Nie všetky deti zdieľajú takú radosť z príchodu súrodenca, ako ich rodičia. Niektoré to dokonca ani neskrývajú. 

Keď je v rodine malé dieťa, rodičia majú často obavy, ako prijme svojho mladšieho súrodenca.  Zvyčajne to problém nebýva, ale nájdu sa aj prípady, keď starší potomok svoju nevôľu dáva patrične najavo. No a potom vzniknú takéto vtipné fotky.

                                                    Jedno malé gesto za všetky.

                                Mama, veď si povedala, že ho mám utrieť! Tak utieram!

                        Milý Bože, ďakujem za bračeka, ale ja som sa modlil a šteniatko.

                                                                    Momentka pravdy

                                                Keď budem veľká, budem vizážistka!

                                                            Pohľad, ktorý hovorí za všetko.

                                                 A ďalší všetko vraviaci výraz tváre.

                                                "Tuším sa pokadil, vezmite mi ho!"

                                                    "Toto je to úžasné prekvapenie?"

Máte aj vy podobnú fotku? Dajte do komentárov! 😀

Situácia vo vašej rodine sa o niekoľko mesiacov zmení a vám okrem množstva iných myšlienok v hlave prúdi obava, ako nového člena domácnosti príjme jeho starší súrodenec. Ak je príliš malý, bude schopný pochopiť, že vo vašom brušku pláva jeho mladší braček či sestrička? Dokáže si pospájať súvislosti? Ako sa s podobnou situáciou vysporiadali ďalšie mamičky?

Základom je dať novovzniknutej situácii čas a priestor, aby sa vyvinula v priebehu niekoľkých mesiacov tehotenstva. Postupujte preto mierne a hlavne – žiadne stresy.

Názorne mu ukazujte

Deti majú veľmi bohatú predstavivosť, no v tomto prípade je dobré pomôcť si aj názornými ukážkami. Inšpiráciu hľadajte v časopisoch, na internete či v rozprávkových knihách s obrázkami. Podstatné sú prehľadné ilustrácie, ideálne bábätka nachádzajúceho sa v maminkinom brušku. "My sme si párkrát pozreli časopis Mama a ja. Tam je kopec obrázkov, kde je bábätko v brušku. Moja to pochopila veľmi rýchlo,"popisuje mamička, ktorej deti majú medzi sebou dvojročný rozdiel.
Ďalšie mamičky si tiež pochvaľujú napríklad známu detskú rozprávku Krtek, kde sa jedna časť zameriava práve na narodenie bábätka. „Naša malá strašne veľa pochopila, keď som jej ukázala knihy o tehotenstve, kde sú kreslené obrázky bába v brušku,“ približuje ďalšia z mamičiek.

Zapojte ho do procesov

Vysvetlite staršiemu súrodencovi, čo všetko sa s príchodom malého drobca zmení. Ako vám bude pomáhať malé bábätko kúpať, kočíkovať, kŕmiť, hrať sa s ním... Spolu nakupujte výbavičku. Zoberte ho so sebou aj na ultrazvukové vyšetrenie k lekárovi. Hlavné je dať dieťaťu pocítiť, že je súčasťou celého novovznikajúceho procesu.

"Moja malá bola nadšená, lebo som ju do všetkého, čo sa týkalo príchodu súrodenca, zapájala. Nakupovali sme spolu, pomáhala mi vyberať veci. Aj keď sa mi páčilo niečo iné, tak som kúpila, čo ona vybrala. Veď na farbe osušky či dupačiek zase až tak nezáleží," odporúča mamička Lily.

Dajte mu čas na pochopenie

Starší súrodenec potrebuje istý čas na pochopenie súvislosti. Menšie deti ešte často nerozumejú  rodinným väzbám (babka je vlastne vaša mama, teta je vaša sestra a podobne), ale chápu pomenovania: mama, tata, baba... Na začiatok teda stačí, ak pochopí, že do rodiny pribudne nové bábo. Nemusí vedieť, odkiaľ sa tam vzalo ani v akom rodinnom zväzku bude.

