujete… a nakoniec to spravíte sami. Alebo sedíte večer doma. Vaše dieťa má uložený čas ísť spať o 21:00. Už je 21:10. Vy znova vysvetľujete, dohovárate, prosíte… a ono stále nie je v posteli. Ste unavení a cítite frustráciu. Znie povedome? Skutočná hranica začína až vtedy, keď dokážete zabezpečiť jej dodržanie. Nie dieťa je zodpovedné za hranicu. Ste to VY. V praxi to znamená: ak ste povedali „o 21:00 je čas ísť spať“, ale nič sa nestane, keď to dieťa nedodrží, hranica je len na papieri. Ak však prídete, odložíte mu knihu, zhasnete svetlo a zostanete dôslední, hranica sa stane realitou. 

🔎 Deti, ktoré vyrastajú s pevnými a láskavými hranicami, majú vyššie sebavedomie a lepšie zvládajú frustráciu. 

🔎 Mozog má rád predvídateľnosť – jasné hranice znižujú stres a chaos. 

🔎 Nedodržané hranice u dospelých často vedú k vyhoreniu a pocitu „už nemôžem“. V pracovnom prostredí vedú jasné hranice k vyššej efektivite tímu a menšiemu vyhoreniu. 

❓ Otázky pre vás: 

Kde vo vašom živote máte hranice, ktoré sa nedodržiavajú? 

👉 Vidíme susedov s novým autom, kolegyňu s dokonalým manželom na fotkách, kamaráta na dovolenke pri mori… A v hlave blikne: „Oni sa majú lepšie ako ja.“ Toto je práve tá pasca porovnávania. Vidíme len ilúziu, nie realitu. 

🧠 Ľudia často porovnávajú svoj „vnútorný svet“ s „vonkajším obrazom“ iných, čo je nefér súboj. Mozog má prirodzený sklon zveličovať cudzie úspechy a podceňovať vlastné. Kedysi to pomáhalo prežiť, dnes nás to často zraňuje. 

🧠 Sociálne siete dokázateľne zvyšujú pocity závisti a nespokojnosti, ak ich používame pasívne. Čím viac času tam trávime, tým menej sa cítime šťastní. 

🧠 Najdlhšia štúdia o šťastí (Harvard, 80 rokov) ukazuje, že najviac nás robia šťastnými vzťahy, nie majetok. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo vo vašom živote by si zaslúžilo viac vďačnosti? 

👉 V práci, vo vzťahoch alebo dokonca vo vlastnej rodine? Pravda je, že byť iný nie je slabosť, ale výhoda. 

🔎 Ľudia, ktorí sa odvážia ísť vlastnou cestou, preukazujú vyššiu mieru odolnosti a adaptability. 

🔎 Pocit prijatia vlastnej inakosti znižuje stres a zlepšuje zdravie. 

🔎 Ľudiaí, ktorí využívajú svoje jedinečné silné stránky, sú až o 600% viac angažovaní v práci. 

🎯 Otázky pre vás: 

V akej oblasti života sa cítite ako „biely vták“? 

🔹 Predstavte si, že sedíte v práci na porade. Váš nápad je dobrý – ale neozvete sa. V hlave sa ozve hlas: „Aj tak to nebude stať za nič.“

Tento hlas nie je váš. Je to hlas minulosti – rodiča, učiteľa či autority, ktorý vás kedysi naučil pochybovať o sebe. Dnes však už nie ste dieťa. Ste dospelý, ktorý môže vziať zodpovednosť a naučiť sa dôverovať sebe. Tento scenár sa opakuje vo vzťahoch, v rodine aj pri rozhodnutiach o sebe. A koreň? Nedôvera vo vlastnú hodnotu, ktorá sa často formuje už v detstve. 

🔎 Nedôvera voči sebe má korene najčastejšie v prvých 7 rokoch života, keď si dieťa tvorí základné presvedčenia o sebe. Dieťa sa učí dôverovať sebe na základe toho, ako mu rodičia zrkadlia jeho schopnosti a to sa nazýva „reflexívne sebapoznávanie“. 

🔎 Mozog má tendenciu hľadať potvrdenia pre to, čomu veríme. Preto sebakritika živí samú seba. 

🔎 Vnútorný kritik je často len naučený hlas z minulosti, nie realita dnešk Mozog sa dokáže „preprogramovať“. Čím viac trénujete nový spôsob myslenia, tým silnejšou sa stáva nová neurónová dráha. 

❓ Otázky na zamyslenie: 

👉 „Prídem domov z práce a hneď bežím variť, riešim úlohy s deťmi, potom rýchlo prať, a zrazu je 23:00… a ja som neurobila nič pre seba. A tak je to každý deň.“ 

🚶‍♀️ Pravidelné mikro-pauzy počas dňa zvyšujú produktivitu až o 20%. Mozog potrebuje na regeneráciu mikroprestávky každých 90 minút, inak klesá výkonnosť. Chronický stres oslabuje imunitu, čo priamo vplýva na počet prechladnutí či vyčerpanie. 

