Ťaháky, ktoré pomáhajú v samostatnosti
Rada by som sa s vami podelila o pár „plagátikov“, ktoré u nás v domácnosti visia a pomáhajú deťom byť samostatnejšie, mať slobodu voľby a prehľad v čase. Predovšetkým však znižujú frekvenciu okrikovania. Vďaka tomu máme doma lepšiu atmosféru a spokojnejšie deti – i rodičov.
Táto myšlienka od Márie Montessori o vedení detí k samostatnosti ma nesmierne oslovuje. Nie som odborníčka na jej pedagogiku, ale so základnými prístupami som sa zoznámila. Aj v realite vidím, že deti chcú robiť veci samé, chcú sa zapájať, chcú preberať zodpovednosť. Keď môžu o niektorých veciach rozhodovať, cítia od nás dôveru a to im dáva pocit slobody a väčšej spokojnosti. Netrpia frustráciou a ľahšie potom spolupracujú aj v oblastiach, kde na výber veľmi nemajú.
Rada by som sa s vami podelila o pár ťahákov, ktoré sa nám doma osvedčili. V kúpeľni a na záchode, pri domácich povinnostiach, balení si oblečenia na dovolenku a pri sledovaní času.
Keď okolo veku štyroch rokov začali byť deti úplne samostatné v používaní záchoda a ja som čakala, že už by mohli celý proces zvládnuť sami, nefungovalo to. Tých „záchodových“ úloh bolo tak veľa, že vždy dobrú polovicu zabudli. A tak som ich stále kontrolovala a okrikovala.
Vycikať sa. (Najlepšie do záchoda a nie mimo.)
Utrieť sa.
Spláchnuť.
Zavrieť dvere.
Zhasnúť svetlo.
Umyť si ruky.
Na také malé dieťa, ktoré berie celé cikanie ako nevyhnutné zlo, ktoré ho odvádza od hry, je tých úloh jednoducho príliš veľa. Ak sa im podarilo zvládnuť jednu-dve, mohla som byť rada. Takže stále som po nich vykrikovala, čo zabudli a vracala ich späť od hry, nech si to dokončia. Bolo to o nervy. A potom mi napadol zlepšovák – spravím im ťahák!
Tak som za ich asistencie nakreslila takýto návod a spoločne sme ho slávnostne nalepili na záchodovú stenu.
Nemalo to zázračný účinok, že by som odvtedy už nemusela deti nikdy upozorniť (ha ha 🙂 ), ale frekvencia výrazne klesla. Väčšinou som sa ich len spýtala – pozrel si si dobre zoznam? A oni sa vrátili a hneď vedeli, ktorý krok zabudli. Tým, že úlohy si odvtedy mohli kontrolovať sami, časť zodpovednosti za ich splnenie prešla i na nich. A myslím si, že to tak aj vnímali. Nehnevali sa tak na mňa, že ich ťahám späť od hry k nesplneným povinnostiam. Ak som ich aj upozornila, vzali to oveľa lepšie. Naozaj to vtedy trochu upokojilo to neustále okrikovanie – ktoré nebavilo ani mňa, ani ich a ani neprispievalo k dobrej nálade.
Takže keď som teraz pri námatkovej kontrole zistila, že mi syn s čistým svedomím povie „áno, umyl som si ruky“ a pri tom si ich len opláchol vodou bez mydla (fakt neviem, prečo nastal tento regres), došlo mi, že potrebuje nejaký „pripomínač“. Aby sa zvýšila jeho šanca na úspech. A znížila frekvencia môjho rozčuľovania sa. Lebo naozaj ma to vie riadne vytočiť, keď nevie naplniť toto moje úplne elementárne očakávanie (ktoré doteraz celkom zvládal).
Keďže už je predškolák, pozvala som ho do procesu tvorby.
Obrázok si nakreslil aj nalepil sám. Na dvere kúpeľne. Po pár dňoch však zistil, že to nie je vhodné miesto – že veľmi nepomáha. A tak si nakreslil druhý obrázok (vhodnejšieho formátu) a nalepil si ho na poličku nad umývadlo. Účinnosť sa konečne zvýšila.
