Túžba poznať a učiť sa je deťom vlastná. Spôsobuje im radosť, uspokojenie, ženie ich vpred. Bažia po ďalších vedomostiach a zručnostiach, tešia sa do školy. Neveríte? Máte, dokonca, iné skúsenosti? Chyba nie je v deťoch. Štandardný školský systém je skrátka pre ne asi len nudný…

Pre deti chceme to najlepšie. Rozvíjať ich, pomáhať im, mať z nich niekoho, kto toho veľa dokáže. Máme svoje predstavy o tom, čo by mali vedieť, kedy by to mali ovládať a aké by mali byť. Často ich porovnávame s inými deťmi. Nie sú to deti, ako iné deti v ich veku, nie sú ani ako ich starí rodičia, hoci sa na nich podobajú, dokonca, nie sú ani ako my, aj napriek tomu, že majú niečo z našich génov. Sú to individuálne osobnosti. Majú svoje vlastné priania. Chcú byť nezávislé, slobodné. Montessori prístup toto rešpektuje.

Čo je Montessori?

Montessoriovský prístup (Montessori pedagogika) je alternatívny výchovno-vzdelávací program, ktorý je zavedený v niektorých školách už aj na Slovensku. Existuje však od začiatku 20. storočia v Taliansku, Francúzku, Nemecku i v Číne. Založila ho lekárka Maria Montessori.

Je zameraný na podporu dieťaťa pri rozvíjaní všetkých jeho poznatkov a zručností. Dieťa je považované za osobnosť, ktorá by mala byť vo svojej činnosti maximálne vhodne podporovaná dospelými. Vraví, že deťom treba ponúknuť dostatočné intelektuálne podnety – a to v správnom čase a správnou formou. Je na učiteľoch (alebo aj rodičoch, ak dieťa ešte nie je školopovinné), aby pripravili v škole (doma) také aktivity a poskytli také pomôcky, aby deti učenie zaujímalo.

Všetky aktivity vykonáva dieťa pre uspokojenie seba samého, nie vyučujúceho. Samotný vyučovací proces a tým aj vývin dieťaťa, prebieha bez stresu, bez negatívneho dopadu na psychiku dieťaťa. Cieľom celej pedagogiky je podporiť u dieťaťa prirodzenú túžbu po poznaní, objavovaní a učení sa. Sekundárne je podporený aj priateľský vzťah medzi učiteľom a žiakom. Učiteľ má za úlohu dieťa pozitívne motivovať.

Štandardná škola a Montessori škola

V škole, do ktorej ste chodili ešte aj vy, zazvonilo a začala sa štyridsaťpäť minútová hodina. Učiteľ stál pred tabuľou a vysvetľoval učivo. Často s minimom pomôcok. Aktivita na hodine spočívala v písaní na tabuľu. Žiaci sa zapájali po vyzvaní, alebo zdvyhnutí ruky. Čas sa diskusiu a otázky bol však minimálny. Každý predmet bol vyučovaný iným učiteľom. Priestor na spoznanie jednotlivých detí bol obmedzený. Otázkou ostáva, či žiak pochopil súvislosti, či ho bavilo memorovať. Vedomosti detí boli hodnotené plošne, známkami, pochvalami, alebo, naopak, poznámkami. Porovnávalo sa a súťažilo.

V Montessori škole:

• Po príchode do školy sa učitelia so žiakmi stretávajú na spoločnom rannom stretnutí. Tu sa rozprávajú, čo zažili, čomu sa budú v ten deň venovať.
• Nasleduje práca. Výhradne sa používa iba tento termín na označenie štúdia.
• Každý žiak si vyberie, čo sa bude učiť, na čom bude pracovať.
• Vyberie si, či sám, alebo v skupine.
• Vyberie si miesto, kde sa bude učiť.
• Deti pracujú väčšinou v menších skupinkách.
• Prestávku na oddych, či desiatu, si robia individuálne podľa svojich potrieb.

Dopoludnia a popoludní sa venujú práci vnútri. Denne však Montessori škola ponúka aj organizovaný pobyt vonku – žiaci pracujú v školskej záhradke, idú do Botanickej záhrady, alebo celoročne spolupracujú so včelárom.

Učiteľ za tabuľou

V Montessori škole nenájdete učiteľa pred tabuľou. Väčšinou sa pohybuje medzi žiakmi. Má pripravené konkrétne a praktické prezentácie, aktivity pre každého žiaka. Hlavne na začiatku školského roka, kedy deti potrebujú veľa podnetov. Neskôr sú schopné samé si prácu vyberať a aj samostatne sa učiť. Jeho úlohou v triede je:

• pozorovať potreby a záujmy žiakov
• dávať žiakom dobré otázky
• byť zorientovaný vo všetkých oblastiach základného vzdelania, aby mohol vysvetliť súvislosti medzi učivami
• byť nadšený pre objavovanie a poznávanie nových vecí

Túto túžbu by mal vedieť prirodzene preniesť aj na deti a podporiť ich v učení. Učiteľova rola spočíva v pomoci pri práci a pozitívnej motivácii. Iba takéto pripravené prostredie dokáže dieťa natoľko zaujať, že je schopné pracovať sústredene. Nasáva množstvo vedomostí a zručností. Je to jeho prirodzená potreba, ale aj túžba a hra zároveň.

