Zuzka práve sedela na parkovisku vedľa Tomáša. On jej v tichu a láske obdivne pozeral do očí a ona sa spokojne usmievala, hlboko skrytá v jeho pohľade. 

"Naozaj nechceš, aby som s tebou išiel? K babičke môžeme ísť potom spolu." spýtal sa Tomáš nežne. Tesne predtým, než sa chystali odísť mu totiž zavolala babička, že je u nej mama so sestrou a radi by ich videli. Tomáš sa ospravedlnil, že dnes to nebude možné, ale Zuzka ho nakoniec presvedčila, aby išiel aspoň on. Tomáš chcel ísť k riaditeľke spolu s ňou, ale Zuzka nástojčivo trvala na tom, že bude lepšie, keď pri tom rozhovore bude len ona sama. 

"Drahý, neboj sa, zavolám ti hneď, keď zistím, čo dôležité pre mňa riaditeľka pripravila. Možno sa to nakoniec nebude týkať mojich rodičov a iba mi bude chcieť zvýšiť plat." hravo sa usmiala. Tomáš sa pobavene uškrnul a pobozkal jej ruku. "Aspoň budem mať možnosť povedať jej o našom odchode. Budem v poriadku, som predsa dospelá." ubezpečila ho ešte raz a Tomáš vážne prikývol. 

"Samozrejme. Nepochybujem o tom, že si dospelá. A Bohu veľmi milá. Zavolaj mi hneď, ako to bude možné. Milujem ťa." nahol sa k jej tvári a pobozkal ju na pery. Keď sa odtiahol, Zuzka ešte zotrvala chvíľku s privretými očami. Potom sa jemne usmiala a oči otvorila. 

"Milujem tvoje bozky, môj sladký manžel." vyslovila s túžbou. Pri každom jeho bozku sa jej okamžite vrátili spomienky na ich spoločné dve manželské noci. Tomáš sa veselo usmial a skryl ju do náručia. Potom ju pobozkal do vlasov. 

"Môj voňavý, pestrofarebný kvet. Lupene tvojich bozkov si bezstarostne lietajú v mojom vnútri." pomaly sa odtiahol a nežne jej vošiel do vlasov. Zamilovane, s pohľadom plným túžby, si prezeral jej tvár. "Noci s tebou sú ako príliv a odliv, počas mesačnej žiarivej noci. Ako more hladí piesok, tak ja túžim cítiť dotyky týchto dlaní." vzal jej ruky do svojich a s láskou k nim priblížil svoje pery. Zuzka sa zhlboka nadýchla. Pri jeho bozkoch sa jej okamžite stiahlo vnútro a s privretými očami sa nechala vtiahnuť do jeho hlasu. "Moja najsladšia, krehká, stvorená pre moje bozky. Holubica môjho pokoja. Ľúbezný tón mojej piesne. Strhujúca víchrica mojej túžby." Zuzka opäť privrela oči a tvár jej zvážnela. Pri jeho hlbokom hlase okamžite zabudla, že už pár minút mala byť dávno u riaditeľky. Tomáš sa opäť zmocnil jej pier a bozkom ju vtiahol do ich súkromného sveta. Zrazu medzi nich vošiel Barras a položil si smutne hlavu medzi nich. Okamžite sa od seba odtiahli a veselo sa na neho usmiali. Zuzka ho s láskou pohladila na jeho obľúbenom mieste a keď uvidela na hodinách, že mešká, okamžite zvážnela. 

"Čo je to za vec?" spýtala sa Vilma neisto. 

"Si v kontakte s biologickým otcom tvojej dcéry?" spýtala sa Silvia vážne. Vilma na ňu uprela zaskočený výraz. "Je to dôležité." dodala Silvia ticho. Vilma sa zhlboka nadýchla a zamyslene sa zahľadela do neznáma. Pár minút nereagovala. Potom si ticho vzdychla a prikývla. 

"Áno, som so Sebastianom v kontakte." vyznala sa Vilma úprimne. Silvia sa zhlboka nadýchla a uvoľnene vzdychla.

"Vďaka Bohu. Môžem ťa poprosiť, ak je to aspoň trochu možné, aby si ho ku mne zavolala. Ak sa dá čo najskôr." vyslovila Silvia vážne. Vilma ju chvíľu uprene sledovala. Začínala si byť viac ako istá, že svoje volanie po pokání myslí naozaj vážne. 

"Skúsim niečo urobiť." šepla so stiahnutým obočím Vilma. Silvia sa ticho poďakovala, pohladila Vilmu po ruke a opäť privrela unavene oči. Vilma na ňu upierala nechápavý pohľad. Mala pocit, že  žena, ktorá oproti nej leží, je zrazu niekto iný. Pár minút sledovala, ako prerývane dýcha a potom sa zdvihla. Pomalými krokmi vyšla von. Zastala pri stoličke v čakárni a oprela sa rukou o operadlo. Bola všetkým taká zaskočená, že si ani nevšimla, kedy k nej pristúpila Alenka. 

"Si v poriadku?" spýtala sa Alenka nežne. Vilma zovrela tvár, privrela oči a ticho pokývala hlavou, že nie. 

Vošla dnu, kde ju s prekvapením privítala Veronika. 

"Alenka? Teda, veľmi rada ťa vidím, iba som nečakala, že sa tu objavíš. Asi ideš za pani riaditeľkou, však?" milo sa prihovorila Veronika a ihneď k nej pristúpila, aby ju objala. Alenka ju nežne pohladila a prikývla. 

"Môžem vojsť?" spýtala sa pokorne. Veronika prikývla a opäť sa usadila za svoj stôl. 

Vilma práve telefonovala, keď sa Alenka odhodlala vojsť dnu. Vilma k nej uprela pohľad a očami ju povzbudila, aby sa posadila. Alenka ju počúvla a zaujato sledovala Vilmin vážny výraz pri telefonovaní. Bola sebaistá a rázna. Vyznela úplne inak, ako keď spolu telefonovali a informovala ju o stave svojej matky. Teraz sa jej zdalo, že je z nej  iná žena. Jediné, čo ju prezrádzalo boli jej oči. Plné smútku a únavy. Okamžite ako Vilma skončila hovor, vypla si mobil a položila ho na stôl. 

"Prepáč Alenka, ale včera sme mali stretnutie s investormi a zisťujem ešte nejaké maličkosti. Nemocnica totiž potrebuje dostatočnú finančnú injekciu." ospravedlňujúco sa snažila vysvetliť Vilma svoj nečakaný hovor. 

