#svedectvo
Našemu týmu facebookové stránky Pronásledovaný křesťan se povedlo navázat kontakt s našim bratrem z Musā B. Müsa, který patří do kmene Fulba, kmen známý svými útoky na křesťany, a byl kdysi muslimem. Bůh se ho zázračně dotkl a povolal ke spáse. Přímo pro nás sepsal své svědectví, abychom i my měli z něj požehnání a posílení víry.
---------------------------------------------------------------------------------

Jmenuji se Musā B. Müsa. Je mi 28 let, bývalý muslim z kmene Fulba. Můj otec je tradičním vládcem v pěti místních samosprávách ve státě Kaduna, Nigérii, kde zastupuje Fulby. Ačkoli jsem předtím nehovořil s žádným křesťanským kazatelem, Bůh si mne zázračně povolal.

Když jsem začal studovat střední školu, měli jsme za úkol pořídit si Bibli, abychom jako studenti poznali, co tato kniha obsahuje. Přišel jsem domů a řekl o tom svému otci. Prohlásil, že není proti, abych si kvůli studiu pořídil Bibli a seznámil se s ní, ovšem pod podmínkou, že se nestanu křesťanem. Šli jsme společně na trh a koupil mi Bibli.

Poté jsem začal číst Bibli a srovnávat jí v rámci svého studia s Koránem.

Když jsem úspěšně dokončil zkoušku, pokračoval jsem i nadále ve srovnání Bible a Koránu. Jednou jsem narazil v Koránu na verš, kde se proroka Muhammada pochybovační lidé ptali, kam půjdou jeho následovníci po smrti. Odpověděl jim, že neví. Položil jsem si otázku, jak může vést lidi a tvrdit, že neví kam jeho následovníci po smrti půjdou?

Otevřel jsem hned na to Bibli a okamžitě jsem narazil v evangeliu Jana na verš, kde Ježíš říká svým učedníkům, že v domě mého Otce je mnoho příbytků a že půjde, aby nám připravil místo. Pak se pro nás vrátí a budeme tam s ním na věky.

Přemýšlel jsem, jak je možné, že Ježíš dal svým následovníkům ujištění o tom, kam směřují. Jak to, že to nevědí muslimové?

Pak se udála zásadní věc, která vedla k mému přijetí Ježíše Krista. Zatímco má matka vařila na rozdělaném ohni, šel jsem za otcem, který mne k něčemu potřeboval. Přemýšlel jsem o Bibli a Koránu. Bylo chladné počasí a foukal vítr, který způsobil, že oheň přeskočil na stranu místnosti a začala spolu s rohoží hořet Bible a Korán. Po uhašení jsem ke svému údivu zjistil, že Korán shořel, ale Bibli se nic nestalo.

V té noci jsem měl sen. Viděl jsem cosi bílého, majestátního, něco, co jsem nikdy neviděl. Pak jsem slyšel hlas, který pravil: „Jsem cesta, pravda i život, nikdo nepřichází k Otci, leda skrze mne. Viděl jsi, jak Korán shořel na popel?“ Odpověděl jsem „ano“. Hlas dále pokračoval: „Kdo mne odmítá přijmout jako svého osobního Pána a Spasitele, stráví ho pekelný oheň. Kdokoli mne však přijme za svého Pána a Spasitele, bude zachráněn stejně jako ona Bible, která neshořela.

Ráno jsem o snu řekl své matce. Ta mne však varovala, abych to nikomu neříkal, protože kdyby se to dozvěděl můj otec, měl bych velké potíže. Rozhodl jsem se však nebránit svému povolání a odešel jsem tajně od své rodiny. Od té doby se skrývám. Pokud by se má rodina dozvěděla kde jsem, čekala by mne smrt, jak to vyžaduje islám.

V současné době studuji teologický seminář. Prosím vás, věřící z České republiky, o vaše modlitby. Bůh vám žehnej. Posílám pozdravy do České republiky ve jménu Pána Ježíše Krista.

#svedectvo Ako liecitelka nasla Boha a odhalila klamstva diabla

Ježíš ma priviedol k plností viery

Martina zo severonemeckého Hamburgu nám podala svoje osobné dojímavé svedectvo o tom, ako sa ona ako mladá katolícka matka rodiny dostala k ezoterike a bez toho, aby si toho bola vedomá, sa dôverčivo vydala démonickým silám. Dnes plná vďačnosti dosvedčuje, ako ju moc Ježišovej milosrdnej lásky vyslobodila zo zovretia okultných sietí, a tým prehĺbila jej vieru natoľko, že sa dokonca obrátili aj jej dvaja synovia. Syn Jan dnes študuje v Ríme, pretože sa chce stať kňazom a misionárom v Rodine Panny Márie.

Všetko začalo v roku 1991. So svojím manželom a s našimi dvoma synmi som viedla úplne formálny a nenápadný rodinný život. Každodenné povinnosti matky si vyžadovali všetok môj čas. Keďže manžel je evanjelik, stále viac som začala zanedbávať svoju katolícku vieru a jej praktizovanie. Už som nechodila na svätú omšu a modlila som sa stále menej. No práve vtedy som si dala vážne predsavzatie, že neskôr, keď na to budem mať viac času, sa opäť začnem viac starať o svoj život viery.

V tejto situácii sme - ja a náš dvojročný syn Tim ochoreli na neurodermatitídu. Kedže sme sa nechceli podrobiť zdĺhavej liečbe kortikoidmi s mnohými vedľajšími účinkami, na odporúčanie istej známej som išla k liečiteľke. Tá údajne božskou silou, pretekajúcou jej rukami, dosahovala v liečbe veľké úspechy. Úspechy sa nakoniec dostavili aj u nás dvoch. Táto veľmi sympatická žena viedla so mnou dlhé rozhovory o príčinách chorôb a utrpenia a o svetonázore z pohľadu ezoteriky. Ja som sa s ňou ochotne pustila do debaty, pretože tieto témy ma už od mladosti veľmi zaujímali. Bola som fascinovaná zázračným vyliečením našej neurodermatitídy, a pretože som dostatočne nepoznala Sväté písmo, teória o karme, ktorú mi liečitelka objasňovala, sa mi zdala byť úplne jasná a pochopiteľná. Prišla som do kontaktu s liečiteľstvom Ďalekého východu, s jeho učením o energiách, vlnení a blokovaniach energie, ktoré sú príčinami chorôb. Od liečiteľky som po prvýkrát počula, že chronické choroby a rany osudu môžu byť následkom nesprávneho počínania v predchádzajúcich životoch, ako to vysvetľuje učenie o reinkarnácii.

I keď som tieto nové názory najskôr odmietala, časom sa stále viac a viac uvoľňovali moje vnútorné zábrany. Bez problémov som kombinovala učenie Katolíckej cirkvi myšlienkovým bohatstvom Ďalekého východu. Ezoterickým liečením som sa nepozorovane stávala slepou v rozoznávaní pravdy. Zrazu mi bolo nápadné, že veľmi veľa našich dobrých priateľov, ktorých som si vážila, medzi nimi aj katolícki a evanjelickí kresťania sa zaoberali rôznymi ezoterickými praktikami a takzvanou alternatívnou medicínou. To ma, samozrejme, povzbudilo, aby som tomu všetkému naozaj uverila.

