lubicahorvathova
    22. apr 2017    Čítané 1334x

    Keď sa malý návštevník otočí na päte: Ako sa vyrovnať s potratom

    V živote nesvieti iba slniečko a nie je všetko dúhové s hrivnatými jednorožcami. Do bodky naplánované, ružové, veselé. 

    Dokonca ani tehotenstvo vždy neprebieha ideálne. Občas sa to zastaví už pri ocikanom teste, či pri obrazovke ultrazvuku. Malo tam byť bijúce srdiečko... Niekedy na sone ani nič nie je, iba prázdna dutina a vysoká sliznica maternice. Alebo pozeráte na monitor, vidíte jasné obrysy svojho dieťaťa, ktoré sa žiaľ nehýbe. Nahovárate si - ani sama tomu neveríte - snáď sa ten gynekológ s viacročnou praxou úplne mýli, je unavený, slepý, nevie kam má pozerať... Možno podvedome cítite, že sa niečo deje inak, akosi zle... Možno aj nie a máte nachystané nepríjemné prekvapenie.

    Asi sa trochu hneváte na lekára, že neplače s vami, či podľa vás nedostatočne citlivo oznamuje, že žiadna radosť sa nekoná.

    Pre neho to je len štatistika, vraj jedna z piatich žien. V prvom trimestri dve písmená, dve jednoduché slová - MA - missed abortion, zamlčaný potrat. Veď načo slzy, keď o pár týždňov, mesiacov ju tu mám zase a znova tehotnú. Netreba robiť z toho vedu...

    V neskorších štádiách tehotenstva je to už o dosť ťažšie. Zo skúsenosti vieme, že akokoľvek citlivé bude oznámenie a následná starostlivosť zo strany zdravotníkov, nič nezmierni prvotný šok a negatívne pocity z celej situácie. O to je všetko horšie, ak šlo o prvé dieťa a doma vás nečaká žiadne iné rozptýlenie.

    Iba vy a vaša myseľ

    A tak vám zostáva už iba prežiť pocit prázdna, sklamania, nekonečných otázok: Vyjde to nabudúce? Bude nabudúce? Som vadná? Chorá? Čo ak ďalšie dieťa jednoducho nebude? Ak náhodou otehotniem, bude zdravé? Čo ak nebude zdravé? Mala som niečo spraviť? Nemala som niečo spraviť? Čím som si to zaslúžila? Prečo ja?

    Všetko za prítomnosti zvláštneho radaru na tehotné ženy: "Všetky tehotné ženy sveta sa spikli proti mne, vykročili do ulíc a vytasili tie veľké bruchá!" Presne vtedy, keď ako Oslík z Macka Pú kráčate po chodníku s tým svojim dažďovým obláčikom nad hlavou. Nechcete rozmýšľať nad nešťastím, ktoré vás postihlo. "Prečo sú tam tie zákerné tehotné ženy? A rozkošne pobehujúce deti, prečo sú také hlučné? Asi aby mi pripomenuli, aká som ja nemožná?"

    Ak náhodou máte v blízkom okolí inú tehotnú ženu, najlepšie s približne rovnakým termínom pôrodu aký ste vy pôvodne mali, dobrodružná cesta plná závisti, otázok a sebatrýznenia začína.

    Tá nešťastníčka sa môže posťažovať na nevoľnosti - čo by ste vy dali za to, aby vám bolo zle od žalúdka. Figúre by tiež prospelo nechutenstvo. Môže sa posťažovať na hraničné výsledky AFP testov v 16. týždni tehotenstva. Aj na to, že tak trochu chcela chlapčeka a čaká dievčatko - vraj život k nej nie je vôbec fér. Môže vyjadriť strach z pôrodu a povzdychnúť si, že ona vlastne ani tak veľmi neplánovala mať ďalšie dieťa. A nejakou náhodou sa pritrafilo... "Tak ona môže mať a ja nie? V čom som horšia?"

    Dokonca môže i taktne mlčať, aby vám neublížila. Pozornému oku však neunikne mimovoľné pohladenie rastúceho bruška alebo nežné prihovorenie sa nenarodenému bábätku. Vás zatiaľ bude zožierať žiaľ prekladaný nešťastím z vlastnej neschopnosti počať a donosiť dieťa a čiastočne si tým zahojiť ranu. K tomu všetkému pribudne značne nepríjemný, sebaobviňujúci pocit, pretože zistíte, že závidíte: "Veď ja sa chcem tešiť s ňou na malé, nevinné dieťa, naozaj chcem. A ono to nejde. Som neprajná? Čo som to za človeka? Ona za nič nemôže. Ani jej dieťa. Tak čo sa deje?"

