👉 „Dnes som už iná. Nepozerám sa na život len cez bolesť, ale cez nové príležitosti. Nikdy som neverila, že je to možné.“ Dopracovať sa k takémuvnútornému oslobodeniu sa môže pre mnohých stať nedosiahnuteľný sen. Ak zistíme aké sú spúšťače ťaživých emócií, vieme ich zmeniť na posilňujúce vzorce myslenia. Naučiť sa zvládať svoje emócie a budovať odolnosť je ako stavba domu - začať treba od základov. 

Mozog je schopný sa „preprogramovať“ vďaka opakovaniu pozitívnych návykov. Pravidelné praktizovanie mindfulness znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu už za 8 týždňov. 

Hlboké dýchanie aktivuje blúdivý nerv, ktorý upokojuje nervový systém a pomáha nám lepšie zvládať stresové situácie. Nádych na 4 sekundy, zadržanie na 4 sekundy, výdych na 6 sekúnd. 

Techniky „reframingu“ (preformulovania myslenia) pomáhajú ľuďom lepšie zvládať stres o 32 %.  

🗝️ Otázky, ktoré Vás posunú vpred:

Aké situácie vo Vás vyvolávajú najväčší pocit nepohody a prečo?

🧠  🌪️ 

💡 Už ste si niekedy všimli, ako často si robíte starosti s tým, čo si o vás myslia iní? Alebo ako ľahko si prekrútite negatívnu spätnú väzbu tak, že máte pocit, že ste zlyhali? Náš mozog to s nami niekedy nehrá fér. 

➡️ Veľa prípadov sa zaujíma o to, ako riešiť situáciu, kedy dostabú spätnú väzbu od kolegov na zlepšenie svojej práce, avšak zoberú ju ako útok na svoju osobu. Potom sa cítia paralyzovaní a vyhýbajú sa akejkoľvek aktivite vyžadujúcej tímovú prácu. 

🧠 Náš mozog je totiž egocentrický. To znamená, že prirodzene obracia pozornosť na nás samých a preháňa veci – najmä negatívne. Napríklad si z 10 komplimentov zapamätáme práve tú jednu kritickú poznámku. Je to výsledok evolučného „programovania“ nášho mozgu – negatívne správy kedysi znamenali prežitie, ale dnes nás môžu brzdiť. 

1️⃣ Negativita je silnejšia ako pozitívita. Pamätáme si 4-5x viac negatívnych udalostí ako pozitívnych. Jeden nepríjemný komentár dokáže pokaziť deň, zatiaľ čo 10 pochvál akoby ani nebolo. 

2️⃣ Vaše mozgové filtre pracujú proti vám. Mozog je „lenivý“. Zvykne používať mentálne skratky (tzv. heuristiky), ktoré často vedú k skresleniam. Napríklad sa z jedného neúspechu rýchlo stane presvedčenie: „Nie som dosť dobrý.“ Mozog analyzuje situácie najmä z pohľadu "Ako sa to týka mňa?" – často prehnane. 

🦌 

🤔 Pracujete v kolektíve, kde máte pocit, že ste "iní". Snažíte sa prispôsobiť, byť ako ostatní, no niečo na vás vždy vyčnieva – vaše názory, správanie alebo hodnoty. Cítite, že sa nehodíte do šablóny. Poznáte ten pocit? Snažíte sa prispôsobiť firemnej kultúre, no, zároveň potláčate svoje kvality. 

✨ Ľudia, ktorí prijímajú svoju jedinečnosť, majú vyššiu sebadôveru. Autentickí ľudia pôsobia sebavedomejšie a priťahujú k sebe ostatných. Sme magnetom pre podobne zmýšľajúcich ľudí. 

💡 Inakosť podporuje kreativitu. Tí, ktorí si uvedomujú svoje odlišnosti, dokážu lepšie hľadať inovatívne riešenia. 

🤝 Skupiny s rozmanitými názormi a osobnosťami dosahujú lepšie výsledky. Výskumy v oblasti tímovej psychológie ukazujú, že odlišné pohľady vedú k lepším rozhodnutiam. 

🤔 Otázky pre vás:

🌟

Predstavte si rodinu ako javisko a každé dieťa hrá svoju jedinečnú rolu. Starší brat ako ochranca, prostredná sestra – vyjednávačka, a najmladší člen rodiny ako malý rebel, ktorý vždy niečím prekvapí. Presne o tomto je fascinujúca kniha Sourozenecké konstelace od Kevina Lemana.