"To je v poriadku. Si predsa v práci." chápavo sa na ňu usmiala Alenka. 

Ahojte,

dnes dávam do pozornosti vynovený Petite&Mars Street+ Oak 2021.
Jedným z nových doplnkov modelu, je madlo a rukoväť z hnedej dizajnovej eko-kože.

Viac nájdete v Kočíkopédií 🙂

"A prečo mi to nepoviete teraz?" odvážila sa spýtať s tým jasným modrým pohľadom, ktorý Vilme vyrážal dych. Akoby sa jej do srdca nasťahovala ešte väčšia dávka výčitiek, než mala. Vilma sklopila pohľad a sústredene dýchala. Snažila sa nájsť tie správne slová, ktorými by túto situáciu správne vysvetlila. 

"Nie je na to vhodný čas ani priestor." odpovedala ticho, so stále sklopeným pohľadom. Zuzka na ňu uprene hľadela s nechápavým výrazom. Potom otočila hlavu k Tomášovi. Pri jeho pohľade jej oči zjemneli. S nehou ho pohladila a s jemnými gestami v tvári sa mu snažila ozrejmiť, že zajtrajšok budú musieť odložiť. Tomáš sa s láskou usmial, priložil si svoju ruku na jej a chápavo prikývol. Po pár minútach, kedy sa Vilma odvážila opäť zdvihnúť hlavu k Zuzke, sa otočila na ňu a ticho si vzdychla. 

"V poriadku, zajtra prídem." vyslovila pokojne. Vilma pokorne prikývla, ticho sa poďakovala a s prianím príjemného zvyšku večera sa stratila v dave. 

Zuzka sa otočila k Tomášovi a ľútostivo stiahla obočie. 

"Nevadí ti moje rozhodnutie, za nás oboch, že ten víkend na chate odložíme?" spýtala sa Zuzka s úprimným pohľadom. Tomáš sa zamilovane usmial a nahol sa k jej perám. 

"Kdeže, moja láska. Máme na také chvíle celý život. Viem, že akékoľvek rozhodnutie urobíš, bude správne. Máme predsa rovnaký Zdroj múdrosti." vyslovil s láskou a nežne sa dotkol jej pier. Zuzka sa spokojne usmiala a preplietla si s ním prsty. Jeho pohľad ju ťahal tam, kde neexistovali neistota ani pochybnosti. S rovnakým hravým úsmevom ako mal on sám, sa ním nechala odviesť až k autu, aby spoločne mohli odísť domov. 

Peter otočil pohľad na druhú stranu, kde uvidel Tomáša. Na malý okamih zvážnel. V jeho vnútri zaznel intenzívny pocit, aby za ním išiel. Zhlboka sa nadýchol a spomenul si na to, ako hlboko sa až Boh k nemu dostal. Ako mu rozostril pohľad do jeho duše. Zovrel tvár, ospravedlnil sa ostatným, že musí pozdraviť priateľa a pomalým krokom sa rozhodol k Tomášovi priblížiť. On si ho však nevšimol a keď skončil rozhovor s profesorom, chystal sa vrátiť k Zuzke. 

"Ahoj Tomáš." zastavil ho Peter neistým hlasom. Tomáš sa otočil a uprel pohľad do Petrových očí. Nečakal, že sa odhodlá osloviť ho ešte aj na večierku. 

"Peter." pokývol hlavou Tomáš a vážne zovrel pery. Očakával opäť nejaký útok z jeho strany. Keď však k nemu Peter priateľsky vystrel ruku, začudovane zdvihol obočie. 

"Prichádzam v mieri. Môžeme sa chvíľu porozprávať?" spýtal sa Peter so stále neistým pohľadom. Svoju ruku nechával vystretú. Tomáš sa otočil k Zuzke. Tá sa s úsmevom zhovárala s Veronikou. "Sľubujem, že ťa nezdržím." dodal Peter, keď uvidel jeho pohľad, ktorý smeroval za seba. Vedel, že patril Zuzke. Žiarlivosť, ktorú očakával, že príde, však tentoraz jeho srdce neovládla. Všetko pre neho bolo úplne nové. Napriek tomu, že ho srdce zabolelo, keď zazrel Zuzku, láska v jeho srdci bola silnejšia. Tomáš prijal jeho ruku, ale po pár sekundách ju stiahol naspäť k sebe. 

"Počúvam ťa." vyslovil vážne a upieral na neho hlboký pohľad. Peter si ticho vzdychol. Bol si vedomý chýb, ktoré urobil. Cítil, že je ten správny čas, aby sa tomu postavil čelom. 

"Chcel som ťa poprosiť o odpustenie. Mal si pravdu, vo všetkom, čo si hovoril." Peter sa odmlčal, zahľadel sa na Zuzku a jemne sa usmial. "Moja láska k Zuzke nebola skutočná. Teda, vtedy som si myslel, že bola. Až v Ježišovej podstate som pochopil ako plytko som uvažoval. V každom smere. Veľmi ma mrzí ako som sa správal, k tebe, aj k nej. Veľmi som na teba žiarlil a až teraz mám možnosť všetko chápať lepšie. Ty ju spravíš skutočne šťastnou. Vidím jej to na očiach. A môžem úprimne povedať, že sa z toho veľmi teším a prajem vám to." snažil sa Peter vyberať tie správne slová. Tomáš chvíľu na neho nechápavo hľadel. Mal pocit, že sa s ním snáď ani Peter nerozpráva. Po chvíli mu to však všetko došlo a priateľsky sa na neho usmial. 

"Dobrý podvečer, Tomáš. Rád ťa tu vidím." zaznel hlas staršieho muža, ktorý sa postavil vedľa nich. "Máš nádherný doprovod." uklonil sa jemne hlavou k Zuzke a gentlemansky sa usmial. Zuzka mu ihneď opätovala úsmev. Do očí jej vošlo nadšenie, z jeho galantného vystupovania. 

"Pán profesor, aj vy ste tu? To som nečakal. Rád vás opäť vidím." postavil sa Tomáš a okamžite ho srdečne objal. Muž ho priateľsky potlapkal po chrbte a spokojne sa usmial. 

"Majú mi tu odovzdať nejakú cenu za moju prácu. Nie som moc na takéto večierky, ale moja žena, ktorá je niekde tam," otočil sa a pohľad uprel na ženu, ktorá sa veselo rozprávala s inou ženou, "ma presviedčala, že, aby som išiel. A roky v manželstve ma naučili, že ak chceš, aby tvoja žena kvitla, je dobré súhlasiť s jej názormi. Vyhneš sa tak zbytočným konfliktom." nahol sa bližšie k Tomášovi a ľahko sa usmial. Tomáš sa otočil k Zuzke, ktorá pobavene zdvihla obočie a potom s úsmevom prikývol. 

