Možno je tento článok trocha nadsadený, patetický, pritiahnutý za vlasy. Nie je to ani úplne najbežnejšia téma, o ktorej by sme si poklebetili pri kávičke, alebo na detských pieskoviskách. Hoci sa týka každej z nás. Lebo my, ženy, sme proste neustále v jednom kole.

Nie som lekárka, ani žiadna fundovaná odborníčka. Som len pozorovateľka a aktívna prežívateľka. Niekedy otrávená, náladová, precitlivená, inokedy zas euforická, plná energie a odhodlania. Ja a mojich 28 dní.

Už asi viete, o čom točím. Jasné, záhady a inotaje menštruačného cyklu.

Cyklus náš každodenný

Neviem, či v tomto prípade platí, že čím viac okolo toho všetkého človek vie, tým viac sa stáva otrokom tohto zacykleného hormonálneho zázraku. Odkedy sme sa snažili o bábätko, som dokonale zasvätená do pojmov ako bazálna teplota, ovulácia, luteálna fáza, žlté teliesko, progesterón a tucet iných. Teda, jasné, že aj predtým som mala dosť rozsiahle vedomosti z biológie, ale až vtedy som to začala reálne vnímať. A vraj to súvisí aj s vekom. Čím je žena staršia, tým citlivejšie dokáže vnímať a prežívať jednotlivé fázy. A to nielen pozitívne momenty, ale, žiaľ, dosť výrazne aj tie negatívne.

Fáza: Bacha na mňa!