To, že bol syn pozvaný do celého procesu, mal v ňom veľa slobody a mohol si ho sám manažovať, hodnotím ako veľmi pozitívny krok. Vďaka nemu zobral problém za svoj a prebral zodpovednosť za jeho riešenie. Navyše, darí sa mu s ním lepšie bojovať.
O ďalších našich ťahákoch (balíme sa na dovolenku, orientácia v čase, zoznam úloh) sa dočítate tu.
Voľnočasový program pre predškoláka
Ak dieťa nenavštevuje škôlku, je na vás, aby ste mu pripravili taký program, ktorý umožní jeho ďalší duševný aj psychický aj fyzický rozvoj. Ideálne je striedať aktivity, ktoré podporia komunikačné, psychomotorické, kognitívne, intrapersonálne a interpersonálne kompetencie. Voľný čas svojho dieťaťa môžete vyplniť aj týmito aktivitami:
Najmä v období predškolského veku je hra nevyhnutná pre zdravý rozvoj dieťaťa. Stimuluje a motivuje k nadobúdaniu nových vedomostí, k zbieraniu skúseností a vzájomnému prepájaniu získaných informácií. Hrou teda dieťa nielen zisťuje nové poznatky, ale nenásilnou formou sa ich učí aplikovať v rôznych životných situáciách. "Hra je cestou k sebapoznaniu, k objavovaniu samého seba, svojich možností,vlastného správania a uvedomenia si svojho miesta v kruhu ľudí z jeho najbližšieho sveta", uvádza vo svojej štúdii prof. PhDr. Mária Podhájecká, PhD.
Konštruktívne hry
Pri výbere hry treba vždy rešpektovať vekové, ale aj individuálne osobitosti. Deti v predškolskom veku obľubujú najmä konštruktívne hry. Pri týchto činorodých hrách dieťa využíva maximum svojej mentálnej kapacity a pracuje na jej rozširovaní. Medzi konštruktívne hry patrí napríklad kreslenie a maľovanie, modelovanie z plastelíny, stavanie rôznych výtvorov z papiera, kociek či stavebníc.
Úlohou rodiča pri týchto hrách je zabrániť, aby sa hra stala stereotypnou, a tým pádom pre dieťa nezaujímavou. Je preto vhodné napríklad obmieňať jednotlivé stavebnice, využívať striedavo plastelínu a inú modelovaciu hmotu, vyberať predmety v širokej farebnej škále a podobne. Týmto jednoduchým trikom udržíte záujem dieťaťa a zároveň mu poskytnete inú skúsenosť.
Fiktívne hry
Podporiť rozvoj detskej predstavivosti môžeme aj fiktívnou hrou, ktorá nastupuje okolo druhého roku života. Táto hra obsahuje fantáziu, alebo predstieranie, kedy deti dávajú sebe alebo predmetom, s ktorými sa hrajú určitú rolu. Ide v podstate o "hru na niečo", napríklad na obchod, na kuchárov, na mamu a podobne. Tento typ hry nielen rozvíja fantáziu, ale aj výrazne napomáha rozvoju komunikačných zručností a často tiež pomáha dieťaťu ventilovať napätie či stres.
Kolektívne hry
Ak dieťa nenavštevuje škôlku, má menej možností zapájať sa do kolektívnych hier. Vyhľadávajte preto miesta, ktoré mu poskytnú príležitosť hrať sa s rovesníkmi. Prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc. a prof. PhDr. Beata Kosová CSc., ako aj iní prívrženci tvorivo-humanistického prístupu zdôrazňujú, že kontaktom s inými deťmi sa dieťa učí ako vystupovať v kolektíve a učí sa vytvárať si vzťahy odlišné od tých rodinných, na ktoré je zvyknuté. Rovesnícke vzťahy budované aj kolektívnymi hrami predstavú veľký potenciál a možnosti emocionálneho a sociálneho rozvoja detí (Zelina, Kosová).
Kultúrne umelecké činnosti nepochybne významnou mierou vplývajú na duševný rozvoj dieťaťa. Návšteva bábkového či detského divadla bude príjemne stráveným časom nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča. Správne zvolená divadelná hra podnecuje rozvoj predstavivosti, tiež ovplyvňuje aj budovanie a cítenie estetična a neraz pomáha vytvárať a upevňovať morálne hodnoty. Interaktívne predstavenie dokonca vtiahne dieťa priamo do diania, čím dieťa získa úplne novú, jedinečnú skúsenosť.