Posilnená viditeľnými úspechmi liečenia som chcela lepšie spoznať ezoterické učenie a účinky ich metód liečenia. Preto som čítala veľa kníh s touto tematikou a zúčastňovala som sa na podujatiach osôb obdarených schopnosťami média. Všetko ma fascinovalo. Verila som ezoterickým snahám vysvetľovať choroby narušenou rovnováhou energie, blokádami, karmou a učením o prevteľovaní. A tak som si myslela, že v teórii o karme z Ďalekého východu som konečne našla uspokojujúcu odpoveď na otázku príčiny a zmyslu utrpenia. Keďže ezoterická literatúra používa veľmi veľa pojmov z kresťanstva, nespoznala som, že je to bludné učenie. No v skutočnosti som sa myšlienkovo stále viac vzďaľovala od viery v Ježiša Krista. Ezoterika učí, že človek to božské nosí absolútne v sebe, to znamená, že človek je sám bohom a že na základe vlastnej snahy dospeje k dokonalosti. To však neznamená nič iné ako sebavykúpenie. Stvorenie je nezávislé od Stvoriteľa. Človek už nepotrebuje Vykupiteľa ani odpustenie, žiadnu milosť a ani osobnú modlitbu. Na miesto nášho Trojjediného Boha, ku ktorému môže mať každé Božie dieťa osobný a láskyplný vzťah, kladie ezoterika neosobný, kozmický obraz boha, ktorý je nazývaný aj ako „kozmická" alebo „univerzálna" sila života. Tvrdí, že z nekonečnosti vesmíru prúdi univerzálna energia života, ktorá všetko preniká, všetko udržuje pri živote a s ktorou musí byť človek v zhode, aby bol zdravý a šťastný. To môžeme dosiahnuť pomocou ezoterických liečiteľských metód a techník, pomocou jogy a meditácie podľa filozofií ďalekého východu. Toto „zjednotenie sa" s vesmírom sa považuje v ezoterike za najvyšší životný cieľ. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebuje človek spravidla veľa životov.

Ezoterické liečiteľské metódy praktizované pod pláštikom kresťanstva.

V decembri roku 2000 som sa dopočula o novej liečiteľke v našom meste, ktorá má údajne mimoriadne schopnosti uzdravovania. Na základe pozitívnych skúseností v roku 1991 s našou neurodermatitídou som chcela, aby mi liečila moju alergiu. Aj ona na mňa urobila seriózny dojem. Bola to sympatická, schopná žena a okrem toho kresťanka - evanjelička, takže som jej hneď dôverovala. Jej metódy liečenia odkryli široké spektrum ezoteriky: homeopatiu, Schússlerove soli, Bachovu kvetinovú terapiu, orientálnu diagnostiku tváre, prácu s energiami, reiki, zariekanie chorôb a ďalšie iné ezoterické liečiteľské metódy. U nej sa mi opäť stretali tieto zmiešaniny ezoterického myslenia Ďalekého východu, spojené s dôvernými kresťanskými prvkami, čo som medzičasom už považovala za „normálne". Táto liečiteľka mala veľké úspechy, pretože mala schopnosti média.

Otvorene hovorila o tom, že duchovne bola v kontakte s anjelmi, ktorí jej pri liečení pomáhali. Okrem toho používala kyvadlo pri všetkých terapiách a liečebných prostriedkoch, čo malo pri liečení rýchle a viditeľné úspechy. Používanie kyvadla a duchovný styk s anjelmi mi vysvetlila ako Boží dar, ktorý vraj dostala, aby mohla liečiť. Pre mňa to boli úplne nové skúsenosti. Liečiteľka hovorila často o svojej viere v Boha. V jej ordinácii som videla Bibliu a dokonca aj Ježišovu sochu. Zaslepená kresťanským zdaním tejto ženy, viditeľnými úspechmi jej liečenia, ako aj mojím vlastným akceptovaním ezoterických myšlienok Ďalekého východu som sa ňou nechala liečiť ja i moja rodina. Až príliš neskoro som si všimla, že u tejto ženy som sa nachádzala v okultnej oblasti, pretože jej mediálne schopnosti uzdravovania boli v skutočnosti vyvolané mocnosťami temná. No vo svojej neskúsenosti som nemala pochybnosti o jej údajne „božských daroch liečiť".

Vtedy som verila tomu, že všetko, čo uzdravuje, musí byť dobré a musí pochádzať od Boha. Do tohto okamihu som nevedela, že aj diabol môže predstierať uzdravenia. Sú to zdanlivé uzdravenia, pri ktorých sa pôvodné choroby alebo problémy síce zdajú byť „vyliečené", no v skutočnosti sa presunú len do iných oblastí. Po ezotericko-okultnej liečbe zmizne síce telesná bolesť alebo neurodermatitída; zato sa však o nejaký čas, niekedy až o niekoľko rokov, objavia nové problémy, ktoré sa nemusia týkať len tela, ale aj duše a ducha: často sa objavia iné telesné choroby, ale aj psychické problémy, strach, nočné móry, agresia, hádky, narušenie ľudských vzťahov a dokonca aj narušenie vzťahu k Bohu, ako sú zábrany pri modlitbe alebo náhly odpor voči božským veciam. Diabol nepozorovane maskuje svoje ničivé úmysly domnelými „miernymi" ezoterickými liečivými metódami. Predstiera uzdravenia, aby sa človek na to spoľahol a aby tak on dostal moc nad ľuďmi a mohol uškodiť ich duši.

Namiesto k lekárom sme chodili s našimi chorobami teraz väčšinou k tejto liečiteľke. U môjho staršieho syna sa zrazu objavili nevysvetliteľné bolesti hlavy, ktoré mu mala liečiť tiež táto liečiteľka. Po niekoľkých liečebných sedeniach mi liečiteľka celkom nečakane vtisla do ruky kyvadlo s odôvodnením, že teraz sa ja musím naučiť s ním pracovať. Chcela využiť materskú dovolenku a svoju ordináciu na štvrť roka zavrieť. Počas jej neprítomnosti som mala ja sama pomocou kyvadla určovať čas užívania silného homeopatického lieku, aby sa nemuselo prerušiť tak úspešne začaté - a drahé - liečenie môjho syna.
Najprv som pocítila celkom mimovoľnú nechuť k osobnej práci s kyvadlom. No liečiteľka sa snažila zbaviť ma všetkých pochybností a odporu. Vysvetlila mi, že kyvadlo je úplne neškodné a nie je to nič mimoriadne. Je to spravidla len kontakt s vlastným podvedomím, ktoré týmto spôsobom naznačuje, čo telo, resp. duša, potrebuje. Uverila som jej. 
Musela som sa rýchlo rozhodnúť, pretože som ju mohla zastihnúť už len niekoľko dní. Buď pomôžem svojmu synovi použitím kyvadla pri doteraz účinnom lieku, alebo sa v tejto drahej liečbe už nebude môcť pokračovať. Hoci sa vo mne všetko búrilo, predsa som len vzala kyvadlo do ruky. Nevedomky som už len prijatím kyvadla dala súhlas zlu, aby cezo mňa pôsobilo. To, že za použitím kyvadla stoja okultné sily, zlí duchovia, to som vtedy ešte nevedela. A potom už išlo všetko veľmi rýchlo. Zrazu som aj ja získala schopnosti média. Jednoducho tu boli!