"Môjmu dvojročnému synovi som stále opakovala, že v brušku máme bábo. Keď sme nejaké stretli vonku, vravela som mu, že aj my také budeme mať. Postupne si to dával v hlavičke dokopy, hlavne keď doma pribúdali veci pre bábo. Takže keď som prišla z pôrodnice domov so sestričkou, nebol prekvapený. Strašne sa tešil a hneď ju bozkával a nežne hladkal," približuje ďalšia z mamičiek svoje skúsenosti. 

„Aj ty si bol predsa v brušku“

Okrem názorných ilustrácii môžete svojmu chrústikovi tiež vysvetľovať, aké prirodzené a normálne je to, čo sa práve vo vašom bruchu deje. "Môj malý vedel ešte predtým, ako som otehotnela, že aj on bol kedysi v brušku. Rád si pozerá fotky, čo máme vo fotoalbume, a mám tam aj tehotenské fotky. Tak mu to nejak prišlo normálne, keď on bol v brušku, že teraz je ďalšie bábo v brušku," priznáva iná mamička. Môžete tiež skúsiť stratégiu s použitím detí z vášho okolia: Aj Jožko má predsa sestričku a Evka má bračeka...

Skutočná zmena príde až po narodení

Väčšina mamičiek sa však tak či tak zhoduje na jednom - menšie deti vo veku okolo dvoch – troch rokov súrodenca v brušku príliš "neriešia". Aj keď sa im snažíte novú situáciu nenápadne prízvukovať, aby si na ňu zvykli, príliš ich to nezaujíma. Kým reálne neprídete z nemocnice s novým človiečikom, ťažko si budú vedieť predstaviť súvislosti. Reálna zmena nastáva až po vašom pôrode. Začínate sa starať o novorodenca a na staršieho súrodenca zrazu nemáte toľko času. Až v takýchto chvíľach môžu vzniknúť pocity žiarlivosti a napätia. Krpec sa bude dožadovať vašej pozornosti, na ktorú bol doteraz zvyknutý. Nechajte sa opäť inšpirovať radami iných mamičiek, ktoré si tým už prešli.

Zdroj foto: shutterstock

Taký krásny titulok, že? Aj hlbokomyseľný, aj nadčasový, aj pravdivý. Ale keď vám trojročná zahlási: "Mami, volaj bocianovi, nech si to berie späť!", znie trochu ako klišé.

Ako pripraviť malé dieťa, ktoré si ešte samo vyžaduje väčšinu vašej pozornosti, na súrodenca? Tak znie dnešná otázka. Mamičky - flegmatičky sa chytia za hlavu a povedia: "Zase tu robia z komára somára". Mamičky - čakateľky, ktorým behá doma po kuchyni už jedno malé stvorenie, zbystrite pozornosť - môžete získať inšpiráciu, ako sa s podobnou situáciou popasovali iné mamičky.

Na veku záleží

Prístup, ktorý zvolíte, záleží samozrejme od veku "staršieho" súrodenca. Ak máte bocianiu donášku zajednanú ešte pred druhými narodeninami vášho "veľkáča", bude to náročné predovšetkým fyzicky. Pre vás. Starať sa súčasne o dve deti, ktoré si vyžadujú aktívnu účasť mamičky na každodenných drobnostiach, dá zabrať. Z druhej strany je to pre deti výhodné. Prvotný šok zvykne rýchlejšie pominúť a ľahšie sa adaptujú na novú situáciu. Vekový rozdiel sa vyrovná "co by dup" a z detí sa stanú parťáci s približne rovnakými záujmami. "Môj starší mal rok, keď som otehotnela. Postupne sme mu povedali, že mamičke rastie bruško, lebo je tam bábätko, že to bude jeho súrodenec, bude to maličké bábätko a potom, keď bude väčšie, budú sa spolu hrať. Krémoval mi bruško, dal pusinku a podobne. Keď sa mladší narodil, tak najskôr z toho nerobil nič. Akože pozrel ho v nemocnici a hotovo. Doma si ho už všímal viac, bral ho hneď s láskou, pusinkoval, dával mu hračky. Vôbec nežiarlil, chvála Bohu. Problémy nastali až neskôr, keď mu začal brať malý jeho hračky, ale nič vážne. Len občas chcú práve to isté auto, hoci majú minimálne 150 podobných. Ale inak sa ľúbia, hrajú sa spolu. Keď dám či kúpim niečo jednému, hneď je, že aj bratovi," popisuje krásny vzťah svojich detí mamička z Modrého koníka.