Ak dieťa inklinuje k hudbe, prípadne má umelecké vlohy, je treba ich rozvíjať. Hra na hudobný nástroj v útlom veku môže výraznou mierou ovplyvniť ďalší (nie len umelecký) vývoj dieťaťa. Navyše, ak dieťa nechodí do škôlky, navštevovanie umeleckej školy či umeleckého krúžku bude preňho znamenať prvé inštitucionálne vzdelávanie, kde bude mať možnosť vstúpiť do nových sociálnych vzťahov.
Kultúrne racionálne činnosti
V predškolskom veku je to predovšetkým čítanie kníh. Obohatenie slovnej zásoby, rozvoj fantázie, upevňovanie morálnych hodnôt, nadobúdanie komunikačných zručností a všeobecného prehľadu - to je len zlomok benefitov, ktoré čítanie kníh deťom prináša.
Predstavujú súhrn pohybových a relaxačných (prípadne aj edukačných) aktivít, ktorými sa rozvíjajú psychomotorické kompetencie detí. Ich cieľom je, aby dieťa na konci predškolského veku využívalo v činnostiach všetky zmysly a prejavovalo grafomotorickú gramotnosť. Voľná pohybová aktivita tiež prináša deťom radosť, uspokojenie a najmä prevádzaná na čerstvom vzduchu pôsobí priaznivo na rast a vývin dieťaťa, podporuje rozvoj všetkých orgánov, tkanív a otužuje ho.
Odoborníčky na didaktiku telesnej výchovy Doc. PaeDr E. Chovanová, PhD. a Mgr. M. Majherová, PhD. vo svojej štúdii upozorňujú, že pohybových aktivitám treba venovať pozornosť už v detstve, keďže správne pohybové návyky návyky a stereotypy budované v predškolskom veku sa stávajú základom pre celý život a sú v značnej miere aj prevenciou civilizačných chorôb pohybového aparátu v detskom i dospelom veku.
Starší škôlkar už vie prejaviť obdiv a sympatiu ku konkrétnym športovým činnostiam. Vek okolo 4 - 5 rokov je tým správnym vekom, kedy sa dieťa môže začať venovať pravidelne konkrétnej pohybovej či športovej aktivite. Všeobecne sa za vhodný „začiatočný“ šport považuje gymnastika, a to kvôli jej univerzálnosti. Ako dobrá voľba pre odrazovú, počiatočnú pohybovú aktivitu sa tiež javí tanec.
Ideálne však je, ak rodič zváži fyzické a psychické predpoklady svojho dieťaťa a podľa toho vyberie aktivitu, ktorej sa dieťa bude venovať systematicky. Najvhodnejšie športy pre deti sú také, ktoré im zlepšujú postreh, rovnováhu, koordináciu pohybov, zmysel pre fair-play a kolektívnu spoluprácu.
Pri všetkých športových či akýchkoľvek pohybových aktivitách rešpektujte zásadu primeranosti. Neprimerané a náročné požiadavky, ktoré nezodpovedajú fyzickým a mentálnym možnostiam detí predškolského veku, by mohli pri cvičení ohroziť vývoj detského organizmu a vyvolať pocit frustrácie. Bc. Ľudmila Baginová, ktorá pracuje ako riadieteľka MŠ vo svojej štúdii však upozorňuje, že ak sú na dieťa kladené neúmerne nízke požiadavky, nepodnecujú deti k dostatočnej pohybovej aktivite a dochádza k ich zaostávaniu v psychomotorickom vývine (Baginová, Ľ. a kol., 2013).
Sú to činnosti, ktorými sa rozvíja jemná motorika dieťaťa. Táto zručnosť je mimoriadne dôležitá na vykonávanie všetkých bežných pohybov a úkonov, ako napr. jedenie, obliekanie, hranie sa, kreslenie, písanie. Precvičovanie jemnej motoriky je preto zamerané na rozvíjanie pohybov, ktoré umožňujú lepšiu kontrolu a koordináciu prstov, rúk, očí.
Medzi aktivity podporujúce rozvoj jemnej motoriky patria napríklad triedenie, vystrihovačky, navliekanie korálikov, prípadne drobné ručné práce. Deti tiež milujú omotávanie, modelovanie, zostavovanie skladačiek, stavanie veže, vytrhávanie papiera či strihanie.