"Budem si to do budúcna pamätať. Aby aj moja manželka mohla kvitnúť tak ako tá vaša." povedal priateľsky. Profesor prekvapene zdvihol obočie a nahol hlavu k Zuzke. 

"Takže si sa oženil? Gratulujem, úžasná správa." potľapkal Tomáša hrdo po pleci a potom vystrel ruku k Zuzke. "Veľmi ma teší, pani Izakovičová?" láskavo sa usmial a keď mu Zuzka podávala ruku, galantne ju otočil a pobozkal. 

"Kľudne mi hovorte menom. Volám sa Zuzana." povedala milo a tiež sa na neho usmiala. 

"Daj si pozor na ústa. Zuzka nie je len taká obyčajná sestrička, s ktorou mám chuť neviazane si užívať." vyslovil vážnym hlasom. Bernard sa uškrnul a letmo si Zuzku opäť prehliadol. 

"Musím uznať, že máš vkus. Ale bez ohľadu na to, ako dobre vyzerá, je bezvýznamná. Čím by sa ti mohla rovnať?" Zuzke do vnútra vošla bolesť. Pohľad, ktorým Tomášov otec vnímal ľudí, ju zraňoval. 

"To ty nikdy nepochopíš otec. Aj keby som ti dal milión argumentov, nepochopíš nič. Tvoje vnímanie je až príliš plytké. Ale jedno ti musí stačiť nato, aby si okamžite prestal a Zuzke sa ospravedlnil. Ale chápem, že niečoho takého, vážený pán Izakovič nie je schopný." vyslovil prísne Tomáš. Bernard stiahol obočie. Prezrel si Tomáša a Zuzku vážnym pohladom. 

"Ale prosím ťa. Kvôli čomu by som sa mal ospravedlňovať obyčajnej sestričke?" spýtal sa posmešne. 

"Bernard, ale už by si mohol prestať." pridala sa Vilma rázne. Bernard sa zamračil a prekvapene na ňu pozrel. 

"A ak nie?" spýtal sa dôležito. 

Zuzka práve v kúpeľni dokončovala posledné úpravy na chystaný večer. Tomáš spokojne sedel na sedačke a hladil Barrasa. V jeho vnútri sa rozlievala radosť z toho, že po jeho boku bude kráčať Zuzka už ako jeho manželka. Keď otvorila dvere a neistým krokom vošla do obývačky, Tomáš nemo otvoril ústa a s úžasom si ju celú prezrel. Potom sa postavil a pomalými krokmi k nej pristúpil. Úplne sa stratil v jej veselom, belasom pohľade. Zastal malý kúsok od jej pier a preplietol si s ňou prsty. 

"Trúfnem si tvrdiť, že presvetlíš celú sálu, keď sa tam objavíš. Keď sponzori zistia, že naša nemocnica zamestnáva takú nádhernú sestričku, nebudú váhať a s radosťou sa budú predbiehať, kto dá viac." vyslovil s nadšením a hrdosťou. Zuzke sa v očiach objavila obava. 

"Počkaj a nie je to príliš?" sklonila pohľad na seba a rukou uhládzala svoje šaty, akoby si myslela, že sa tým zovšednia. Tomáš sa s láskou usmial. 

"Moja drahá. Moja milovaná. Tie šaty sú krásne, ale najdôležitejšie je to, čím žiariš. Tvoja čistá duša je tým najdrahším šperkom, ktorý ťa zdobí." povedal nežne a priložil si dlaň na jej líce. Potom ju niekoľkokrát jemne pohladil. "Moja ľalia. Milujem, keď smiem uchopiť tvoju neistotu a necháš, aby som v tvojom srdci odkryl nové obzory, v tichu a očakávaní. Tie, ktoré ťa zhmotňujú v pravej podstate tvojho Darcu. Lebo s Ním nachádzaš aj, keď sa cítiš stratená. S Ním kráčaš, aj keď si neistá. A s Ním zvíťazíš, aj keď budeš mať pocit, že si porazená." Zuzka sa zhlboka nadýchla a privrela oči. Jeho hlboký hlas a slová, ktoré prechádzali jej neistotou, sa hlboko zakoreňovali v jej srdci. Tvorili ešte výraznejšiu stopu lásky k mužovi, ktorý ju skryl do náručia a nežne si užíval bozky na jej odhalené ramená. 

"Nemali by sme už ísť?" šepla, keď v nej začal čoraz viac prúdiť pocit túžby po ňom. Tomáš sa odtiahol, s ľahkosťou ju pobozkal na pery a túžobne šepol:

"Iba ak mi niečo sľúbiš." Zuzka otvorila oči a so záujmom na neho zdvihla obočie. 

"Juraj, čo tu robíš?" predbehla ho Zuzka. Vážne zovrel sánku a prehltol sucho, ktoré sa mu v hrdle, z nervozity, urobilo. 

"Prišiel som sa rozlúčiť. Prepustili ma pred pár dňami, počkám ešte, kým sa mi zacelí rana a odchádzam naspäť na misiu. Teraz však, niekoľko dní, chcem stráviť čas so svojou priateľkou. Vlastne, vďaka jej láske, som nabral odvahu všetko ti prezradiť a poprosiť ťa o odpustenie." zmĺkol a zamyslene sa vrátil do spomienok na večer, keď Zuzke všetko povedal. 

"To je pekné. Žehnám vám, nech ste spolu šťastní." vyslovila úprimne. Juraj sa usmial a prikývol. 

"Ďakujem. Je obdivuhodné, aká si žena. Aj napriek tomu, čo všetko som ti urobil, dokážeš tak ľahko odpustiť. Neviem, či by som niečo také dokázal ja." odvetil vážne a pretrel si šiju. Zuzka sa na neho pokojne pozrela. Neodpovedala. "Už asi pôjdem. Nechcem ťa rušiť v práci." keď sa otočil a privolal výťah, Zuzka k nemu podišla. 

"Počkaj Juraj, prosím, nevieš niečo o Petrovi? Vraj včera nebol v práci a vyzerá to tak, že ani dnes sa neukáže." nástojčivo na neho uprela pohľad a čakala na jeho odpoveď. Juraj nahol hlavu na stranu a zamyslel sa. 