Prežívať čakanie na jeho príchod by mal spolu s vami

Detičky staršie ako dva roky, ktoré už začínajú viac chápať súvislosti a presadzovať si svoju osobnosť to môžu znášať trošku ťažšie. Ich závislosť na matke je iného charakteru ako uspokojovanie životných potrieb a na matku si nárokujú.

Doprajte mu možnosť rozprávať sa s vami - rodičmi, o narodení súrodenca. Dajte mu priestor na vyjadrenie svojej radosti, očakávaní a možno aj obáv z príchodu bračeka alebo sestričky. Tešte sa spoločne na príchod súrodenca. Nechajte ho hladkať bábätko v brušku a cítiť jeho pohyby. "Každé ráno pribehne dcérka, z nočného stolíka vezme mašinku na počúvanie srdiečka bábätka v brušku a musíme ho "vyšetriť". Rozpráva mi, že počúva srdiečko, že bábätko v bruško pláva, že tam žblnkoce. Bruško mi pobozká, pohladká. Aká bude realita, keď sa malé narodí, som sama zvedavá," popisuje 30-ročná druhorodička na Modrom koníku ich rannú rutinu.

Staršie dieťa môžete zapojiť do príprav na príchod súrodenca - napr. nákup výbavičky, zloženie postieľky a pod. "Ja rodím o mesiac. Začali sme tým, že som prestala nosiť dcérku toľko na rukách, že má mamina v brušku bábätko. Potom, keď sme zistili, že to bude sestrička, tak sme spolu vybrali meno a menom ju aj voláme. Keď kúpim nejaké oblečenie, tak vie, že je to pre sestričku. Teší sa, že ju bude držať, mojkať, kočíkovať," vysvetľuje mama dva a pol ročného dievčatka.

"Moja Kajka brucho a vysvetľovačky ignorovala.  Keď mi odtiekla voda a šla som do pôrodnice, tak strašne plakala a chcela isť so mnou. Mala som sto chutí ostať doma a odrodiť to v kúpeľni. Kúpili sme bábiku, akože darček od bábätka, ale mala ju na háku. Od prvej chvíle sa na bábo nalepila a furt by ho len hladkala, bozkávala a snažila brať na ruky. Z nepríjemnejších vecí je možno fakt, že keď vidí, ako dojčím sestričku, chce tiež. Musím striehnuť, aby ju nezranila, ešte nemá dáku super motoriku. Raz na ňu dokonca spadla. Podarilo sa mi jej pád stlmiť, ale riadne dlho sme boli  toho v strese. Kajka je teraz nejak viac uplakaná a neznesie, aby bola Timka mimo jej dosahu. Keď chem Timku zavrieť do izby, lebo spinká a chcem jej dožičiť kľud, tak sa k nej Kajka stále dobíja a plače. Keď otvorím, hneď beží k nej hladkať ju a skúša ju zobrať so sebou. Takže u nás je to zatiaľ pozitívne, asi až príliš normálne. Mám z toho úzkosť, že kedy sa dačo pokašle 😀. Kedykoľvek počas dňa staršiu bozkávam, objímam, pohladím počas hry a pod. Snažím sa prejavovať jej čo najviac lásky, aby sa necítila odstrčená. Niekedy fakt musí ísť bokom a počkať, kým sa postarám o mimčo, druhý raz zas mimčo musí počkať, kým sa postarám o Kajku. Zatiaľ celkom v pohode fungujeme, ale tak sme doma len necelé dva týždne. Ešte sa to celé len kryštalizuje," zdôverila sa mamička Kajky a Timky.