Leman nás prevedie svetom súrodeneckých pozícií – ako náš "poradovník narodenia" ovplyvňuje to, akí sme dnes. Kniha je plná príkladov, ktoré vám okamžite začnú dávať zmysel:

Najstarší sú prirodzenými lídrami – sú zodpovední a často pociťujú tlak byť perfektní. Možno preto máte kolegu, ktorý má vždy všetko pod kontrolou (a ešte k tomu aj dokonalý diár). 😄

Prostredníci sú sprostredkovatelia – majú talent spájať ľudí a vyhnúť sa konfliktom. Sú to tí, ktorí vždy zorganizujú výlet, aby všetci boli spokojní.

Najmladší milujú pozornosť – sú kreatívni, odvážni a často bývajú zabávačmi. Už v detstve vedeli, ako si získať publikum. 🎭

🌍 🤔 

🧐 Predstavte si toto: čítate článok, ktorý dokonale súznie s vašimi názormi. Súhlasíte, prikyvujete a s radosťou ho zdieľate. Ale čo ak narazíte na názor, ktorý s vami nesúhlasí? Vaša prvá reakcia je asi obrana – „to nemôže byť pravda“ – a automaticky hľadáte, prečo by ten druhý názor mal byť chybný. Je to bežné, prirodzené... a tiež súčasť kognitívnej disonancie. 

🙍‍♀️ Poznáte ten pocit frustrácie, kedy máte s kolegami úplne odlišné názory na to, čo by ste mali spraviť ďalej pri riešení problému? To vnútorné pnutie, ktoré sprevádza myšlienky, že by ste ich mali presvedčiť o vašom riešení? 

💡 Podľa štúdie Festingera (1957) sa ľudia prirodzene vyhýbajú informáciám, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením, a uprednostňujú tie, ktoré ich podporujú. Máme tendenciu vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia. Ľudia tak často ignorujú fakty, ktoré by im mohli pomôcť lepšie sa rozhodovať. Tento rozpor medzi „realitou“ a našimi presvedčeniami nás doslova psychicky vyčerpáva. Preto sa často radšej bránime, než by sme zmenili názor. 

🌀 Aj keď majú ľudia rovnaké fakty, interpretujú ich podľa svojich vlastných názorov. 

🔒 Kognitívna disonancia nás môže podvedome viesť k obrane „starých právd“, aj keď nové dáta jasne dokazujú opak. 

👋 

✈️ Poznáte ten pocit, keď deň prebehne ako v hmle? Prídete domov, uvedomíte si, že ste urobili veci, ktoré vás nikam neposúvajú a pritom ste ani nerozmýšľali nad tým, prečo ich robíte. Váš mozog je naprogramovaný na "autopilota". Fungujeme tak preto, aby sme šetrili energiu. 

🧩 Mozog má špeciálnu časť – bazálne gangliá – ktorá uchováva vzorce správania. Tieto vzorce sa vytvárajú, aby sme nemuseli rozhodovať neustále nanovo a tým si ušetríme veľa energie. 

🕒 Až 40 % našich denných činností je riadených zvykmi, nie vedomými rozhodnutiami. Neuvedomujeme si, že naše návyky ovplyvňujú naše šťastie a zdravie. 

🔄 Vedomé preprogramovanie návykov je možné vďaka úžasnej schopnosti nášho mozgu. 

💡 Otázky na štart:

✨ ✨ 

🤏 Často si myslíme, že úspech musí prísť naraz – veľký, rýchly a neprehliadnuteľný. Skutočný úspech je súčet maličkých každodenných krokov, ktoré si ani neuvedomujeme. 

Každý deň robíme plno drobných krokov, ktoré porovnávame s veľkými činmi iných ľudí a pritom zabúdame, že tým predchádzali tie malé. A my potom cítime stagnáciu. 

📈 Pravidlo 1 %: Podľa štúdie Jamesa Cleara, autora knihy „Atomic Habits“, ak sa zlepšíte o 1 % každý deň, za rok budete lepší o 37-násobok! 

🚀 Efekt snehovej gule: Psychológovia zistili, že malé úspechy aktivujú dopamín, hormón šťastia. Tým nás motivujú pokračovať v ďalších krokoch. 

🧠 Zabúdanie na vlastný pokrok: Keď sme v niečom lepší, zabúdame na to, aké malé kroky nás k tomu priviedli – a často podceňujeme svoju cestu. Až po dlhšom čase uvidíme, ako veľmi nám opakovanie tých istých činností pomohlo či uškodilo. 