    Niekto chce a nemá, iný nechce a má, alebo sa toho vzdá

    Zmeníte sa na ľudského jastraba, čo striehne. Viete, ktorá žena z okolia je tehotná a čie dieťa sa už narodilo. Zistíte, že sú aj také, čo sa dobrovoľne vzdali svojich potomkov a nechali "prerušiť" svoje tehotenstvá. Pátrate po tom, či boli ich dôvody dostatočné a nechápete ako to mohli urobiť.

    Vy tu nie ste pre to, aby ste súdili. Neviete. Nevidíte im do kuchyne, nechodíte v ich topánkach. Je to veľmi smutné - každý zničený život, najmä takto neprirodzene - no neprináleží vám posudzovať ženy a ich rozhodnutia. Radšej na ne myslite v dobrom, ak ste veriace, pomodlite sa za ne, za zmierenie. Strateným deťom je už snáď dobre, snáď tam niekde za dúhovým mostom čakajú na svoje mamy, aby ich mohli objať.

    Zrazu sa vynoria ženy, ktoré priznajú, že tiež prešli podobnou stratou, len doteraz o tom nehovorili verejne. Je to veľmi citlivá a bolestná téma. Vám však svitne svetlo v tuneli. Taký malý lúč. Nie ste v tom sama. Sú aj ľudia, ktorí vám rozumejú. Ktorí chápu stratu. Ženy. Matky anjelikov. Je jedno, aké boli staré. Už sú matky. A ony sú ich deťmi, či mali 20, 280 alebo 3 600 dní života, keď prešli ďalej.

    Každé dieťa má svojho otca

    Nezabúdajte, že naši partneri tiež prišli o svoje deti. Smútia, no inak ako ženy. Mužsky. Pre nich je dieťa v čase tehotenstva ešte prudko virtuálne, najmä keď to nie je vidno na nastávajúcej mamičke. Necítia to, čo my ženy. Nevedia. No to neznamená, že im nie je ľúto straty.

    Dajte si pozor, aby ste nezostali každý so svojimi negatívnymi emóciami v inej izbe. Aby ste nestratili aj seba navzájom. A nepozerali na partnera ako na toho bezcitného, ktorého predčasná strata dieťaťa netrápi. A nevytvorili si pomyslený nepriestrelný múr nielen pred svetom, ale aj pred manželom.

    Skúste nájsť vo svojom vzťahu miesto pre spoločné smútenie za stratenými deťmi. Hľadajte radosť aj v iných veciach, ktoré prináša život. Deti sú iba jednou súčasťou partnerstva. Nie jeho zmyslom. Sú dočasnými návštevníkmi, ktorí prinesú svetlo. Keď nadíde čas, je dobré ich pustiť svojou cestou. Nemáme nad tým kontrolu, nevieme, kedy to nastane. Niekedy sa otočia na päte ešte skôr, než vstúpia do domu alebo krátko po vstupe. Asi to má nejaký dôvod. Snáď sa ho raz dozvieme. A možno aj nie. 

    Akčný plán: Tehotenstvo

    Častokrát pomôže otehotnieť znova. Strach z opakovania zostane, bolesť nezmizne. Ale príde tak potrebná nádej.

    Názory kedy otehotnieť sa rôznia. Jeden lekár vám povie vydržať toľko, koľko trvalo neúspešné tehotenstvo. Iný, že je dobré začať sa snažiť hneď ako telo nabehlo do bežného režimu. Záleží od zdravotného stavu a od toho, ako sa cítite. Niekomu pomôže zistiť príčinu potratu - v prípade opakovaných potratov. Často sa však nedozviete nič. Proste náhoda.

    Pozor na bludný kruh - tak chcem otehotnieť, že to nejde. Čím viac to nejde, tým viac znervózniem. Čím viac som nervózna, tým viac sa vzďaľujem možnosti otehotnieť. A ešte si aj rúcam všetko ostatné v živote mojim monozameraním sa na jednu vec.