"Vlastne ani neviem. Pár dní sa neukázal doma. Zdalo sa mi, že si prechádza niečím ťažkým. Javilo sa to tak, že túži nadviazať tam, kde to pred pár rokmi ustrihol. Skúsim mu zavolať, počkaj." povzbudivo sa na Zuzku usmial. Ona si ticho vzdychla a mlčky sledovala, ako vytočil Petrovo číslo na mobile. Ozvala sa však odkazová služba. Juraj rezignovane zdvihol obočie. Zuzka ticho poďakovala a vrátila sa naspäť do sesterne. Začínala mať z toho všetkého zvláštny pocit. Iba dúfala, že Petrovi sa nič zlého nestalo a tento útek je len kvôli tomu, aby našiel to, čo tak dlho hľadá. 

Bol piatok ráno, keď sa Tomáš viedol ruka v ruke na ich oddelenie. Tesne predtým, než ona vošla do prezliekarne sa k nej nahol a s láskou ju pobozkal na tvár. Zuzka sa na neho usmiala a zamilovane na neho pozerala, až kým sa nestratil vo svojej lekárskej izbe. Inka stála niekoľko metrov za nimi a s otvorenými ústami šokovane hľadela za Zuzkou. O niekoľko minút na to, keď to všetko predýchala, ju dobehla. Zuzka práve stála pri svojej skrinke. Inka na ňu mlčky hľadela celý čas, keď sa prezliekala. 

"Dobré ráno, Inka. Prečo sa na mňa tak pozeráš?" otočila sa k nej, pretože cítila jej neustály pohľad aj bez toho, aby sa na ňu pozrela. 

"Ty a doktorko ste spolu. Ja som to tušila." vyslovila horlivo a zo široka sa usmiala. Zuzka k nej podišla a vážne sa zahľadela na jej oči.

"Teraz, keď je uspokojená tvoja túžba, že to vieš, veľmi dúfam, že nebudeš mať potrebu o nás hovoriť ďalej. Potešila by si ma tým. Skús si to predstaviť z druhej strany, ty nemáš rada svoje súkromie?" spýtala sa s pokojným pohľadom. Inka sa zamyslela a ticho prikývla. 

"Ale tu v nemocnici sa klebety šíria rýchlo. Aj keby som mlčala, skôr či neskôr sa to prevalí." snažila sa argumentovať. 

"To mi je jasné. Podstatné však bude, že tvoj jazyk bude čistý. Nie je dôležité, že budeš prvotným zdrojom toho, čo sa deje, podstatné je, že dokážeš byť láskavá v tom, čo hovoríš, za chrbtom toho druhého. To vypovedá veľa aj o tebe." keď to Zuzka dopovedala, jemne ju pohladila po pleci a odišla bez ďalšieho slova do sesterne. Pár minút potom, čo si začala pozerať odkazy od hlavnej, sa vo dverách objavila Veronika. 

"Dychberúco. Strácam rovnováhu a to sa na mňa iba pozrieš." vyslovovala prerývane. Tomáš sa pomaly nahol na druhú stranu a vychutnával si bozky tam. 

"Premýšľam, že by sme sa mohli premiestniť do spálne, čo myslíš?" spýtal sa so zrýchleným dychom a naliehavo na ňu upieral pohľad. Zuzka ticho prikývla s túžbou v očiach. Tomáš ju rázne chytil opäť na ruky a s vášnivým výrazom v tvári ju preniesol až k posteli. "Nikam sa neponáhľame, iba som si myslel, že by ti dobre padlo, keby si si po takom náročnom dni mohla obliecť niečo ľahšie. Napríklad moje tričko." pobavene sa usmial. "Niežeby tieto šaty na tebe neboli nádherné." Zuzka sa zasmiala a veselo prikývla. 

"Iste, rozumiem." Tomáš k nej odzadu pristúpil a priložil si ruku na pravú stranu jej krku. Pomaly jej odhrnul vlasy a opäť sa priblížil k jej uchu. 

"Smiem ti pomôcť?" šepol nežne. Zuzka zvážnela, privrela oči a súhlasne prikývla. 

"Budem rada." šepla so zatajeným dychom. Tomáš jej ukazovákom jemne prešiel po kľúčnej kosti a s úsmevom sa zahľadel na drobné gombíky, ktoré zdobili chrbát šiat. Trpezlivo si vychutnával ich rozopínanie a keď sa dostal k poslednému, chvíľu zastal a nahol hlavu na stranu. Užíval si pohľad na jej odhalenú pokožku. Pomaly prešiel k jej ramenám a s ľahkosťou šaty z jej tela spustil na zem. Túžobne sa opäť na ňu zahľadel a prstami pohladil miesto, ktorého sa dotkol pri tanci, keď mala šaty ešte na sebe. Zuzka sa jemne prehla a ticho vzdychla jeho meno. 

"Nevieš si predstaviť, koľkokrát som si predstavoval tento okamih. Kedy si budem môcť vychutnávať každý centimeter tvojej nádhernej pokožky." ako to dopovedal, opäť sa vzpriamil. Dotyky, ktoré jej potom venoval, ju ešte viac prehlbovali v túžbe k nemu. Pomaly ju obišiel a chytil jej prsty do svojej dlane. Začal od malíčka a každému jednému prstu venoval ľahký bozk na bruško. Popritom skúmal jej tvár, ako pootvorila ústa a zhlboka sa nadýchla. Oči sa jej privreli túžbou, ktorá sa hromadila v jej vnútri zakaždým, keď zhmotnil svoju chuť po nej. Chvíľu ju s láskou skúmal a pomaly si vyzliekol sako. Zuzka opäť otvorila oči a nesmelo sledovala, ako si dal dole aj kravatu a začal si rozopínať košeľu. 

Zuzka vyšla von na terasu a s ľahkým úsmevom si prezerala jazero. Odrážal sa na ňom mesiac. V rytme hudby sa jej zdalo, akoby jej chcel darovať jemný tanec na vodnej hladine. Oprela sa o drevené zábradlie a zasnene sa usmiala. 

"Daroval si mi mnoho, Bože a hoci by som si priala, aby som mohla poznať svojich biologických rodičov a v tento deň, aby tu boli so mnou, keď sa započúvam," odmlčala sa a pomaly sa otočila tam, odkiaľ k nej doznieval veselý smiech Alenky, Patrika, Janky, Sebastiana a ďalších blízkych ľudí, "zistím, že si mi podaroval to, čo moje srdce potrebuje. Ďakujem za tento nádherný deň a za môjho manžela." opäť sa otočila k jazeru a so spokojným úsmevom sledovala drobné svetielka, ktoré sa odrážali z osvetlenia od reštaurácie. Začula pomalú chôdzu, ktorá sa k nej približovala. Nepotrebovala zisťovať, kto to je. Zvuk jeho krokov poznala aj na diaľku. Tomáš jej na odhalené plecia položil svoje sako. 