✨  🌟 

📱 Cítite sa niekedy vyčerpaní, zahltení a napriek tomu neustále "za všetkým pozadu"? V praxi som sa stretla s prípadom, kedy jedna mamička si privstala o pol hodinu skôr, aby mohla deň začínať čítaním správ. Taktiež počas práce kontrolovala, čo sa deje vo svete, a večer prepadla scrollovaniu, ktoré ju držalo hore až do noci. Cítila sa vyčerpaná a často nešťastná. Prerástlo to do takého štádia, že deťom začala vysvetľovať fungovanie politiky. 

1️⃣ "FOMO efekt" (fear of missing out - strach z premeškania) nás emocionálne vyčerpáva. Neustále sledovanie správ znižuje schopnosť sústredenia až o 30 %. Pravidelná konzumácia negatívnych správ môže zvyšovať úroveň stresu a úzkosti. Už len 3 minúty sledovania negatívnych noviniek denne môžu výrazne zhoršiť náladu a viesť k pocitu bezmocnosti. 

2️⃣ Psychológovia tvrdia, že ľudia, ktorí si dajú "digitálny detox", hlásia výrazné zlepšenie nálady a vyššiu produktivitu už po týždni. Aj krátke prestávky od digitálneho obsahu môžu obnoviť našu mentálnu energiu. 

3️⃣ Neustále kontrolovanie aktualizácií (tzv. doomscrolling) môže viesť k digitálnemu vyhoreniu – fenoménu, ktorý opisuje chronickú mentálnu únavu spôsobenú nadmerným používaním technológií. Preťaženie informáciami znižuje schopnosť kriticky myslieť – náš mozog sa stáva "zberačom" namiesto spracovateľa dôležitých dát. 

💡 Vyberte si max. 2 dôveryhodné zdroje. Keď natrafíte na emočne nabitú správu/informciu, spýtajte sa samých seba: Čo mi táto informácia prináša? Zlepší môj život? 

🌟 

🧩 Kolega vám nečakane pomôže s náročnou úlohou, alebo vám sused prinesie domáce koláče. A potom žijete s pocitom, že ste mu dlžní. Ako sa cítite? Väčšina z nás automaticky pocíti potrebu niečo oplatiť. Ale čo sa za touto potrebou skrýva? A ako nás ovplyvňuje? 

🎯 V psychológii existuje fascinujúci jav nazývaný reciprocita – ak nám niekto niečo dá alebo pre nás niečo urobí, cítime záväzok mu to vrátiť. Tento mechanizmus hrá dôležitú úlohu nielen v medziľudských vzťahoch, ale aj v obchodnom svete, marketingu a dokonca v tom, ako si budujeme dôveru. 

🧠 Reciprocita je hlboko zakorenená v našom mozgu. Štúdie ukázali, že už deti od 18 mesiacov majú tendenciu oplácať pomoc, ktorú dostali. Naša myseľ prirodzene vyhľadáva rovnováhu v dávaní a prijímaní. 

🤝 Budovanie vzťahov. Recipročne založené vzťahy sú pevnejšie a dlhodobejšie. Ľudia, ktorí dávajú a prijímajú, cítia väčšie naplnenie. 

💸 "Darček zadarmo" nie je nikdy zadarmo. Marketingové experimenty ukázali, že zákazníci, ktorí dostanú drobný darček (napríklad vzorku produktu), sú oveľa ochotnejší urobiť ďalší krok – kúpiť si drahší produkt. 

🧠 

💼 Vyštuduj, zamestnaj sa v štátnej správe, vydaj/ožeň sa, maj deti a choď do penzie. Tradičný model života sa aj v súčastnom dynamickom a rýchlo meniacom sa svete je predkladaný ako záruka spokojnosti. 

🌀 Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je pre náš mozog jednoduchšie "ísť s prúdom" a prijať názory, ktoré sú bežné okolo nás? To, čo nazývame kognitívnou bublinou, je v skutočnosti prirodzený proces. Náš mozog preferuje pohodlie a jednoduchosť – preto sa často necháme unášať trendmi a verejnými názormi. 

📚 Sme náchylní k vytváraniu názorov, ktoré zodpovedajú tomu, čo už vieme, čo vedie k prehliadaniu iných perspektív. 

🔍 Potvrdenie našich presvedčení je pre mozog príjemné. Tento fenomén nazývame "kognitívne skreslenie" – keď sa zameriavame iba na informácie, ktoré podporujú naše postoje. 