    Nejeden pár s úsmevom spomína na šialenú honbu za dieťaťom. Tá sa zvykne po predčasnej strate dieťaťa vyeskalovať do riadnych turbulencií. Tri týždne má váš chudáčisko doma oddych, možno až pridlhý, žena o neho ani nezakopne. Všetko je presne rozpočítané, aby sa na jeden týždeň zmenila na nymfomanskú Xantypu, pred ktorou sa radšej pretvaruje, že spí. Len aby nemusel ísť do misie "Treba rýchlo splodiť dieťa!"

    Tabuľky, teplomery, ovulačné testy, hormóny, lieky, nervozita, kyselinu listovú už nenávidíte... Prečo nezjedol tie skvelé tekvicové jadierka plné zinku na večeru? Čo nevie, že to pomáha spermiám? Ako mohol zabudnúť kúpiť vitamínové doplnky?! Vôbec, kde toľko trčí? Azda môj manžel nechce dieťa, keď sa neponáhľa domov?! Veď aplikácia jasne ukázala zelenú kvetinku! Už tu mal byť! Vyzlečený. V pozore. Hoci aj počas obednej prestávky! Rovno pol dňa dovolenky si mal vziať, nech to ide na istotu! A ja si nechám vyložené nohy. Na stenu, aby ani kvapka nevyšla nazmar. Teraz to už vyjde. Musí!

    Ak náhodou nejaký Jonáš vypočítal magický čas na 2:38 ráno - prečo ten manžel-naničhodník nehodný, spí?! Budík mal mať nastavený! Ba radšej nemal ísť spať! Aby nepremeškal počatie svojho dieťaťa. Zobudím ho 2:15 alebo stačí až 2:30? Koľko trvá, kým sa jeden muž nakopne do riadneho výkonu a nezaspí ešte predtým? Treba byť vždy pripravený. Misia plodenie dieťaťa zahájená. Ulievačov nechceme!

    Len sa potom nečudujte, keď zostane častejsie v práci aj po pracovnej dobe. Alebo rýchlo zaspí ešte predtým, než ho stihnete vyzliecť. Nikto nemá rád naháňanie sa a znásilňovanie.

    Ak ste prišli do takéhoto extrému, zastavte sa. Muži smútia tiež. Tiež to chcú mať za sebou a vidieť vás znova sa tešiť. Sú v tom s vami, nezabúdajte. Muži sú úžasní. Keď túžite po dieťati, sú schopní vám toto všetko trpieť a nechať sa zatiahnuť do vášho súkromného branného cvičenia. Dobrovoľne sa nechať komandovať od pološialenej ženy. A aj naďalej ju ľúbiť. Odmeňte ich.

    Spravte si pekný, spoločný víkend. Choďte niekam na Liptov/Oravu/Turiec (lebo čo je doma, to sa počíta), pozrite ovečky, ochutnajte halušky, vykúpte sa do zbláznenia v akvaparku (musíte stihnúť do dvoch hodín, nech to máte iba za tridsať EUR na osobu), ponadávajte si na zimu a zvláštny paradox Stojím-ofučaný-za-pultom-a-nemám-návštevníkov-ktovie-prečo... hlavne robte niečo iné ako utápať sa v žiali. Život prináša toľko krásnych vecí. Škoda o ne prísť. Možno si odtiaľ prinesiete nečakaný darček.

    Trpezlivo, s láskou

    Pripravte sa na to, že zažijete rôzne reakcie na vašu osobnú tragédiu. Ľudí, ktorí sa snažia byť nápomocní, rozdeľujem do štyroch typologických skupín:

    1. Debatéri

    Tí, čo sa chcú rozprávať o vašom nešťastí a chcú, aby ste sa z toho vyrozprávali - toto nie vždy funguje. Môžete byť otvorený človek, bez zábran hovoriť o svojich pocitoch. No sú veci, ktoré prejednávate iba s úzkym okruhom ľudí, prípadne iba v určitej chvíli. Takú chvíľu je veľmi ťažké vystihnúť - aj náladu, aj zostavu osôb. Ale vyrozprávať sa a definovať svoje pocity vám pomôže. Už len nájsť správnych poslucháčov. Dá sa aj pri dobrom vínku. Len opatrne s tými pohárikmi, aby sa to nezmenilo na slzavé údolie, ktoré ešte nikomu nepomohlo.