"Nie je vám zima, mladá pani?" spýtal sa hravo. Zuzka sa ľahko usmiala. Spomenula si na rovnaké gesto spred pár rokov, keď boli ešte študenti. Otočila sa k jeho veselému úsmevu a nežne ho pohladila po líci. 

"Keď si pri mne, ani chlad nemá taký účinok." pritúlila sa k jeho hrudníku a so spokojným povzdychom si položila na neho hlavu. Tomáš ju celú skryl do svojho náručia. 

"To je tak neuveriteľne nádherné, že si moja žena. Užívam si to plnými dúškami. Moja nežná manželka. Láska môjho srdca. Noc patrí iba nám dvom. Ja budem patriť iba tebe a ty vykvitneš v mojom náručí ako ruža." pri poslednej vete sa nahol k jej uchu a sladko jej to potichu pošepol. "Nikto si nevšimne, keď ťa teraz vezmem preč. Čo myslíš?" šepol túžobne. Zuzka sa zhlboka nadýchla. 

"Som nevesta a ty ženích. Si si istý, že si toho nikto nevšimne?" uškrnula sa pobavením. 

Vedeli ste, že aj Kaufland Detský festival sa tento rok chystá prvýkrát do školy? Áno, pretože práve tento rok oslávi svoje siedme narodeniny! Medvedík Kuniboo a Zajko Turbo sa však ešte predtým, ako zasadnú do školských lavíc, rozhodli zažiť jedno fantastické dobrodružstvo. 

Pre všetkých školákov i škôlkarov pripravili v nedeľu 29. augusta na bratislavskom Štrkovci celodenný program, ktorý si budú môcť užiť nielen deti a rodičia z hlavného mesta, ale aj všetky zvedavé deti na Slovensku i v zahraničí. Prvý detský festival v novom školskom roku sa totiž bude vysielať opäť po celý deň aj online na detskej Turbo TV!

PROGRAM PLNÝ PREKVAPENÍ

Na všetkých drobcov, maminy i tatinov čaká štart do nového školského roka plný zábavy a dobrodružstva. A môžete si ho spoločne užiť od rána až do večera! Na pódiu sa postupne predstavia MIRO JAROŠ, KÚZELNÍK PETER ŠESTÁK, PACI PAC, FÍHA TRALALA, či DÚHALKA. Stretnúť sa budete môcť aj s hrdinami vašich obľúbených seriálov z online Turbo TV – psíkom Robinom, kúzelným fyzikárom Mišom, či víťazkami kuchárskej show Majster Šéfinko Kuniboo, ktoré si zmerajú sily so slovenskými hokejistami a foodblogerkou Terezkou Lajčiakovou pri príprave receptov z knihy Hokejové rýchlovky.

Malých školákov rozcvičí Turbo joga, naučia sa chrániť prírodu v krásnom Eko bludisku a užijú si aj autogramiádu so známymi hokejistami. Unavení si môžu oddýchnuť v Kuniboo Kids Village chillout zóne, kde na malých i veľkých hladošov čakajú bezlaktózové K-free palacinky. Kto by im odolal?

Zuzka sedela v aute vedľa Tomáša a s jemným úsmevom si prezerala ich prsty, ktorými sa navzájom dotýkali. Letmo si prehliadla obrúčku na svojom prste a tiež tú, ktorá zdobila Tomášov prst. Do srdca jej vošlo nadšenie. 

"Môj neobyčajný manžel." šepla zamilovane. Tomáš sa k nej otočil a veselo sa usmial. Pomaly sa priblížil k jej perám a s láskou ju pobozkal. 

"Ako sa máte, pani Izakovičová?" spýtal sa s hravým úsmevom. Zuzka sa usmiala rovnako. 

"Nádherne. Je až neuveriteľné, aké je to všetko dokonalé. A ten pocit, že už som tvoja manželka. Moje srdce sa nevie upokojiť od radosti." vyznala sa s tichým povzdychom a pohladila Tomáša s láskou po líci. So spokojným úsmevom privrel oči a užíval si malý okamih osamote so svojou manželkou. Keď oči opäť otvoril, zvážnela mu tvár a pritiahol si svoje telo bližšie k nej. Perami sa priblížil k miestu pod jej uchom a úplne ľahko tade prešiel prstom. 

"Chcel by som, aby si vedela, že sa nič nemení, tým, že si moja žena. Stále túžim potom, aby si sa cítila slobodne. Vlastne mení sa iba jedno." šepol hravým hlasom. Zuzka sa usmiala a on ju na miesto, kde sa jej vytvorila vráska z úsmevu, túžobne pobozkal. 

"Áno a aká?" spýtala sa pobavene a rukou mu vošla do vlasov. 

"Na svadobnú cestu príďte potom k nám. Máme na prenájom krásny domček pri mori. Užijete si súkromie a aj strávime trochu viac času spolu." navrhla Vivien a potom sa stratila, lebo si všimla, že sa hostia začínajú hýbať ich smerom, aby mladomanželom pogratulovali. Tesne predtým, než k nim pristúpili poslední gratulanti, Zuzke padol pohľad na približujúcu sa Vilmu, ktorá na vozíku tlačila usmiateho Sebastiana. Chvíľu sledovala Vilminu vážnu tvár a potom opätovala úsmev Sebastianovi. Keď si ich všimol Tomáš, tiež sa na nich milo usmial. Chytil Zuzku za ruku a obaja im išli naproti. Zuzka sa naklonila k Sebastianovi, ktorý sa na ňu pozeral s dojatými očami. 

"Sebastian, nemal by si ležať ešte v posteli?" spýtala sa Zuzka starostlivo a srdečne ho objala. Sebastian sa zhlboka nadýchol a s privretými očami si užíval možnosť držať svoju dcéru vo svadobných šatách. Alenke, ktorá sa na všetko prizerala z diaľky, sa zatajil dych. 