Príklad vyučovania matematiky montessori metódou:

Sloboda, sloboda...

Mnohí si pod pojmom sloboda, slobodné dieťa, predstavia dieťa bez pravidiel, mantinelov v správaní, či dokonca, dieťa, ktoré si robí, čo chce. Montessori pedagogika za slovom sloboda vidí samostatnoť a za slovom samostatnosť vidí zodpovednosť za svoju prácu a správanie v skupine. K tomu v škole deti vedú. Pre deti v tak malom veku je to tá najnáročnejšia úloha. Iste aj v tejto škole sú pravidlá a mantinely, no väčšinu času majú široké hranice. Podľa potreby, individuálnej povahy žiak, sa buď zúžia, alebo ostanú široké. I toto sporozovať je úlohou učiteľa.

Prínos Montessori pedagogiky

Pedagogika neoddeľuje vzdelávanie od výchovy. Tento proces sa deje komplexne, na základe pozorovania dieťaťa. V pripravenom prostredí funguje princíp voľnej práce žiaka, jeho potreba sa učiť, ale aj práca s vlastnou chybou, za ktorú nesie zodpovednosť a má ju vedieť napraviť. Iba za týchto podmienok je podporený plný rozvoj potenciálu každého jedného dieťaťa. Pripravený učiteľ, zmysluplné aktivity, pomôcky a prehľadnosť prostredia umožnia, aby si dieťa slobodne volilo činnosti. Iba vtedy do nich vkladá vlastnú vôľu, ide do hĺbky, kvality, vidí súvislosti. To je najpodstatnejší prínos pre žiakov.

Výchova v Montessori pedagogike je vnímaná ako pomoc k životu. Ak dieťaťu chceme pomáhať, musíme ho poznať. To je prínosom nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov, či rodičov.

Pre a proti

Pedagogika sa zdá byť absolútne prirodzená, bez uskalí. No i tu môžeme vidieť isté, pre niekoho veľmi dôležité, aspekty. Môžu pôsobiť negatívne. Alebo môžu byť chápané ako prirodzený dôsledok možnosti výberu, slobody dieťaťa. Názory "proti" väčšinou v sebe zahŕňajú tieto argumenty:

• Práca učiteľa s celým kolektívom je minimálna.
• Pedagogika je príliš individualisticky zameraná a nepodporuje schopnosť detí ku kolektívnej spolupráci.
• Pomôcky, ktoré používa pedagogika, sú prebraté z minulosti a sú veľmi jednoduché. Je otázne, či spĺňajú potreby dnešných detí, ktoré majú všetkého dostatok, a preto ich nepovažujú za nič výnimočné, čo by ich malo upútať.
• Učiteľ sa venuje žiakom individuálne, zvyšok je odkázaný sám na seba. Pokiaľ si dieťa v tej chvíli nevie dať rady samo, nie je schopné pohnúť sa ďalej.
• Prístup  “staraj sa o seba” nie každému dieťaťu vyhovuje, veľa závisí aj od toho, akú formu slobody má v rodinnom prostredí, či je zvyknuté postarať sa samo o seba i doma.
• Diskutabilné je aj odmietanie súťaživosti medzi žiakmi (keďže nie sú hodnotení a nepracujú na rovnakej úlohe). Žiaci teda nie sú pripravení na konkurenčné prostredie. Montessori vychováva žiakov k samostatnosti a dôvere v seba samého, ale nie k súpereniu s ostatnými.
• Veľmi veľa zavisí od učiteľa, jeho kvalít a praxi v Montessori metóde. Takých učiteľov je zatiaľ málo.

Montessori pedagogika, aj napriek spomenutým negatívam, by mohla predstavovať veľmi dobrú a zaujímavú alternatívu k tradičnému školstvu. Bohužiaľ, nedostatok porovnávacích štúdií ju zaraďuje k zatiaľ ojedinelým metodám vyučovania. 

Vedeli ste, že:

Absolventami Montessori školy sú aj Larry Page a Sergej Brin, ktorí v roku 1998 založili Google.

Zdroje:

1. Helmingová, H.: Pedagogika M. Montessoriovej
2. Montessori, M:  Tajuplné dětství
3. Montessori, M:  Absorbující mysl
4. https://is.muni.cz/th/67789/ff_b/Srovnani_skolni_uspesnosti_zaku_Montessori_tridy_a_zaku_tridy_klasicke.pdf
5. https://www.youtube.com/watch?v=I2gTv8SkSEU
6. http://www.montessoria.sk/montessori
7. http://ageofmontessori.org/pros-and-cons-of-a-montessori-education/

Zdroj foto: freeimages.com