Schopnosti média

Liečbu svojho syna som teda doviedla do konca, presne tak, ako mi to vysvetlila liečiteľka. Jan bol úplne zbavený bolestí hlavy a môj odpor k použitiu kyvadla tým úplne zmizol. Začala som s kyvadlom pracovať aj v bežnom, všednom dni. Najprv som ho použila pri liekoch, potravinách a pri všetkom možnom. Fascinovalo ma, ako sa týmto spôsobom dá nadviazať kontakt s podvedomím.

Prostredníctvom určitých otázok, ktoré som položila, a prostredníctvom odpovedí, ktoré som dostala, som čoskoro získala podozrenie, že to nemôže byť len podvedomie, čo spôsobovalo výkyvy kyvadla. Začala som totiž kyvadlom pohybovať aj nad písmenami a tu sa mi tvorili celé vety - mali zmysluplný obsah a týkali sa môjho života. Tým dostalo kyvadlo v mojich rukách novú kvalitu. Častejšie ma však začali bolieť dlane, hlavne v noci. Čoskoro som získala ďalšiu schopnosť. Cez moju pravú ruku prúdili teplé vlny a to mi spôsobovalo nezvyčajné mravčenie. Cítila som, že by mi ruka začala automaticky písať, keby som to dovolila; o tejto mediálnej schopnosti som už čítala. Pri automatickom písaní vedie ľudskú ruku neviditeľná, nadprirodzená sila a ruka píše sama od seba. Najprv sa mi to zdalo trochu nebezpečné, ale veď u liečiteľky som tiež videla veľa nezvyčajných vecí, ktoré údajne všetky pochádzali od Boha.

Vduchu som povedala Ježišovi, že budem dávať dobrý pozor na to, čo moja ruka napíše. Ak to bude niečo zlé alebo ak to nebude mať žiaden význam, tak v tom nebudem ďalej pokračovať. Ale ak by na papieri bolo napísané niečo dobré alebo sväté, budem to považovať za Božiu vôľu, že týmto spôsobom chcel so mnou nadviazať kontakt. S naivnou dôverou som teda nechala svoju ruku voľne k dispozícii. Napísala niekolko slov v neznámom jazyku. Prvá čitateľná a zrozumiteľná veta znela: „Chvála, oslava, veleba a všetka sláva nášmu Pánovi." 
Prijala som tieto slová ako niečo sväté a písala som ďalej, pretože som nespoznala, kto bol myslený týmto „naším Pánom". Vo svojej nevedomosti som verila, že je to chválospev na nášho Trojjediného Boha.

Môj „aniel"

A zrazu sa mi písomne predstavil jeden „anjel". Povedal svoje meno a svoje vysoké postavenie v hierarchii anjelov. Mojou rukou písal, že ho ku mne poslal Boh, aby ma sprevádzal a viedol ku svätosti. Boh mi dá dar uzdravovať s cieľom, aby som viedla duše k Ježišovi, a on, môj „anjel" mi v tom má pomáhať, učiť a ochraňovať ma. Vysvetlil mi, že Boh mi dá stigmy, rany, a preto ma už niekoľko týždňov po nociach tak veľmi bolia dlane. No aby som to hneď uviedla na správnu mieru, tento „anjel" bol v skutočnosti diabol, ktorý sa len vydával za anjela svetla. Jeho správanie sa zdalo byť priateľské a dôstojné, takmer až sväté. Tento falošný „anjel" mi diktoval nádherné modlitby a texty plné svätých slov, ktoré nevyvolávali žiadne pochybnosti o jeho údajne božskom pôvode. Veľmi priateľským spôsobom mi poskytol pomoc a poradil pri mojich malých problémoch všedného dňa, čo mi veľmi prospelo, a tiež mi vysvetlil, že to bol vlastne on, kto zakaždým vyvolal vychýlenie kyvadla. Komunikácia a každodenný kontakt s týmto „anjelom" prebiehali spravidla prostredníctvom práce s kyvadlom, automatického písania alebo ako prenos myšlienok - tento mediálny dar som neskôr tiež dostala. Bola to tichá komunikácia bez slov medzi mojím „anjelom" a mnou.

Nesmieš pracovať s kyvadlom

Členovia mojej rodiny, ale aj ja sama, boli v tomto čase častejšie chorí než inokedy. No vždy sme opätovne rýchlo vyzdraveli, vďaka môjmu údajnému „Božiemu pomocníkovi", ktorý mi dával veľmi účinné rady na rýchle uzdravenie. Dnes som hlboko presvedčená, že všetky ochorenia spôsobil tento zlý duch, ktorý mi potom hneď ukázal vhodnú liečebnú metódu, aby som sa s ním ešte užšie kontaktovala, aby som mu bezpodmienečne verila a aby on tak získal nado mnou moc.
Tak to šlo určitý čas, až kým mi zrazu akýsi vnútorný hlas povedal: „Nesmieš pracovať s kyvadlom!" A kyvadlo nečakane zastalo. Aj keď som sa ho viackrát pokúšala rozkývať, kyvadlo sa odvtedy už nikdy viac nepohlo. V tomto období sa stiahol aj „anjel", čo ma samozrejme dezorientovalo. Preto som sa rozhodla poradiť s liečiteľkou. Bola to jediná známa osoba, ktorá mala skúsenosti s nadprirodzenými vecami. Vysvetlila mi, že som veľmi nadaná duša a že všetky tieto schopnosti prichádzajú od Boha. Nemám si robiť žiadne starosti, že sa mi kyvadlo nehýbe a ani že sa prerušil kontakt s „anjelom". Prestávky v kontakte s „nebom" sú vraj celkom normálne, že aj u nej je to tak. Niekedy je čosi také vraj len skúškou. 
Keďže kyvadlo už nefungovalo, poradila mi, aby som sa pokúsila nadviazať kontakt s „anjelom" prostredníctvom virgule, čarovného prútika, takzvaného biotenzora, ktorý mi potom aj dala. A skutočne, prostredníctvom neho vstúpil „anjel" opäť do môjho života. Vysvetlil mi, že na Božie nariadenie sa musel stiahnuť a že to všetko bola pre mňa len skúška. Teraz mi vraj môže znova pomáhať a čoskoro by ma chcel vzdelávať v liečiteľstve.