Nezanedbávajte ho

Aj napriek veľkej radosti a zároveň množstvu povinností nezabudnite mať čas, kedy sa venujete výhradne iba staršiemu dieťaťu, jeho starostiam alebo záľubám. "Chodievala som synom na hudobnú. Samozrejme, že s príchodom bábätka sa náš denný režim radikálne zmenil. K jedného dlhému dennému spánku staršieho pribudli tri krátke mladšieho. V podstate je len pár hodín, kedy jeden z nich nespí. Preto sme prestali na krúžok chodiť. Bola to veľká chyba. Keďže na hudobnú sme chodili do susedného mesta, poprosila som svoju babku, malých prababku o pomoc, ktorá v tom meste býva. Aj keď je už stará, prechádzať sa s kočíkom v blízkosti nášho krúžku zvládne. Malého prístup k bábätku sa zlepšil. A veľmi si dávam záležať na tom, aby sme mali naďalej chvíľku času len pre nás dvoch," zdôveruje sa ďalšia mamička.

Pozor na veľké zmeny

Ak plánujete dať dieťatko do jaslí, škôlky alebo len presťahovať do vlastnej izby, urobte tak skôr, ako sa narodí súrodenec. Každá zmena je pre dieťa náročná a nie je nič horšie, akoby si to malo dieťa spájať s príchodom bábätka na svet. Mohlo by sa cítiť odsunuté, zanedbávané a zbytočne by ste naštrbili krehké vzťahy medzi súrodencami.

Ako ste zvládli príchod súrodenca vo vašej rodine? Ako ste deti pripravovali a aká bola realita? Podeľte sa so svojou skúsenosťou vo WIKI (stačí kliknúť sem) a pomôžte tak ostatným mamičkám svojimi radami.

Kde bolo tam bolo, bola jedna maminka a tá si myslela, že keď bude mať viac detí, tie sa naučia rýchlejšie si požičiavať a deliť sa o hračky.

A potom ich teda mala.

A tu rozprávka končí a začína horor. Pretože čo sa týka požičiavania hračiek medzi mojimi deťmi býva to horor, v lepších dňoch tragédia, tragikomédia, thriller, psychologický thriller a dráma. Niekedy viac žánrov naraz, občas jedna epizóda v žánroch preskakuje a občas ostáva v jednom od začiatku až po koniec. Rozprávka ani omylom.

Miš, svojho času jedináčik, sa o hračky vedela celkom slušne podeliť. Doma toto riešiť veľmi nemusela (iba ak so psami) a ja som na to, pravdaže, dbala. Veľa sme chodili medzi deti, kde mala dostatok príležitostí na sociálne interakcie a teda aj na zdieľanie hračiek. (Aká učená veta!)

Ja, svojho času stále jedináčik, som si (zase raz) naivne myslela, že keďže mám detí viac, je to dostatočná tréningová situácia na požičiavanie hračiek. Isteže...

Keď sa pozriem do minulosti (rozumej tak rok dozadu) krpci sa tĺkli o hračky akonáhle sa vedeli k sebe doplaziť na dĺžku ruky. A keďže bábätká robia všetko naplno, často bola takáto epizóda mládeži nepprístupná. Pamätám si 7 mesačnú Ivušku ako šklbe vlasy svojmu bratovi, hlava mu lietala hore dole, a pri tom pišťala, pretože jej niečo ukradol.