🚶‍♀️ Až 60% ľudí, ktorí nemajú jasné hranice medzi prácou a osobným životom, trpí vyhorením. 

🚶‍♀️ Rovnováha nie je statická, mení sa podľa životnej fázy. To, čo fungovalo pred rokom, nemusí fungovať dnes. 

❓ Otázky pre vás: 

Keby ste mali 30 minút denne len pre seba, ako by ste ich využili? 

➡️ Sedíte doma večer po práci. Chceli by ste si oddýchnuť, ale v hlave vám bliká ako červená kontrolka: nezavolali ste mame, nedokončili ste prezentáciu, prádlo je stále v práčke a ešte aj tie e-maily. Nie je to o tom, že ste neschopní. Je to o tom, že mozog nedokáže ,,zatvoriť" otvorené slučky. Tento fenomén psychológovia volajú Zeigarnikovej efekt – náš mozog si oveľa viac pamätá nedokončené úlohy než tie hotové. 

🔎 Až 80% ľudí má v hlave minimálne 5 nedokončených úloh, ktoré im odoberajú mentálnu energiu. 

🔎 Aj 5 minút venovaných malej úlohe dokáže znížiť hladinu stresového hormónu kortizolu. Naša pracovná pamäť unesie naraz len 4 – 7 aktívnych myšlienok. Všetko ostatné vytvára preťaženie a úzkosť. 

🔎 Ľudia, ktorí si denne zapisujú úlohy, majú o 30% lepšiu spánkovú kvalitu. Už len to, že úlohu napíšeme na papier, znižuje stresový kortizol, lebo mozog vníma, že vec je „pod kontrolou“. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo je dnes jedna vec, ktorú by ste mohli dokončiť, aby ste sa cítili lepšie? 

🔹 Predstavte si situáciu: Po práci prídete domov unavení. Partner sa vás spýta nevinnú otázku „Kedy bude večera?“ A zrazu vybuchnete. Nie preto, že otázka bola zlá. Ale preto, že celý deň ste v sebe dusili napätie. Väčšina z nás nemala nikdy tréning, ako narábať so svojimi emóciami. Už ako deti sme počúvali: „Nerev.“

„Nezlosti sa.“ „To prejde.“ A tak sme sa naučili pocity potlačiť. 

🔎 Emócia v tele fyziologicky trvá v priemere len 90 sekúnd. Zvyšok je to, čo si o nej rozprávame v hlave. 

🔎 Potláčané emócie sa ukladajú do tela a môžu sa prejaviť ako únava, bolesti či stresové ochorenia. Už len pomenovanie emócie dokáže znižiť intenzitu stresu o viac než 30%. Deti, ktorým rodičia pomáhajú pomenovať pocity, vyrastajú s lepšou odolnosťou voči stresu. 

🔎 Emócie sú ako kompas – vždy ukazujú, čo je pre nás dôležité a kde máme hranice. 

❓ Otázky pre vás: 

😔 Predstavte si, že sa každý deň snažíte zapadnúť do kolektívu v práci, rodine, alebo medzi priateľmi. Neustále prehodnocujete svoje slová, oblečenie, chovanie... Ale nakoniec sa cítite vyčerpaní a nešťastní. A, čo je najhoršie, máte pocit, že ste vždy niekde na okraji, nikdy nie úplne sami sebou. To môže viesť k vážnym problémom v sebavedomí, k úzkostiam a pocitu vyhorenia. 

💥 Perfekcionizmus a neustála túžba zapadnúť (alebo vyhovovať druhým) vedú k vyššiemu stresu, úzkosti a vyhoreniu. Perfekcionisti sú náchylnejší na depresiu a emocionálne vyčerpanie. Táto nezdravá snaha nevedie k zlepšeniu našich vzťahov ani pracovných výsledkov. 

💥 Ľudia sa často cítia vyčerpaní práve tým, že sa snažia neustále zapadnúť do skupiny, aby sa necítili osamelo. Tento neustály tlak spôsobuje úzkosť a znížené sebavedomie. 

💥 Snaha zapadnúť za každú cenu vyvoláva chronický stres. Dlhodobý stres narúša kognitívne funkcie, znižuje produktivitu a vyčerpáva mentálnu energiu. 

🔄 Otázky, ktoré vás môžu posunúť: 

Kedy ste sa naposledy cítili, že žijete podľa svojich hodnôt, nie podľa očakávaní druhých? 

💭 Stalo sa vám niekedy, že ste si vytvorili jasný plán a čakali, že všetko pôjde podľa neho? A keď to nevyšlo, cítili ste sa zrazený a sklamaný? rečo je to tak? Pretože sme sa príliš zamerali na jednu možnosť a nevytvorili si plán B. Ale čo keby existovala iná cesta, ktorá by nás mohla priniesť k šťastiu aj vtedy, keď sa zdá, že niečo nevyšlo? 

🎉 Ľudia majú tendenciu upínať sa na jednu možnosť, pretože hľadajú informácie, ktoré ju podporujú. To môže viesť k neúspechu, ak nie sme ochotní preskúmať aj iné alternatívy. 