Ešte som nechápala, že to bol Ježiš, ktorý mi slovami „Nesmieš pracovať s kyvadlom!" začal ukazovať východisko. Veď zlý duch pracoval už na tom, aby ma svojou mocou duševne a telesne zničil. Ale ja som o tom nič netušila, lebo všetky vysvetlenia, ktoré mi tento diabol ukrytý v podobe anjela dával, zneli tak veľmi presvedčivo. Preto som si bola istá, že všetko toto muselo pochádzať od Boha. Navyše sa aj pred mojimi očami diali zvláštne veci, ktoré sa zdali byť osožné a sväté.

Moja liečiteľská formacia

Ten takzvaný „anjel" mi oznámil, čo sa mám učiť. Napríklad liečenie pomocou Bachovej kvetinovej terapie. V kníhkupectvách som si zaobstarala potrebnú literatúru a kúpila som si aj potrebné liečivá, v tomto prípade fľaštičky s Bachovými kvetinovými esenciami. Potrebovala som len základné poznatky z príslušnej metódy liečenia. Pri liečebných praktikách mi údajný „anjel" dával jednoznačné pokyny, čo mám robiť. Pri každej chorobe mi presne ukázal, ktorú liečebnú metódu a akým spôsobom ju mám použiť. Tým som sa za veľmi krátky čas mohla naučiť a začať praktizovať rôzne liečebné metódy. Ťažiskom môjho vzdelávania boli tieto oblasti: homeopatia, Schússlerove soli, Bachova kvetinová terapia, rôznorodé energetické kvetinové esencie, energetické kvapky, anjelské kvapky a kineziológia. Dodatočne som dostala aj schopnosť používať biotenzor. Okrem toho som dokázala ľudí liečiť na dialku pri pohľade na ich fotografiu alebo na meno napísané na papieri.

Údajný „anjel" zostavil so mnou aj súbor modlitieb, ktoré som mala odriekať pri prak-tizovaní liečby. Diktoval mi texty pôsobiace kresťanským dojmom, preto sa mi zdali byť veľmi zbožné. Niektoré modlitby obsahovali dopĺňajúce znaky - čiary a krúžky. K hlavnej časti liečby patrilo požehnávanie posvätenými ružencami a dokonca som na liečbu mala používať aj svätenú vodu. Takáto mätúca zmiešanina okultizmu a pravého náboženstva mala odstrániť ešte aj poslednú iskierku mojich pochybností o tom, že by táto metóda uzdravovania nemala mať božský pôvod. Dnes viem, že som v podstate robila bielu mágiu, maskovanú kresťanským balením a katolíckym obalom. Pri bielej mágii satan vyvoláva zdanlivé uzdravenia a koná zdanlivé zázraky na prilákanie ľudí, aby ich potom mohol vtiahnuť do svojej moci a dostal právo na ich život.

No každý druh mágie je hriechom, porušuje prvé Božie prikázanie. Preto nás Katolícka cirkev vo svojom katechizme pred mágiou naliehavo varuje (porovnaj: KKC č. 2113-2117, 2138).

Mojou chybou bolo, že som sa neobrátila na kňaza, aby som tak mohla dostať pomoc a pokyny od Cirkvi. Nemala som odvahu, pretože som nepoznala kňaza, ktorému by som sa dokázala zveriť. Bála som sa, že ma kňaz nepochopí a možno ešte ako psychicky labilnú mi bude odporúčať liečenie. A tak som si všetko vybavovala medzi sebou a Bohom a moje mediálne schopnosti som aj naďalej utajovala. Takto mi to prikázal aj môj falošný anjel. Až po ukončení celej mojej liečiteľskej formácie som ich mala odhaliť a potom verejne pôsobiť ako ľudová liečiteľka. 
No všetko malo byť úplne ináč: Boh vedel o mojej neznalosti a poznal aj moju dobrú vôľu, že uzdravovaním som chcela získavať duše pre neho. Preto ma vo svojom milosrdenstve priviedol naspäť k sebe.

Oslobodenie z ezoteriky

Môj návrat do Katolíckej cirkvi a k jej učeniu prebiehal postupne a opatrne a časovo paralelne s mojím ezoterickým zmätkom a liečiteľ-skou formáciou. Najprv som sa tešila z mediálnych schopností, ktoré som mala. Už sme nepotrebovali chodiť k lekárovi a zdalo sa, že ja som skutočne duša omilostená Bohom. Vtedy mi bolí texty a rady diktované ako „priamy príhovor Boha". No napriek tomu vo mne stále narastala túžba byť znovu „normálna". Chcela som jednoducho viesť dobrý, nenápadný život v katolíckej viere, a tak som vnímala svoje mediálne schopnosti stále viac ako záťaž. Už som ich nechcela mať. Ale keďže som verila, že uzdravovanie je pre mňa Božím poverením, bála som sa, že ak s tým prestanem, odmietnem tým niečo samotnému Bohu. To bolo pre mňa skutočnou záťažou. Medzičasom sa môj život viery stával stále viac intenzívnym a vrúcnejším. Začala som chodiť opäť pravidelne na svätú omšu a po viac ako 20 rokoch som sa začala znova spovedať. No čím živšie som praktizovala katolícku vieru, o to problematickejšie sa stávalo pre mňa zjednotiť evanjelium Ježiša Krista s ezoterickým učením o energiách a meridiánoch, o kyvadle a prúdení síl, o karme a esenciách.

A však falošný „anjel" ma opätovne uisťoval o tom, že moje povolanie naďalej spočíva v tom, aby som prostredníctvom uzdravovania získavala duše a privádzala ich k Ježišovi a k jeho cirkvi. Hovoril mi, že ezoterické liečenie je pre mňa katolíčku len Bohom určený „prostriedok" na dosiahnutie „tohto cieľa" v dnešnej dobe.

Moje vzdelávanie, moja liečiteľská formácia sa medzičasom už ukončila a blížil sa okamih, aby som ako liečiteľka začala verejne pôsobiť. No v mojom srdci nešlo dohromady spojiť ezoterické liečenie a autentický život v katolíckej viere. Dostala som sa do ťažkého vnútorného konfliktu. Celé týždne som úpenlivo prosila - často na kolenách a niekedy so slzami - Ježiša a Máriu, aby ma ochránili pred bludnými cestami a aby mi jednoznačne ukázali Božiu vôľu.
Pomaly, ale isto som začala mať stále väčší odpor ku všetkému ezoterickému, predovšetkým k ezoterickým liečebným prostriedkom. Začala som cítiť veľmi veľkú lásku ku Katolíckej cirkvi, hoci predtým mi na nej veľmi veľa prekážalo, a spoznala som, že Sväté písmo je s učením ezoteriky nezlučiteľné. Môj falošný anjel takým nepochopiteľným spôsobom podporoval priania, ktoré mi vložil do srdca Boh, že by som ho nikdy nebola odhalila ako zlého ducha. Keď som chcela napríklad ísť častejšie na spoveď, povzbudzoval ma v tom. Nemala som mať žiadne podozrenie, s kým to mám vlastne v skutočnosti do činenia. Tri a pol roka sa zlý duch vydával za „anjela svetla" a pritom sa neprezradil. Správal sa voči mne ako svätý priateľ, stále ochotný pomôcť, priateľský a dôstojný, nikdy na mňa nerobil nátlak a nikdy mi nevnucoval svoju vôľu. Všetko vyzeralo veľmi dobre a sväto.