Nie každá minúta voľného času vášho dieťaťa musí byť nevyhnutne vyplnená nejakou aktivitou. Dajte dieťaťu aj priestor pre vlastnú realizáciu, dieťa sa potrebuje aj nudiť, aby prišlo s vlastnými nápadmi alebo si jednoducho oddýchlo.
Foto: pexels.com
Zdroje:
Šimonek, J. a kol: Metodika telesnej výchovy. Bratislava: SPN, 2004. 287 s. ISBN 80-10-00380-8
Podhájecká, M., Miňová, M. a kol.: Hra v predprimárnej edukácii. Prešov: Slovenský výbor Svetovej organizácie pre predškolskú výchovu, 2011. ISBN: 978-80-555-0467-4
Chovanová, E., Majherová M.: Pohybové aktivity detí predškolského veku. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.
Zelina,M.: Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: Iris, 1994. ISBN 80-967013-4-7
Kosová, B.: Rozvoj osobnosti žiaka (so zameraním na 1. stupeň základnej školy). Prešov: Rokus, 2000. ISBN 80-968452-2-5
Kol. autorov: Pracovný materiál pre nultý ročník základnej školy, 3. časť. Prešov: Roskus, 2006
Bagínová, Ľ. A kol.: Pohybové hry, aktivity a civčenia pre deti predškolkého veku. Bratislava. 2013, ISBN 978-80-8052-531-6
Aký program pripraviť pre dieťa, ktoré nenavštevuje škôlku?
Vychádzky, spánok, kolektívne pohybové, náučné aj relaxačné aktivity – toto všetko škôlkari zvyčajne absolvujú počas dňa v škôlke. Ako však zmysluplne zabaviť dieťa, ktoré škôlku nenavštevuje?
Tvorivé aktivity – drobné činnosti, ktorými efektívne vyplníte voľný čas svojho dieťaťa. Ako inšpirácia vám môžu poslúžiť nasledovné:
Ďalšie tipy a inšpirácie na kreatívne aktivity >>
Divadlo
Najmä v sychravý, upršaný deň bude návšteva divadla príjemným spestrením vášho programu. Takmer každé divadlo má vo svojom repertoári aj detské predstavenia, stačí len vybrať hru a rezervovať lístky. Doprajete tým svojmu dieťaťu nie len kultúrny zážitok, ale spomienku na nezameniteľnú atmosféru divadla.
A ako nadväzujúcu aktivitu sa na divadlo môžete zahrať aj neskôr doma. S pomocou dieťaťa pripravte kulisy, zo starých závesov vytvorte oponu a zahrajte si jednoduchý príbeh.
Centrá voľného času
Ak chcete vybočiť zo stereotypu a pripraviť dieťaťu nový, odlišný program, navštívte centrum voľného času. V týchto centrách býva pre deti pripravený pestrý program v podobe súťaží, hier, tematicky zameraných aktivít a podujatí. Navyše, dieťa bude mať možnosť byť v kontakte s rovesníkmi, čo nepochybne pozitívne vplýva na jeho schopnosť vystupovať v kolektíve a prijímať nové roly v rámci skupiny.
Záujmové krúžky
Krúžky sú ďalším miestom, kde má dieťa možnosť rozvíjať svoju tvorivosť a vlohy v okruhu rovesníkov. Či už to je umelecký, jazykový alebo kreatívny krúžok, pre dieťa, ktoré nenavštevuje škôlku, predstavuje jednoznačne benefit. Všímajte si vlohy a záujmy svojho dieťaťa a podľa toho vyberte krúžok, ktorý by bol pre jeho ďalší rozvoj najosožnejší.
Šport
V útlom veku nie je nutné špecializovať sa na konkrétny šport, stačí ak si dieťa začne budovať dobrý a vhodný všeobecný pohybový základ. Dôležité je, aby si dieťa vytvorilo zvyk na systematickú pohybovú aktivitu, ktorá by mu prinášala radosť. Preto dieťa do ničoho nenúťte, radšej sa snažte nájsť šport či aktivitu, ku ktorej bude inklinovať. V tomto veku úplne postačí beh, preliezačky, jazda na trojkolke, bicykli, plávanie, tanec či ľahká gymnastika.
Foto: pexels.com