🪑 Možno to poznáte. Sedíte, čakáte. Na stretnutie, na e-mail, na chvíľu pokoja. Medzitým kontrolujete mobil, odpovedáte na správy, preklikávate úlohy. Všetko pôsobí usporiadane. Len vnútri to ticho bzučí. 

📱 Vonku vyzeráte funkčne. Vnútri ste unavení. Nie preto, že by ste nezvládali. Ale preto, že už dlho idete bez zastavenia. Bez miesta, kde by ste mohli vypnúť výkon, položiť masku a len… dýchať. 

🕰️ Každý deň si hovoríte, že to ešte chvíľu dáte. Že po sviatkoch, po termíne, po projekte si oddýchnete. Lenže „po“ nikdy neprichádza. A telo si to zapamätáva. Tuhne, stuhne, mlčí. Až kým mlčanie nebolí. 

💡 Mozog sa učí uprednostniť istotu pred zmenou. Telo nesie napätie ako archív všetkého, čo ste „vydržali“. A vnútorný systém si opakuje to, čo pozná, aj keď to už dávno nefunguje. 

🔑 Kedy ste naposledy naozaj počuli, čo vaše telo hovorí ešte predtým, než začalo kričať? 

🎨 Predstavte si, že si raz týždenne sadnete so sebou. Nie aby ste niečo riešili, ale aby ste sa počuli.