"Aj keby ma mali priviesť na lôžku, nenechal by som si ujsť váš spoločný deň." nadšene odpovedal Sebastian a nežne pohladil Zuzku po ruke. Potom podal ruku Tomášovi a srdečne obom pogratuloval. Alenka uprene sledovala Vilminu tvár. Nesmelo zdvihla pohľad a rozcítene letmo skúmala Zuzku. Alenka mala hroznú chuť zasiahnuť a konečne zlomiť to nezmyselné mlčanie o tom, že je Zuzkinou biologickou matkou. Keď sa pozrela na Sebastiana a jeho oči, okamžite pochopila, že muž na vozíku bude Zuzkin biologický otec. Patrik si starostlivo prehliadal Alenkinu vážnu tvár. Potom sa otočil smerom, kde sa pozerala a hneď všetko pochopil. 

"Pani riaditeľka, nečakali sme, že prídete." pridal sa do rozhovoru Tomáš. Vilme sa zatajil dych, keď Zuzkin pohľad opäť padol na ňu. 

"Vlastne, poprosil som ju ja, aby ma odviezla. Nemal som nikoho po ruke, kto by mi pomohol sa sem dostať." pomohol zarazenej Vilme Sebastian. 

"Naozaj? A ako si sa to dozvedel?" zvedavo sa spýtala Zuzka. Sebastian chvíľu mlčal. 

Po tom, čo Veronika so Zuzkou skončila a pomohla jej, spolu s Alenkou, obliecť si jej svadobné šaty, upravila sa aj ona. 

Ďalšie dve hodinky strávili potom spoločne pri jej čerešni, kde za nimi napokon prišli aj Patrik s Alenkou a zabavili sa pri tom, že si spravili niekoľko milých spomienkových fotografií. Zuzkine srdce prekypovalo vďačnosťou, že jej Boh podaroval, okrem nádherného počasia, aj blízkosť jej najvernejších. Keď sa Veronika družne zhovárala s Alenkou, Zuzka v tichu vošla medzi svoje kvety a s láskou ich pohladila. Zaujato sa zahľadela na kopce pred sebou. 

"Začína nová etapa môjho života. Neviem, čo ma čaká, ale toto miesto bude pre mňa vždy výnimočné. Prežila som tu krásne detstvo a nadprirodzené chvíle s Tebou. Vďaka." ticho šepla, privrela oči, zdvihla hlavu k nebu a zhlboka sa nadýchla. Pohladil ju ľahký jemný vánok, akoby jej Boh chcel odpovedať. Zuzka sa jemne usmiala. 

"Musíme ísť." zaznel naliehavý Veronikin hlas. "Nevesta nesmie meškať. Tomáš by sa už na mňa tak pekne neusmieval, keby to dopustím." dodala pobavene. Zuzka sa k nej otočila a veselo sa na ňu usmiala. Veronika toho využila a rýchlo jej urobila ešte jeden záber. Potom sa všetci štyria rýchlo pobrali naspäť. 

Zuzka zasnene sledovala svoj rodičovský dom, keď sedela na zadnom sedadle Patrikovho auta. Pomaly sa jej strácal z dohľadu a v jej vnútri sa vytvorila zvláštna tieseň z toho, že opúšťa starý život. Ticho si vzdychla. Po chvíli sa jej však v mysli objavili okamihy s Tomášom. Cítila sa pri ňom tak krásne, že sa musela zamilovane usmiať, keď si predstavila, že za malý okamih bude stáť vedľa neho a budú si hovoriť spoločné sľuby. Viem, že si mi ho vybral, môj dobrý Bože. Už v tých začiatkoch. A ja, zahľadená tým nesprávnym smerom, som vtedy Tvoj dar prijala nesprávne. Teraz ho však príjmam s pokorou, úctou a vďakou. Môj budúci manžel je môj a ja budem jeho. Poveď nás. Buď našim stredom. Udaj nám to správne tempo a zdokonaľ náš krok, aby vždy, nech sa udeje čokoľvek, sme hľadeli skrze Tvoju vôľu. Viem, že vtedy bude mať náš vzťah tú správnu hĺbku. V Ježišovi nás poúčaj a skúmaj naše srdcia, aby sme sa milovali navzájom s takou odovzdanosťou, ako Ty miluješ nás. Jej myseľ bola tak zahĺbená do jej tichej modlitby, že si pri privretých očiach vôbec nevšimla, že Patrik už zastal na mieste. 

"Naša krásna nevesta, si pripravená vidieť svojho ženícha?" spýtal sa Patrik s veselým pohľadom, keď sa otočil k Zuzke. Alenka urobila rovnako a dojato sa na Zuzku usmiala. Zuzka pomaly otvorila oči a zahľadela sa na miesto, kde ju pred pár dňami Tomáš požiadal o ruku. Vtedy ešte netušila, do akého dobrodružstva sa podujme. Zhlboka sa nadýchla a nadšene prikývla. Tým, že sa tu tentokrát ocitla za denného svetla sa jej to zdalo ešte krajšie. Spomenula si na príbeh o Adriane a Albertovi, ktorý jej Tomáš rozprával a zasnene sa usmiala. Keď jej Patrik otvoril dvere, pomaly vystúpila a rozhliadla sa okolo. Cítila sa ako v nebi. Znova privrela oči a zhlboka sa nadýchla. Opäť pocítila rovnakú sladkú vôňu kvetov ako predtým. Tentokrát sa však na tú krásu mohla aj pozerať. Zamyslene sa zahľadela na cestičku, ktorá viedla ku kaštieľu. Po chvíli otočila zrak do lesíka. 

Ráno sa Zuzka zobudila s jemnou nervozitou v podbrušku. Na skrini viseli jej svadobné šaty. Nadšene sa usmiala. Dnes sa stane Tomášovou ženou. S divoko bijúcim srdcom sa priblížila k šatám, odopla obal a ľahko ich pohladila. "Môj drahý, môj milovaný manžel." šepla so zasneným pohľadom. Zrazu jej zaznel zvuk smsky v mobile. 

U riaditeľky som všetko vybavil. Dnešný deň patrí iba tebe, moja drahá, moja milovaná. Máš už pre mňa pripravenú hádanku, aby som mohol splniť úlohu, ktorou si získam ruku svojej princeznej? 🙂 

Zuzka sa veselo zasmiala. Premýšľala nad odpoveďou. Po chvíli sa opäť pobavene usmiala, keď sa jej na displeji objavila ďalšia správa od neho:

Alebo môžem splniť aj inú úlohu, ak by si chcela. Napríklad putovať cez sedem dolín a sedem riek a priniesť ti kvet, ktorý ešte nikto nikdy nevidel. 