Keďže som skutočne nehľadala nič iné len Božiu vôľu, Boh mi vo svojej dobrote vnukol spásnu myšlienku, aby som si moju charizmu nechala potvrdiť u niektorého kňaza. Len po jasnom znamení zo strany Cirkvi som bola ochotná prijať ezoterické liečiteľstvo ako Bohom chcený „prostriedok na dosiahnutie cieľa". Po dlhom čase modlitieb som konečne spoznala jedného kňaza, ktorému som sa dokázala zveriť. On ma varoval pred rafinovanými klamstvami diabla a radil mi modliť sa, aby mi Boh poslal do cesty omilosteného kňaza, ktorý by mi - inšpirovaný Duchom Svätým - vniesol jasno do tejto veci.

Týmto kňazom mal byť páter James Manjackal. V roku 2004 mal v Hamburgu duchovné cvičenia a ja som sa na ne prihlásila. Od tohto charizmaticky omilosteného kňaza som očakávala rozhodujúcu pomoc. Tri dni pred začiatkom duchovných cvičení ma veľmi silno začala svrbieť ruka. To znamenalo, že zamaskovaný „anjel" mi chcel písomne niečo oznámiť. Dúfala som, že Boh mi pred duchovnými cvičeniami zjaví ešte niečo dôležité. To, čo som vtedy napísala, prinieslo rozhodujúci obrat v mojom živote a znamenalo koniec šikovne nastraženej pasce, do ktorej ma diabol priviedol. Text znel: „Ja som démon. Teraz ťa musím opustiť, a preto sa ti priznávam, aby som ťa vyľakal. Ty si nikdy nedokázala liečiť. Všetko bolo zbytočné." 
Páter James mi potvrdil, že týmto „anjelom" bol v skutočností zlý duch. Ja sa teraz musím celou svojou vôľou zrieknuť zlého ducha a obnoviť svoju vieru v Ježiša Krista. Silou svojej autority a v mene Ježiša Krista prelomil páter James démonické putá. Definitívne oslobodenie prišlo po úprimnej ľútosti pri svätej spovedi.

I keď som po týchto duchovných cvičeniach zničila všetky ezoterické predmety, liečivá, knihy a CD-čka, napriek tomu ma ten zmienený „anjel" ešte určitý čas navonok napádal. Služby a úspechy pri liečení diabol nedáva zadarmo. On si žiada svoju cenu, skôr či neskôr. Teraz ukázal svoju pravú tvár. Nechce naše šťastie a naše dobro. No práve v tomto čase mi bol Ježiš obzvlášť blízko.

Ježiš je mojím jediným Vykupiteľom

Po všetkých týchto skúsenostiach som teraz svoj život postavila a upriamila celkom a jedine len na Ježiša Krista, môjho Záchrancu a Vykupiteľa. Nielenže ma oslobodil z pút satana, ale ma navyše obdaroval úplne novou hĺbkou viery: Objavila som nutnosť čítať Sväté písmo, objavila som krásu modlitby, predovšetkým poklony. Mala som túžbu chodiť každý deň na svätú omšu, čo som rada robila aj počas týždňa, a celkom nanovo som spoznala význam svätej Eucharistie.
Moje srdce sa naširoko otvorilo pre lásku k Panne Márii a zrazu som mala túžbu naučiť sa modlitbu ruženca, aby som tak mohla spolu s Pannou Máriou rozjímať o Ježišovom živote. Nanovo som prehodnotila aj svoj postoj k Svätému Otcovi a uvedomila som si, že by som mala čosi zmeniť aj v mojom osobnom životnom štýle. Následne som napríklad prestala používať antikoncepciu a rešpektovala som učenie Katolíckej cirkvi, ako sa vysvetľuje v encyklike Humanae Vitae. Bolo to oveľa ľahšie, ako som si myslela.

Dnes som veľmi šťastnou katolíčkou a všetkým chcem rozprávať o kráse a plnosti našej viery. Keď svoju vieru v Cirkvi živo praktizujeme, vtedy sme najlepšie chránení pred úkladmi a osídlami nepriateľa, ktorý sa najprv vydáva za anjela svetla, no skôr či neskôr musí ukázať svoju pravú tvár. Chcem Bohu, svojmu Záchrancovi, ďakovať až do konca môjho života, vzdávať mu chválu a každý deň ho viac milovať.

( Prervzaté z časopisu "Víťazstvo srdca")

#svedectvo
300 ROČNÁ LÍNIA ODOVZDÁVANIA ČARODEJNÍCKYCH A LIEČITEĽSKÝCH SCHOPNOSTÍ PRETRHNUTÁ!

Som nadšený z moci Pána pri čítaní svedectvoa bývalej okultistky Oľgy, ktorá využívala nadprirodzené schopnosti k zdanlivému “liečeniu” ľudí (choroba sa len presúvala na iné miesto alebo infikovala ducha človeka). Oľga svedčí:

Toto je najväčšia realita môjho života: existuje Boh a existuje diabol! Naozaj som stretla “živého” diabla a živého Boha. Ale až stretnutie živého Boha – 17.5.1998, zmenilo môj život natoľko, že od tohto stretnutia som si začala počítať vek. Takže 17.5.2018 som mala 20 rokov /mám 60/.

Môj príbeh sa začína odvíjať od mojich piatich rokov, keď si ma babka - ľudová liečiteľka, vybrala za budúcu nasledovníčku v jej liečiteľských schopnostiach. Táto „schopnosť liečiť“ sa u nás dedila z pokolenia na pokolenie asi 3OO rokov – je to dedičná biela mágia.

V tomto období sa okolo mňa začali diať „čudné veci“, nad postieľkou som mala zavesený drevený kríž, ktorý na mňa v noci padol. Zobudila som sa s veľkým strachom a vždy nado mnou stála babka.

Vnímala som, ako sa so mnou pohybuje posteľ, mávala som nočné mory. Najsilnejšie bolo, keď som bola raz v noci „prenesená“ na nejaké stretnutie. Bolo tam veľa ľudí, každý niečo rozprával a ja som vedela, že sa ide prijímať nová členka /bosorka/ ich tajného spoločenstva a že som to práve ja. (Prijatie do okultnej spoločnosti)

Potom nasledovalo v mojom živote relatívne pokojné obdobie. Dospela som, vydala som sa, odsťahovala som sa z rodičovského domu, narodili sa mi dve dcéry.

Až jedného pekného dňa sa mi ozvala babka – vraj už je tu ten čas! Čas zdediť liečiteľské schopnosti. Zatvorila sa so mnou v izbe a začala ma zaúčať do tajov bielej mágie.

Naučila ma pripravovať si rituálne predmety. Musela som si dobre zapamätať 10 viet v ktorých bola „sila“. Naučiť sa všetky obrady s tým spojené. Niečo sa muselo vykonávať pred východom slnka, niečo po západe slnka.