🌍 Ak sa snažíme vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a skôr hľadať rozdielne názory, zlepšuje to naše schopnosti riešiť problémy a prijímať vyváženejšie rozhodnutia. 

💛 

🛠️ Predstavte si matku a dcéru. Matka si dlho myslela, že dcéra jej úmyselne "kazí plány" tým, že odmieta večerať spolu s rodinou. „Prečo to robí takto? Snaží sa nám vyhýbať. Istotne má nejaké tajnosti.“ Aj to môžu byť reálne myšlienky rodičov, ktorými si odôvodňujú správanie dcéry. Každá rodina je plná rôznych motívov, postojov a dôvodov, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Niektoré z nich sú očividné, iné ukryté hlboko v nás. Namiesto toho, aby dcéra z nášho príbehu povedala priamo, že má strach z každodenných hádok pri večeriach, radšej sa stiahne. 

🔑 Rodinné vzťahy, ktoré zahŕňajú hlboké pochopenie vzájomných potrieb a motívov, vedú k väčšej spokojnosti a menšiemu výskytu konfliktov. 

💬 Až 80 % našich konfliktov v rodine pramení zo zlého pochopenia toho, prečo druhý koná určitým spôsobom. Rešpektovanie postojov ostatných, aj keď s nimi nesúhlasíme, znižuje stres a zlepšuje komunikáciu. 

❤️ Deti často konajú z iných dôvodov, ako si rodičia myslia. 

💡 otázky pre vás:

👉 

🤔 Veľa ľudí nevie, prečo stále robia veci, ktoré ich nenapĺňajú. Napr.robia všetko pre to, aby boli dokonalými rodičmi. Alebo sa v práci sa prepracovávajú, lebo v ich rodinách panuje hodnota „úspech rovná sa obeta“. 

Každý z nás sa denne necháva ovplyvniť svojím okolím – rodinou, priateľmi, kolegami či spoločnosťou. Niekedy si ani neuvedomíme, že naše správanie a rozhodnutia sú formované hodnotami, s ktorými možno ani nesúhlasíme. 

🧠 Vedeli ste, že až 95 % našich denných rozhodnutí robíme podvedome? Naše správanie, hodnoty a aj spôsob myslenia preberáme od iných ľudí. 

1️⃣ Zrkadlové neuróny nám umožňujú podvedome kopírovať správanie druhých – už po niekoľkých interakciách. Keď sledujete správanie iných, váš mozog ho automaticky napodobňuje. 

2️⃣ Sociálny kruh ovplyvňuje vaše úspechy: Sme priemerom piatich ľudí, s ktorými trávime najviac času. 

❌ 

🌪️ Sedíte pri káve, prezeráte si sociálne siete a zrazu máte pocit, že váš život nie je taký kompletný. „Keby som len mal/a nový byt, vyšší plat alebo viac času na seba...“ Hovorí vám to niečo? Aj to bol prípad, s ktorým som sa stretla. Táto dáma mala dobrú prácu, rodinu, zdravie, ale neustále sa obzerala za tým, čo ešte „musí dosiahnuť“. NENECHAJTE SA OBRAŤ O SVOJ POKOJ. 

🧠 Mozog si prirodzene vytvára „umelý nedostatok“. Mozog to vníma ako problém, ktorý treba urgentne vyriešiť. Neustále porovnávanie vás presviedča, že stále niečo nemáte. Namiesto užívania si toho, čo už máte, hľadáte „TO“ ďalšie. 

🔍 Mozog na túžbu reaguje stresom. Pri neustálom sústredení sa na „chcem to, ale ešte to nemám“, sa aktivuje stresový systém tela. Namiesto toho, aby ste si vychutnali prítomný okamih, prepínate svoje telo do režimu „boj alebo útek“. 

🔬 Ľudia, ktorí sa sústreďujú na prítomný okamih, sa cítia šťastnejší o 47 % než tí, ktorí žijú v myšlienkach na budúcnosť. 

🧠 Čím viac niečo chceme, tým viac sa aktivuje oblasť mozgu spojená s pocitom straty, nie radosti. 

👫 

❤️ „Všetko v poriadku?“ vy len s úsmevom odpoviete: „Áno, nič mi nie je.“ Ľudia majú strach z rozpútania hádky, ak vyjadria svoje potreby alebo čo im prekáža. 

👉 Až 70 % konfliktov vo vzťahoch vzniká kvôli nesprávnej alebo chýbajúcej komunikácii. Ak nevyjadrujeme svoje pocity, druhá strana nemá šancu reagovať. 