Zasnene sa zamyslela a po pár sekundách napísala odpoveď:

Boj o moje srdce si vybojoval už dávno, môj vzácny princ. 🙂 Svojou múdrosťou, zbožnosťou, húževnatosťou, nezlomným duchom a neskonalou láskou. Nepotrebujem nič viac iba, aby si stál po mojom boku a spoločne sme náš manželský zväzok stavali na pevných základoch viery v Ježiša. 

"Záleží od toho, ako sa na to pozrieš." vyslovila vážne. Peter sa celý otočil jej smerom a prezeral si jej oči. Nebol si istý, či to bolo tým, že sa cítil smutný, ale niečím ho priťahovala. Zrazu sa Veronika zvrtla a pomalým krokom začala kráčať naspäť na terasu. 

"Dám si vodu." vyslovila tesne predtým, než zašla z kuchyne do obývačky. Peter nechápavo hľadel za ňou. Letmo sa usmial a pozrel na kvety na stole. Po chvíľke otvoril skrinku, vybral odtiaľ pohár a napustil ho vodou. Sebaistým krokom potom prešiel naspäť na terasu a položil pohár na stôl, bližšie k Veronike. Uprene sa začal sústrediť na jej tvár. 

"Som rád, že si tu ostala." vyslovil túžobným hlasom. Veronika sa oprela o kreslo, privrela oči a zhlboka sa nadýchla. 

"Ostala som aj kvôli sebe. Toto miesto sa mi zdalo vhodné na to, aby som si mohla oddýchnuť." uškrnula sa. 

"Iste." dodal pobavene a zahľadel sa do diaľky. "Takže, poznáte sa so Zuzkou dobre?" spýtal sa prvú otázku, ktorá ho napadla. Veronika sa strhla a vážne sa na neho pozrela. "Nie, neboj sa, nehodlám už Zuzku obťažovať. Pochopil som, respektíve snažím sa chápať tomu, že už nemám šancu." vyslovil smutne. 

"A čo ti bráni v tom, pochopiť to úplne? Nie je náhodou priamou podstatou lásky to, že tomu druhému prenecháš slobodu v tom, aby bol šťastný?" spýtala sa vnímavo Veronika. Peter sa zamyslel. 

"Ak sa chceš rozprávať Peter, je potrebné, aby si aj počúval a nehovoril iba o tom, čo chceš ty. Nie je pravda, že sme sa neporozprávali a nie je ani pravda, že som sa ti vzďaľovala z vlastnej vôle. Ty si mi nedal na výber. Prídeš si po mnohých rokoch a očakávaš, že všetko bude rovnaké. Ale to nie je možné. Aspoň pre mňa nie. Vieš prečo?" vyslovila sebaisto. Peter na ňu uprel hlboký pohľad. 

"Prečo?" bolestne stiahol obočie. 

"Ja už nie som rovnaká. A tak je to správne. Keby to tak nebolo, moje srdce by to nezvládlo. Ty si myslíš, že život sa točí len okolo teba a mňa, ale nie je to tak. Sú v našich životoch aj iní ľudia a práve ich si Boh používa k tomu, aby nás formoval. A s nimi mení aj naše pocity. Môže použiť smútok k tomu, aby radosť, ktorá nás pri najbližšej zákrute čaká, nadobudla to správne svetlo. Môže použiť sklamanie, aby láska, ktorá nás neskôr postretne, vykvitla v omnoho väčšej kráse. Môže použiť nenaplnené predstavy, aby nám vytvoril budúcnosť, ktorú v našich predstavách nedokážeme obsiahnuť. A keď sa cez to suché územie brodíš príliš dlho, stratíš smer. Bez viery v Ježiša bude tvoje srdce kričať, že sa to nedá, že to nedokážeš zvládnuť. Ak však na okamih zastaneš, dostatočne otvoríš oči a necháš to malé zrniečko, ktoré sa tak úpenlivo snaží zakoreniť, aby našlo svoje miesto v Božích rukách, pochopíš. Zo suchej skaly vytriskne voda života. Nejde tu ani tak o teba a o mňa alebo o mňa a Tomáša. Je tu niečo viac. Obeta Ježiša Krista, ktorá je pre teba dôležitá len preto, aby si sa ku mne priblížil, ti dá omnoho viac. Nedokážem ti to dať ani ja, ani žiadna iná žena v tvojom živote. Je to tvoj večný život. V plnosti, pokoji, prijatí a dostatočnosti."

"Ak nejde o teba a Tomáša, prečo sa chcete tak rýchlo brať? Prečo nemôžeš počkať, kým sa mi podarí nájsť to, o čom rozprávaš a až potom sa nerozhodneš?" spýtal sa zmätene. Zuzkina tvár zjemnela. Srdce sa jej úplne upokojilo. 

"Ak sa to stane a ja verím, že si veľmi blízko, aby si to prijal, zistíš, že moja osoba pre teba už nebude taká dôležitá v tomto smere ako teraz." priateľsky sa usmiala. Peter sa zamračil a rázne pokrútil hlavou. 

"To sa nestane. Vždy budeš tá, ktorú budem milovať najviac na svete. Nezmení to ani Ježiš." rázne dodal. Zuzka sa odmlčala a opäť sa v tichu zahľadela na stromy. 

Zuzka sa zamilovane usmiala a privoňala si ku kvetom. Veronika práve vychádzala von a všimla si ako Zuzka s úsmevom sedí na zadnom sedadle čierneho elegantného auta. Nechápavo sledovala ako mizne v diaľke. Snáď zabudla? Okamžite vytiahla mobil a snažila sa jej dovolať. Zuzka zdvihla pri druhom zazvonení. 

"Ahoj Veronika, prepáč, viem, že som ti sľúbila, že sa dnes porozprávame, ale Tomáš pre mňa pripravil nečakané prekvapenie. Sľubujem, že hneď ako to bude možné, všetko ti vysvetlím." povedala Zuzka ospravedlňujúco. Veronika sa priateľsky usmiala. 

"Len si to užite." vzdychla si. Zuzka sa poďakovala a zložila. S myšlienkami na Tomáša jemne pohladila kvety a s úsmevom sledovala cestu. Šofér bol celý čas tichý a takmer nereagoval na žiadnu z jej otázok. Keď odbočil na štrkovú cestu, ocitli sa na mieste, ktoré bolo z bočných strán hlboko posiate stromami. Zuzka sa nadšene usmiala. Tomáš presne vedel, čo má rada. Šofér zastal, vystúpil von a otvoril Zuzke dvere. Keď vystúpila, pred ňou sa vynímal obrovský, jemne osvetlený dom s nádhernou terasou, na ktorej bol bazén, hojdačka a dve hojdacie kreslá. 