Ďalšiu spomienku mám znova na Ivušku, ako capká Mišelu po čele od zlosti, že jej niečo nechcela dať. A znova pri tom piští, samozrejme. Miš iba reflexívne klipkala očami ako jej tam pre nimi lietala tá ručička a nechápala, čo to má akože byť.

Tomčiak je zatiaľ najmenej agresívny. Iba sa srdcervúco rozplače, keď mu niekto niečo vezme. A vždy keď on plače, tak Dášenka začne zavíjať. Tomčo skúša Ivanku dobehnúť a ukradnúť si svoju vec naspäť, ale ešte ju zatiaľ ani raz nedobehol. U nás to v tej chvíli vyzerá tak, že sa krížom cez byt naháňajú dve bábätká, jedno kvíli, druhé piští, pes zavíja - čistý horor.

V ďalších situáciách už sa žánre menia. Mišelu nenaháňa. Tá mu zabuchne pred nosom dvere a je vybavený. Ostáva iba kvílenie a zavíjanie – dráma.

Keď je situácia taká, že Mišele niečo berú, tak od zlosti trieska všetkým čo jej príde pod ruku (aj bábätkami) a dramaticky prehlasuje „Dobre, ja sa tebou už nikdy nebudem hrať! Nechaj si to navždy!“ - psychothriller. (Viete si určite predstaviť ako hlboko sa krpcom tieto slová zarývajú do duše.)

Stále verím, že im raz vysvetlím, že si hračky musíme požičiavať. Dôsledne dohliadam, priamo riadim a moderujem proces požičiavania. Chvíľu má hračku jeden, potom mu ju vydrapím z papŕč, pretože sám od seba ju nedá, dám ju druhému, prvý reve, druhý sa hrá, po chvíli ju vydrapím druhému, dávam prvému, druhý reve, prvý sa hrá atď. Doblba im pri tom vysvetľujem čo robím a prečo to robím, chválim plačúce dieťa, ako krásne požičalo, upozorňujem hrajúce sa dieťa, že za chvíľu požičia. Aj tieto slová sa im zarývajú do duše rovnako hlboko ako tie Mišutine. V preklades titulkami: majú hlboko v paži.

Toto bolo všetko o tom ako si „požičiavame“ doma. S cudzími deťmi nemáme skoro žiadne skúsenosti, pretože krpci donedávna spali dvakrát denne a teda čas, v ktorom by som ich stihla brať medzi deti, prespali.

Ale teda už spíme menej a stretli sme cudzie dieťa. To chúďa si chcelo požičať Tomášove odrážadlo. Netušilo čo sa na neho chystá. Dobehla Ivuška. Postavila sa pred to úbožiatko, zapichla do neho tie svoje bledomodré, uhrančivé oči, rozkročila sa, ruky roztiahla za chrbtom, aby mala lepšiu stabilitu a zapišťala takým tónom, že mňa skoro vystrelo. To druhé dieťa asi bude mať poškodený sluch. (To sa, chvalabohu, nikdy nedozviem.) Mňa vo všeobecnosti z týchto Ivaniných pišťaní vystiera, ale tento bol naozaj mimoriadny. Siréna, či kto to je z gréckej mytológie, je šuvix. Nedala sa nijak usmerniť, nič si nechať vysvetliť. Jej misia bola ubrániť bratove odrážadlo a nič ju neodklonilo z jej misie. Ok, dala sa odniesť, tak som ju teda odniesla. Dva dni som nepočula na ľavé ucho.

Zo situácie som pochopila, že Ivuša to má tak, že svojich si môžeme masakrovať my, ale nedajbože, aby niekto cudzí niečo chcel. Vtedy si tých svojich bránime ako levica.

Ja sa stále nevzdávam úsilia, že z nich vychovám ľudí. Keď mám ich sporov plné zuby, hračku im vezmem a hrám sa s ňou ja. A basta!

Viac na www.omichi421.wordpress.com