Hlavne som sa nikdy nesmela pomýliť, inak by som tú chorobu, ktorú liečim, dostala ja.

Keď som to už všetko dobre ovládala, povedala mi babka: teraz to už „funguje“ u teba, ja už nemám moc. Ty to raz povieš svojmu nástupcovi a potom moc stratíš.

“Liečila” som hlavne vredy, nádory, kožné problémy. Všetko do 3 dní so 100% ručením, že liečená choroba sa už nikdy nevráti.
(keďže je to “liečenie” s mocou diabla a diabol nerobí dobré veci – choroba sa presunula na iný orgán a na psychiku).

Po nejakom čase sa ale v mojom živote opäť začali diať „čudné veci“. V noci som sa začala zobúdzať na hlas, ktorý mi nástojčivo kládol jedinú otázku: "Načo žiješ?"

A ja som mu nevedela odpovedať, nevedela som nájsť jediný dôvod prečo žijem. V tej chvíli sa ma zmocnila úplná beznádej, zúfalstvo, nezmyselnosť ľudského bytia. Ráno sa všetko skončilo a ja som si neustále pripomínala, že sa oplatí žiť, že som šťastne vydatá, mám dobrého manžela, dobré zdravé deti, dom, peniaze, liečiteľské schopnosti, ktoré nemá každý človek, proste super život a tak by som mala byť šťastná.

Ale každú noc som znovu počúvala ten hlas a jeho nástojčivé "načo žiješ?" Budila som v noci manžela a vystrašene som sa ho pýtala tú istú otázku – načo žijem?

Jasné, že má v tej chvíli nevedel pochopiť. A tak som v tom bola len a len sama. Ten hlas by ma bol dohnal až k samovražde, taká nezmyselnosť všetkého sa ma vtedy zmocňovala.

Ale pevne verím, že Boh mal so mnou už vtedy svoj plán. Stretla som kresťanov, ktorí brali svoju vieru naozaj vážne a začali mi hovoriť o Otcovej láske, o Kristovej moci, o úžasnom Duchu Svätom a o tom, že tieto liečiteľské schopnosti určite nemám od Boha – aj keď ľuďom pomáham a že nech to všetko odovzdám Kristovi, lebo iba On má moc oslobodiť ma od týchto problémov. Už som nemala čo stratiť, a tak som sa chytila tohto Krista.

Bolo to na jednom duchovnom cvičení – kurz Filip – 17.5.1998. Najprv som v spovedi vyznala všetky svoje hriechy, zriekla sa svojich schopností liečiť, zriekla som sa každej spolupráce s diablom a prijala som Ježiša Krista za svojho Spasiteľa a Pána.

A potom sa to stalo!!!

Po mojej pravici som uvidela stáť Ježiša – so zvláštnym pokojom, ktorý z neho vyžaroval. Po mojej ľavici som uvidela stáť diabla. Uvedomila som si dôležitosť toho, čo som práve urobila, to ako Boh rešpektuje našu slobodnú vôľu, naše slobodné rozhodnutia. Precítila som, aké to je byť plný Kristovej moci, nebáť sa diabla, ak sme s Ním. Zaplavila má neopísateľná radosť a veľmi som sa začala smiať.

Prudko som sa otočila k diablovi a kričala som: "Ty si ma chcel dostať? Ty si ma chcel dostať?"

Diabol sa začal meniť na nejakú zvláštnu hmlu a odchádzal. Už nemal na mňa nárok. Už som patrila Kristovi! A začala sa nová etapa môjho života. Naozajstné dobrodružstvo s Bohom. Veľmi som si zamilovala Ducha Svätého, začala som čítať Bibliu, trávila som hodiny v rozhovore so svojím Bohom.

Pochopila som význam Ducha Svätého v našich životoch – to, že nám bol daný ako učiteľ, tešiteľ, radca. Jednoducho som bola v škole Ducha Svätého.

Tak ako som bola v službe diabla, jasne som pochopila, že prišiel čas slúžiť Bohu.
Duch Svätý mi stále pripomínal slová z Jeremiáša, o prorokovi, o tom že pôjdem všade, kde ma pošle, poviem všetko čo mi povie. Pochopila som význam proroka dnešných dní – to, že prorok je priateľ Ježiša, miluje Ježiša, je hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi!

Zvestuje len jeho slová, jeho slávu, jeho moc. A tak už 13 rokov ma Duch Svätý posiela tam, kde chce, aby som bola a vydávala svedectvo o tom, že Bohu je naozaj všetko možné, že je stále ten istý – včera – dnes – naveky, že je naozaj živý Boh.

Zvlášť po mojich okultných skúsenostiach mi záležalo na tom, aby ľudia spoznali pravdu o liečiteľoch, vešticiach, ...., aby sa vedeli zorientovať v duchovnom svete a každé duchovno posudzovali duchovným zrakom.

Nie všetko, čo vyzerá ako dobré napr. liečiteľstvo, veštenie, homeopatia, Silvová metóda, Reiky, východné liečiteľstvo... naozaj dobré je. Aby sme sa všetci naučili rozlišovať, ktoré zážitky napr. zážitky z klinickej smrti, skúsenosti napr. kontakty s UFO a praktiky napr. liečiteľstvo sú od Ducha Svätého a ktoré od zlého. Naozaj nie všetko čo sa leskne je zlato.

Zaujímavé je, že keď som slúžila diablovi cez bielu mágiu nevidela som ho. V rôznych podobách sa mi začal ukazovať až potom, keď som sa ho zriekla.

Chcel má zastaviť, dostať späť. Ale zakaždým mu stačilo dať príkaz v mene Ježiša a musel odísť. Diabol je naozaj veľký klamár, podvodník a určite nejedná férovo. On zničí aj svojich „spolupracovníkov“. Jeho odmena je – peklo.

Takže najúžasnejšie zistenie môjho života je: Je Boh a je diabol. Diabol ale nie je protiklad Boha. Diabol je len padlý anjel. Boh je väčší, je najväčší !!! Kristus nás oslobodil od hriechu, od smrti a od diabla! A svojmu ľudu dal veľkú moc v boji proti zlému! Diablova moc rastie s našim strachom a nevedomosťou, ak si nevieme uvedomiť kým sme v Kristovi, ak nevstupujeme do Kristovej moci.
A ozaj, viete čo diabol najviac neznáša? Smiech a radosť spaseného kresťana.
Amen. Oľga - Zdieľajte.