"Váš hostiteľ vás čaká vo vnútri. Príjemný večer." dodal mladík. Nastúpil naspäť do auta a odišiel preč. Zuzka sa za ním prekvapene pozrela. Začínala mať z toho všetkého zvláštny pocit. Tomáš bol vždy osobný, už dávno by jej išiel naproti a skryl by ju v objatí. Pomalými krokmi pristúpila k dverám a neisto stlačila kľučku. 

Veronika sa stretla ešte s jednou kolegyňou a spolu strávili niekoľko minút v priateľskom rozhovore. Práve pristupovala k svojmu autu, keď ju dobehol Tomáš. Nechápavo na neho upierala oči. 

"Tomáš? Čo tu robíš, mal si byť predsa so Zuzkou." zarazene pootvorila ústa a naspäť privrela dvere od svojho auta. Tomáš sa na ňu zamračil a hlasno si vzdychol. 

"Poznáte sa s novým primárom vášho oddelenia?" spýtala sa Veronika radostne a otočila sa naspäť k Petrovi. Hneď ako zazrela Petrov pohľad na Tomáša, nechápavo sa obrátila naspäť k Zuzke. Spytujúco na ňu zdvihla obočie. Tá smutne sklonila hlavu a keď sa otvorili dvere výťahu, pomaly doň nastúpila. Veronika ju nasledovala a ticho sa jej spýtala: "Čo má Peter s Tomášom?" Nechápavo sa opäť pozrela na Petra, ktorý stále nepriateľsky hľadel na Tomáša. Po chvíli sa Tomáš otočil a so stále pokojnou tvárou odkráčal k Zuzke. Peter zaťal obe päste a nastúpil potichu tiež. Veronika sa cítila nepríjemne. Mala pocit, že vzduch vo výťahu zhustol a keby tam Veronika ani Zuzka neboli, strhla by sa dnu búrka. Aspoň z Petrovej strany. Keď sa dvere od výťahu opäť otvorili ako prvý vystúpil Peter a bez slova zmizol tak rýchlo, že to Veronika takmer nezaregistrovala. Tomáš so Zuzkou tiež vystúpili na chodbu a Veronika ich nasledovala s nechápavým výrazom. Zuzka sa zhlboka nadýchla a neistým pohľadom pozrela do Tomášových očí. 

"Zuzka? Vieš mi vysvetliť, čo to malo znamenať?" nahla sa k nej Veronika z druhej strany. 

"Ak budeš chcieť, vieš kde ma nájdeš." nahol sa Tomáš k Zuzke a letmo ju pobozkal do vlasov. Veroniku ticho pozdravil a odišiel k svojim dverám. 

"Veronika? Ten muž, o ktorom si mi hovorila, je Peter?" vnímavo sa na ňu zahľadela svojim modrým pohľadom. Veronike sa zatajil dych a ticho prikývla hlavou. 

"Vy sa poznáte?" spýtala sa vážne. Zuzka si ticho vzdychla. 

"Je to veľmi dlhý príbeh. Sľubujem, že ti ho dnes večer porozprávam. Dobre?" snažila sa odpovedať pokojne. Veronika na ňu uprela ešte frustrovanejší pohľad. 

Keď Tomáš zastavil pri aute, vypol motor a zamilovane si v tichu prehliadal Zuzkinu tvár. Tá sa nežne usmiala a pohladila ho po tvári. 

"Prečo sa tak na mňa pozeráš?" spýtala sa napokon, keď tak zotrvával aj naďalej. 

"To je tak nádherný pocit, vedieť, že sa onedlho staneš mojou manželkou." šepol zasnene. Zuzka sa k nemu nahla a pobozkala ho na pery. Tomáš privrel oči a prekvapene zdvihol pohľad. Keď sa odtiahla, obaja sa na seba usmiali.

"To bolo začo?" spýtal sa Tomáš zvedavo. Zuzka pokrčila plecami. 

"Len tak. Chcem ťa občas prekvapiť aj ja." usmiala sa veselo. Tomáš ju nežne pohladil a úsmev jej opätoval. 

"Niečo som ti vlastne zabudol povedať. Dnes som telefonoval so svojou sestrou a rozhodla sa, nečakane, prísť aj so svojou rodinkou. Dozvedela sa, totiž, že mama sa má dobre a prepustia ju. A dohodla sa, spolu s ňou, že jej pomôže s výstavou jej obrazov." Zuzka pri všetkých tých informáciách pootvorila ústa, jemne nadvihla obočie a ľahko sa usmiala. 

"Sebastian? Si v poriadku?" spýtal sa prekvapene Peter, keď videl jeho vážnu tvár. Ticho prikývol a ustarane sledoval Petrovu tvár. Niečo v jeho srdci sa zmenilo. Cítil obrovskú potrebu chrániť Zuzku. Tichý hlas v jeho vnútri mu však našepkával, aby bol opatrný a nesúdil veci príliš rýchlo. 

"Čo je medzi tebou a Zuzkou?" rozhodol sa po dlhšom tichu spýtať. Peter sa pri tóne jeho hlasu cítil zvláštne. 

"Prečo sa pýtaš?" nechápavo stiahol obočie. 

"Záleží mi na nej a nechcem, aby sa trápila pre niečo, čo sa zdá byť stratené." vyslovil Sebastian vážne. Peter sklonil hlavu a vošiel si prstami do vlasov. 

"Moja láska k nej je skutočná. Stratený som však ja a neviem ako to zmeniť. Túžim jej dať to, čo jej dáva niekto iný, ale tiež neviem ako." vyznal sa zlomene s tichým hlasom. Sebastianovi ho prišlo ľúto. Zrazu lepšie pochopil, čím si Zuzka prechádzala. Nahol sa bližšie k nemu a priateľsky sa ho snažil pohladiť po ruke. Otcovská láska, ktorá sa v ňom razovo zjavila, sa nepriečila dlhoročnému priateľstvu, ktoré medzi sebou mali. 

"Vieš, drahý priateľ, niekedy sa stane, že v živote spravíme zlé rozhodnutia, ktoré nás dovedú až do priepasti. Nad tou priepasťou sa však zakaždým objaví ruka nášho Záchrancu, aby nám ponúkol nový pohľad. A naviedol nás na tú správnu cestu. Ty môžeš byť niekde medzitým. Chýba ti však jedno." Sebastian sa odmlčal a čakal, kedy sa na neho Peter pozrie. Chvíľu mu to trvalo, ale potom tak urobil.