😱 Skrytá frustrácia oslabuje blízkosť: Ak svoje emócie nevyjadríte, partneri môžu mať pocit, že ste odcudzení. 

🔮 Ľudia nie sú veštci. Autentická komunikácia znižuje stres a zlepšuje celkové duševné zdravie – obojstranne. 

👥 Otvorená komunikácia posilňuje šťastie: Páry, ktoré spolu pravidelne hovorili o svojich problémoch, boli o 47 % šťastnejšie vo vzťahu. 

🧠  🪞 

💭 "Totálne som to pokazil. Určite si o mne myslia, že som neschopný."

Znie vám to povedome? Toto je klasický príklad kognitívneho skreslenia – v tomto prípade tzv. katastrofizácie. Mnohé problémy, ktoré nás trápia, neexistujú vo vonkajšom svete, ale iba v našej mysli. Automatické myšlienky, ktoré si sami vytvárame a ktoré nás brzdia v živote. 

1️⃣ 85 % vecí, ktorých sa obávame, sa nikdy nestanú. Väčšina našich negatívnych scenárov zostáva len v našej hlave. Ľudia majú prirodzenú tendenciu interpretovať situácie horšie, než aké v skutočnosti sú. 

2️⃣ „Katastrofické myslenie“ je najčastejším spúšťačom stresu. Výskum (Leahy, 2017) potvrdzuje, že keď si predstavujete najhoršie možné scenáre, vaša myseľ a telo na ne reagujú, ako by už naozaj nastali. Výsledok? Úzkosť, únava, preťaženie. 

3️⃣ Negatívne myšlienky nás robia slepými na pozitíva. Kognitívna psychológia dokazuje, že sme často zaujatí voči informáciám, ktoré podporujú naše obavy, a ignorujeme dobré veci, ktoré sa dejú okolo nás. 

❄️ 

❄️ Predstavte si, že ráno vstanete, otvoríte okno a namiesto slnka vidíte len sivé oblaky. Váš mozog si okamžite povie: „Ach, ďalší hrozný deň...“ A tým to začína. Po celý deň si všímate len problémy: šéf bol mrzutý, na obed nebolo nič chutné, na ceste domov zase zápcha. Všetko ostatné – milý úsmev kolegyne alebo to, že sa vám podarilo splniť úlohu skôr, než ste plánovali – si sotva všimnete. 

👉 Prehnaná negativita nás „zamŕza“. To, že si stále všímame iba problémy, spôsobuje, že ignorujeme všetko pekné a príjemné v našich životoch. 

🧠 Mozog je nastavený na hľadanie problémov. Mozog má tzv. „negatívnu zaujatosť“. Sústreďuje sa na to zlé, aby nás ochránil. Ale v dnešnej dobe to často vedie len k stresu a úzkosti. 

🕊️ Pravidelná vďačnosť zvyšuje úroveň šťastia až o 25 % a znižuje hladinu kortizolu (stresového hormónu). 

📉 Negativita znižuje produktivitu. Ľudia, ktorí sa utápajú v problémoch, dosahujú nižší výkon – až o 23 % menej než ich pozitívne naladení kolegovia. 

✨ ✨ 

👀 Predstavte si, že každý deň nosíte neviditeľné okuliare. Tieto okuliare filtrujú, na čo sa zameriate – či už je to dobré, alebo zlé. To, na čo sa pozriete, sa vo vašom živote začne zväčšovať. Na čo sa pozeráte najviac? 

1️⃣ Váš mozog sleduje to, čím ho “kŕmite”. Opakované sústredenie na negatívne myšlienky spôsobuje zvýšenú aktivitu v časti mozgu zodpovednej za stres a úzkosť. 

2️⃣ Naša myseľ dokáže "utiecť" až 47 % času počas dňa. Ale keď ju cielene zameriate, cítite sa šťastnejší. 

3️⃣ Očakávanie formuje realitu. Keď očakávate, že niečo bude dobré, mozog začne aktivovať oblasti spojené s radosťou ešte predtým, než sa daná situácia vôbec stane. 

🌱 Príklad z praxe: Aktuálne chodím po stredných školách a spolu so žiakmi sa učíme ako si správne klásť otázky, ktoré ich zamerajú želaným pozitívnym smerom. Učia sa ako si pomôcť v budúcnosti sami. Častokrát sa zdôveria, že radi by sa naučili ako zvládať stres v domácom prostredí a naučiť sa byť viac rezistentní voči tlakom okolia. Tieto tlaky sa následne projikujú do ich života a cítia sa bezradne.