Velmi zaujimave #svedectvo:

Budhista vstal z mŕtvych, aby hlásal evanjelium

V roku 1998 zomrel jeden budhistický mních patriaci k barmskej etnickej väčšine. O niekoľko dní sa konal obrad, pri ktorom malo byť jeho telo tradičným spôsobom spopolnené. Telo už bolo stuhnuté s očividnými známkami začínajúceho rozkladu. Bol nepochybne mŕtvy. Stovky jeho mníšskych kolegov a jeho príbuzných sa zhromaždili, aby sa zúčastnili obradu. Vo chvíli, kde mala byť jeho mŕtvola spopolnená, sa mních posadil a začal kričať. Kričal na zdesených smutných hostí: „Všetko je lož! Všetko je lož! Hovorili sme lži! Videl som našich praotcov ako horia, sú mučení v horiacom jazere! Videl som tam Budhu a všetkých slávnych budhistických učiteľov. Všetci sú v ohnivom jazere!“ Mních začal naliehať: Musíte poslúchnuť kresťanov! Kresťania sú jediní, ktorí poznajú pravdu!“

Niet divu, že táto udalosť šokovala celú oblasť. Viac ako 300 budhistických mníchov sa stalo kresťanmi a začalo prijímať učenie Ježiša Krista. Vzkriesený muž pokračoval v naliehaní, aby všetci uverili v Ježiša Krista, pretože On je jediný pravý Boh. Záznam mníchovho svedectva bol nahratý na kazety a distribuovaný medzi obyvateľstvo Myanmaru. Mních však na seba veľmi obrátil pozornosť budhistickej hierarchie a bol vládnymi úradmi zatknutý.  Od tej doby o ňom už nikto nepočul. Pravdepodobne bol zabitý a umlčaný. Počúvanie nahrávky mníchovho svedectva sa stalo vážnym priestupkom a úrady sa snažia, aby bolo toto svedectvo zahladené.

 Uvedené svedectvo je pravdivou historickou udalosťou vyjadrujúcou to, kto je v pekle. Je tam ten, kto prežil falošné osvietenie a uveril klamstvu, že všetko je jedno, neklaňal sa Pravému Bohu, ale spoliehal sa na seba, svoje schopnosti a išiel po ceste seba spasenia.

Ďalšie svedectvo nám poskytuje svätý František Xaverský, ktorý  po trojdňovej diskusii s budhistickými mníchmi v Japonsku prehlásil, že diskusia je úplne bezvýsledná, za nimi a za celým týmto lživým systémom sú totiž démoni.

Podobnú skúsenosť mal v súčasnej dobe istý kresťanský pastor zo Soulu v Južnej Kórei: „Japonci, ktorí chceli prijať Pána Ježiša, boli niekým držaní. Keď ale sadli do lietadla a opustili teritórium Japonska, všetci sa v lietadle otvorili Duchu Božiemu, prijali Pána Ježiša a mnohí začali už tam hovoriť novými jazykmi.“ Toto potvrdzuje pravdu Písma: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“ (Ef 6,12)

Zhrnutie:

a.Budhizmus odmieta Boha Stvoriteľa i Ježiša, jediného Vykupiteľa, ktorý je jednej podstaty s Otcom. 

b.Popiera večnosť neba, pekla, Boží súd, hriech a nesmrteľnosť ľudskej duše a samotnú dušu ako takú.

c.Reinkarnácia je spojená s relativizmom, ktorý popiera dobro a zlo, pravdu a lož. Človek je zbavený zodpovednosti za tento život falošnou možnosťou prevtelenia po smrti! To je veľký podvod.

Budha na konci svojho života vyznal: „Hľadám ešte stále pravdu.“

Pravda však nie je v seba „spasiteľných“ a seba zbožšťovacích pohanských meditatívnych praktikách, pretože skrze ne nepôsobí Duch Svätý, ale duch smrti a antikrista. Toto je cesta skazy a večnej smrti. Skutočná pravda spočíva v tom, že si človek uvedomuje svoju biedu a hriešnosť pred Bohom, robí pokánie a necháva sa viesť Božím hlasom, ktorým k nám Boh prehovoril vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi. Iba Ježiš nám skutočne dá spásu a odpustenie hriechov. On povedal: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.  Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho." (Jn 14, 1-2.6-7).

http://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/svede...

A tu je prepis z kazety, ktoru dany mnich nahral:

MRTVY BUDHISTA VSTAL A ZACAL KAZAT JEZISE KRISTA - pribeh z roku 1998 Vypravec na magnetofonove pasce zacina vypravet: "Jmenuji se Athet Pyan Shinthaw Paulu. Jsem ze zeme Myanmar (stat Barma lezici v Asii - pozn.).. Narodil jsem se v roce 1958 ve meste Bogale, v delte Irrawaddy, na uzemi Barmy. Moji rodice, kteri se stali budhisty tak, jako mnoho lidi v Barme, mi dali jmeno Thitpin (v cestine "Strom" pozn.) Kdyz mi bylo osmnact let, byl jsem poslan do budhistickeho klastera, abych se stal novicem Kdyz mi bylo devatenact let a tri mesice, bylo to v roce 1977, stal jsem se mnichem. Predstaveny klastera mi dal nove budhisticke jmeno, coz je v nasi zemi zvykem. Od toho okamziku jsem se jmenoval U Nata Pannita Ashinthurlya Jmeno klastera, ve kterem jsem zil, bylo Mandalay Kyalkasan Kyaing. Predstavenemu klastera rikali U Zadila Kyar Ni Kan Sayadaw, U Zadilla byl jeho titul. Byl to v te dobe nejznamejsi budhisticky mnich na celem uzemi Barmy. Kazdy ho znal. Byl hluboce obdivovan mnoha lidmi a uznavan jako velky ucitel. Rekl jsem "byl", protoze v roce 1983 nahle zemrel pri tragicke dopravni nehode. Kazdeho jeho smrt sokovala. V te dobe jsem byl mnichem sest let." "Muj mnissky zivot bezel dal do te doby, nez jsem velmi vazne onemocnel. Byl jsem v te dobe v Mandalay a museli me vzit do nemocnice na osetreni. Doktori mi delali nejake testy a rekli mi, ze jsem soucasne dostal zlutou horecku a malarii! Asi po jednom mesici pobytu v nemocnici se muj stav zhorsoval. Doktori mi rekli, ze neni zadna sance, abych se uzdravil a pripravovali me na to, abych se smiril se svou smrti. Kdyz me propustili z nemocnice, vratil jsem se do klastera, kde se o me ostatni mnisi starali. Byl jsem stale slabsi a slabsi a upadal jsem do bezvedomi. Pozdeji jsem se dovedel, ze jsem byl tri dny mrtvy. Moje telo se rozkladalo a zapachalo a srdce mi prestalo bit. Moje telo pripravili na pohreb a podrobili tradicnimu budhistickemu ocistovacimu ritualu." Paulu se dostal k branam pekla, kde uvidel "hrozne, horici jezero" pote co prosel rovinatou plani a rekou. Nebyl si jisty, ze to bylo peklo, "dokud jsem neuvidel Jamu, krale pekla (Jama je jmeno pripisovane krali podsveti v mnoho kulturach po cele Asii). Jeho tvar vypadala velmi hrozive a velmi jsem se bal. Tresouci jsem se zeptal na jeho jmeno. Odpovedel mi: ´Jsem kral pekla a Nicitel´." Paulu dale rika, ze kral pekla mu rekl, aby se podival na horici jezero. Tam uvidel predstaveneho, U Zadila Kyar Ni Kan Sayadaw, ktery zemrel pri autonehode v roce 1983. Jama mu rekl, ze mnich je v pekle, protoze neveril Jezisi Kristu. Take v pekle uvidel Gautamu Buddhu (zakladatel budhismu pozn.), protoze neveril v jednoho vecneho Boha (budhismus ve sve podstate Boha nema pozn.). Paulu take rekl, ze uvidel Aung San, revolucniho lidra Barmy, otce dnesniho opozicniho lidra, Aung San Suu Kyl. Barmsky hrdina tam byl "protoze pronasledoval a zabijel krestany, ale hlavne protoze neveril Jezisi Kristu." Po tom, co videl starozakonniho Goliase, mnoho bohatych i chudych lidi, bylo Pauluovi receno, ze jeho jmeno neni na seznamu tech, co maji zustat, byl se zde jen podivat, a bylo mu receno, aby se vratil zpatky pres reku a plan. Obratil se a sel podel male, uzke cesty, ktera byla pro ty, kteri uverili Jezisi Kristu. Kdyz sel po ni asi hodinu, jeji povrch se zmenil ve zlato a pred sebou uvidel bile obleceneho muze. Muz se mu predstavil jako "ten, kdo ma klic do nebe" Jeho jmeno bylo Petr. Petr mu ukazal jak Buh stvoril Adama a rekl mu: "Ted vstan a jdi zpatky odkud jsi prisel. Mluv k lidem, kteri uctivaji Budhu a klani se socham. Rekni jim, ze musi jit do pekla, jestlize se nezmeni. Ti, kteri stavi chramy a sochy, tam take budou muset jit. Ti, kteri obdarovavaji mnichy, aby pro sebe neco ziskali, pujdou do pekla. Vsichni, kteri se modli k mnichum a rikaji jim ´Pra´ (svaty titul mnichu pozn.), pujdou do pekla. Ti, kteri zpivaji (duchovni pisne, mantry, modlitby pozn.) a svymi ritualy jakoby obzivuji sochy, pujdou do pekla. Vsichni, kteri neveri Jezisi Kristu, pujdou do pekla." "Petr mi rekl, abych se vratil zpatky na zemi a svedcil lidem o tech vecech, ktere jsem videl. Take rekl: ´Dostavas nove jmeno. Od teto chvile se budes jmenovat Athet Pyan Shinthaw Paulu (´Pavel, ktery se vratil zpet do zivota´)´." Po tom, co ho Petr pustil zpet na zemi, zacal "jsem slyset narikani a plac. Slysel jsem, jak moje matka krici: ´Muj synu, proc jsi nas ted opustil?´ a take jsem slysel jak jini lide narikaji. Uvedomil jsem si, ze lezim v rakvi. Zacal jsem se hybat. Muj otec a matka zacali kricet: ´Je zivy, je zivy!´. Lide, kteri byli o kousek dal, mym rodicum neverili. Polozil jsem ruce na dno rakve a naprimil se. Mnoho lidi strnulo hruzou. Zacali kricet: ´Je to duch!´ a utikali pryc, jak nejrychleji mohli. Ti, kteri zustali, mlceli a trasli se. Vsiml jsem si, ze lezim v zapachajici tekutine a telnich vymescich, ktere by se vesly do tri a pul hrnku. Byla to tekutina, ktera se vylucovala z meho zaludku, zatimco me telo lezelo v rakvi. To vse byl duvod, proc lide vedeli, ze jsem byl mrtvy. V rakvi byla tabule z umele hmoty pripevnena na drevo. Ta tam byla proto, aby zadrzovala telesne tekutiny, protoze mnoho mrtvych tel vylucuje stejne tekutiny, tak jako to moje. Pozdeji mi rekli, ze za chvili by me byli spalili v ohni. Ihned jsem zacal mluvit o tech vecech, ktere jsem videl a slysel. Lide byli udiveni. Rekl jsem jim o lidech, ktere jsem videl v ohnivem jezere a rekl jsem jim, ze pouze krestane znaji pravdu a ze nasi predkove ji odmitali tisice let! Rekl jsem jim, ze vsechno, v co verime, je lez. Lide byli sokovani, protoze vedeli, co jsem za mnicha a jak jsem byl horlivy ve vyucovani budhistickeho uceni. Kdyz v Barme nekdo zemre, jeho jmeno je napsano na rakvi. Kdyz zemre mnich, jmeno mnicha, jeho vek a pocet let, kdy jako mnich slouzil je napsano na rakvi. Pocitalo se se mnou jako s mrtvym, ale jak vidite jsem zivy! Asia Harvest (tj. organizace ´Asijska sklizen´- pozn.) pripojuje k tomuto pribehu dodatek: Od te doby co ´Pavel, ktery se vratil do zivota´ prozil tento pribeh, zustava vericim v Pana Jezise Krista. Barmsti pastori (knezi pozn.) nam rekli, ze privedl mnoho jinych budhistickych mnichu k vire v Krista. Jeho svedectvi je na prvni pohled velmi nekompromisni. Kvuli tomu, ze jeho zprava utoci na mnoho lidi, kteri nechteji prijmout, ze je jen jedna Cesta do nebe, Pan Jezis Kristus. Navzdory velkemu odporu, jeho zazitek byl pro nej tak skutecny, ze nezmenil stanovisko. Po mnoha letech budhistickeho mnisstvi jako prisny nasledovnik budhismu, nahle po jeho vzkriseni zacal kazat viru v Jezise a nabadal jine mnichy, aby se vzdali falesnych bohu a zacali naplno nasledovat Jezise Krista. Predtim, nez onemocnel a zemrel, se nikdy s krestanstvim nesetkal. Vsechno, co poznal behem tech tri dnu, co byl mrtvy, bylo pro nej uplne nove. Aby to sdelil co nejvice lidem, zacal tento novodoby Lazar sirit audio a videokazety se svym pribehem. Policie a budhisticti predstavitele v Barme vydali prikaz ke shromazdeni a zniceni techto zaznamu. Pribeh, ktery jsi prave precetl, byl prelozen z jedne z techto kazet. Bylo nam receno, ze je dost nebezpecne, aby obyvatele Barmy meli tyto kazety u sebe. Diky svemu statecnemu svedectvi byl nejmene jednou ve vezeni, kde ho policie chtela umlcet. Po jeho propusteni zacal opet mluvit o vecech, ktere videl a slysel. Nikdo nevi, kde v soucasnosti je. Jeden barmsky informator nam rekl, ze je ve vezeni a muze byt mrtvy, zatimco jiny informator tvrdi, ze je v soucasnosti propusten a pokracuje v kazani.

http://sluzbasmireni.webzdarma.cz/smireni/svede...

#svedectvo 😇 Dnes som citala o uzasnej manzelke a matke, Chiare Petrillo, ktora sa rozhodla pre zivot napriek obrovskym tazostiam. Laska nevlastni a ona sa ucila milovat druhych tak, ako to moze naucit len Boh. Napriek hrozivym diagnozam jej dvoch deti i jej samej, pocas tehotenstva jej 3. Dietatka, sa predsa rozhodla pre zivot svojich deti. POTRAT NIE JE RIESENIE!