🎉 Úspešnejší ľudia sú tí, ktorí dokážu flexibilne reagovať na zmeny a prispôsobiť sa nepredvídateľným situáciám. 

🎉 V situáciách, kde máme viac alternatív, sa cítíme menej sklamaní, aj keď jedna možnosť nevyjde. 

👉 Otázky pre vás:  

Aký je váš cieľ a aké alternatívne cesty k nemu môžete vyskúšať?

💡 Poznáte ten pocit, keď máte strach skúsiť niečo nové, lebo čo ak sa to nepodarí? Alebo keď držíte pri živote niečo, čo už dávno nefunguje – len preto, lebo je to „istota“? Pravda je takáto: Tí, ktorí v meniacom sa svete inovujú, prosperujú. Tí, ktorí sa držia len toho, čo poznajú, často stagnujú a trpia. 

1️⃣ Ľudia, ktorí zažili viacero pádov, majú vyššiu odolnosť, sú odolnejší a majú vyššiu životnú spokojnosť ako tí, ktorí ich nezažili. Pády nás trénujú.

2️⃣ Keď skúšame nové veci a „padáme“, mozog si tvorí nové spojenia. Zlyhanie doslova mení mozog k lepšiemu. Pri zmene a pádoch vznikajú nové neurónové prepojenia. To je neuroplasticita. Bez zlyhania sa mozog nenaučí inovovať. 

3️⃣ Každé zvládnuté zlyhanie posilňuje našu schopnosť čeliť budúcim stresom. Padnutím sa očkujeme proti budúcim krízam. Ľudia, ktorí pravidelne čelili neúspechu a urobili z neho reflexiu, dosiahli o 30% vyššiu mieru úspechu ako tí, ktorí sa mu vyhýbali. 

💬 Otázky pre vás: 

Kde vo vašom živote sa teraz bojíte spadnúť? 

👀 Už ste niekedy povedali: ,,Nechápem, prečo to robí!" alebo "To snáď nemyslí vážne!"? V skutočnosti... Konaniu našich blízkych rozumieme lepšie, ak poznáme ich príbeh. A práve tam to často zlyháva. Nevidíme pozadie. Nevieme, čo sa im stalo predtým, než sme ich stretli dnes. 

1️⃣ Až 80% konfliktov výsledkom nepochopenia potrieb, ktoré stoja za správaním. 

2️⃣ Ľudia, ktorí sa naučia pýtať na pozadie správania namiesto hodnotenia, majú až 3x lepšie medziľudské vzťahy a menej stresu a majú až o 40 % nižšiu mieru konfliktov v práci aj vo vzťahoch. 

3️⃣ Mozog prirodzene reaguje súcitom, keď pozná príbeh druhého človeka. Aktivuje sa empatia, nie obranné reakcie. Empatia sa dá trénovať podobne ako sval. Stačí sa naučiť správne otázky a pravidelne ich používať. 

🧠 OTÁZKY PRE vÁS: 

Čo by ste o tejto osobe potrebovali vedieť, aby ste jej viac rozumeli? 

👉 Partner zabudne kúpiť chlieb. Kolegyňa príde neskoro. Deti nechajú topánky uprostred chodby. A v hlave sa spustí: „Zase neurobil, čo mal.“ „Prečo na to nemyslí?“ „To je také ťažké urobiť poriadok?“ Ale čo by sa stalo, keby ste si najprv všimli to, čo funguje? Možno je na stole pripravený čaj. Možno vás niekto čakal s úsmevom. Možno ste vy dnes zvládli náročný deň bez toho, aby ste vybuchli. 1️⃣ Mozog má tzv. negativity bias – prirodzene si viac všímame chyby a problémy. Je to evolučná ochrana. Ale pozornosť na láskavosť znižuje stres a zlepšuje vzťahy. 2️⃣ Stačí 3-5 minút denne venovať pozornosť súcitu a mozog sa postupne zmení, aktivuje sa oblasť ACC a blúdivý nerv, čo podporuje pokoj a empatiu. 3️⃣ Ľudia, ktorí sa učia oceňovať dobro u seba aj druhých, sú šťastnejší a menej trpia depresiou. Keď vidíme láskavosť, v mozgu sa aktivujú tie isté centrá ako keď ju zažívame. Znamená to, že pozorovanie súcitu zlepšuje našu náladu a schopnosť empatie.❓ Skúste si položiť tieto otázky:Čomu venujete najviac pozornosti? Kde ste dnes boli láskaí voči sebe? Čo môžete dnes pochváliť na druhých, čo si často nevšímate? Ako by sa zmenil váš deň, keby ste si dali cieľ vidieť aspoň 3 malé láskavosti denne? 

🧐 Všímavosť na láskavosť a súcit nie je slabosť. Je to mentálny tréning. A ten mení mozog. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/15aQSBRnJM/#laskavost #sucit #mindset #koucing #osobnyrozvoj #vztahy #sebarozvoj #pozitivnemyslenie #psychologia #wellbeing