    2. Zahovárači

    Rozprávajú o nepodstatných veciach, ktoré nikoho nezaujímajú. Ani samotných prednášajúcich. V žiadnom prípade nespomenú potrat, deti, tehotenstvo a podobne. Ak sa náhodou zabrúsi do témy, okamžite menia smer komunikácie. Pojem "aby reč nestála" máte v priamom prenose. Prečo to robia? Snáď v snahe rozptýliť smútiaceho človeka, aby prišiel na iné myšlienky. Inak to nevedia. Možno sa aj boja. Ľudia z tejto skupiny sú užitoční napríklad na také vybehnutie si von, na prevetranie hlavy. V podobne ťažkých situáciách je náročné vystihnúť správny čas. Pomôžte im, nezostávajte samé so svojim žiaľom, zavolajte im a povedzte, že chcete ísť niekam s nimi von. Trochu zmeniť ovzdušie.

    3. Chlácholiči

    Tí, ktorí zľahčujú situáciu. Povedia vám, že môžete byť radi, že sa nestalo ešte niečo horšie, lebo existujú aj oveľa horšie veci na svete. V prípade straty dieťaťa, že určite príde ďalšie a opäť svitne nádej na úspešné ukončenie tehotenstva. Že neradno klesať na duchu, treba sa povzniesť nad problém a žiť ďalej, neumárať sa. Radi povedia obľúbené, stokrát počuté, pravdivé: "Nesmieš na to toľko myslieť a upínať sa na nové dieťa. Dieťa príde, keď bude naň správny čas." A vy na nich pozeráte s hnevom, trochu nechápavo: "Akože kedy môže byť ešte správnejší čas?"

    Táto skupina ľudí má z dlhodobého hľadiska asi najväčšiu pravdu. No v tej chvíli vám môžu prísť ako necitliví. Máte pocit, že vám absolútne nerozumejú. Veď vy nechcete byť znova tehotná, vy chcete byť EŠTE tehotná. Vy nechcete ďalšie dieťa, vy chcete TO dieťa.

    4. Vyhýbači

    Typ ľudí nenápomocných. Tí, ktorí sa vyhýbajú oblúkom zranenej osobe a odvracajú zrak. Lebo nevedia čo povedať, ako sa správať. Síce väčšinou nikto nevie, čo povedať a ako utešiť, táto skupina ľudí je špecifická útekom a tvárením sa, že sa nič nestalo. Nie, že by ich to netrápilo alebo nejako inak by to nimi nepohlo. Len proste nevedia, ako reagovať, aby situáciu ešte viac nezhoršili. Rozdiel medzi ľudmi z tejto skupiny a z tej predchádzajúcej je, že zahovárači aspoň fyzicky zostanú vo vašej prítomnosti. Stretnutie s prototypom vyhýbača môže vyzerať asi takto:

    "Ahoj, dlho som ťa nevidel. Čo máš nové?"

    "Nič. Prišli sme o dieťa."

    "Aha... hmmm... to mi je ľúto... tak ja už musím ísť, ozvem sa..."

    Nemajte obavy, nikto sa neozve.

    Všetky skupiny vás budú hnevať. Bude vás hnevať ak niečo povedia, budú hnevať aj keď nič nepovedia. Vlastne vás bude hnevať všetko. Ľudia, deti, tehotenstvá, zvieratá, počasie, spoločensko-politická situácia vo svete... Všetko. Možno ani sami neviete, či je lepšie ak vám niekto niečo hovorí alebo je radšej potichu.

    Možno by postačilo, keby k vám niekto iba prišiel a jednoducho tam bol. Počúval, sedel v tichom porozumení. Priznal, že mu je to ľúto a nevie ako by vás utešil. Poplakal si s vami. Ponúkol možnosť zavolať kedykoľvek kvôli čomukoľvek. Ponúkol pomoc. Dal by vám najavo, že nie ste sami, že sa máte o koho oprieť. Že niekomu na vás záleží. Možno by sa s vami pomodlil za strateného človeka, za nájdenie vnútornej rovnováhy a zmierenie sa so situáciou.

    Aby len dúhové jednorožce dupali kopýtkami v dome

    V určitej chvíli prídete do bodu, keď vás to omrzí - žiarliť, plakať, obviňovať, hnevať sa... Zistíte, že všetko je vo vašej hlave a nikto sa za vás nevysporiada s vašim smútkom. Musíte si tým prejsť sami. Iba od vás závisí nakoľko sa necháte pohltiť a akú dobu potrvá, kým získate nadhľad. A začnete vnímať aj iné, drobné svetielka, hoci ste o to najväčšie prišli. Neprestane to bolieť, ale naučíte sa žiť so svojimi krivdami a bolesťami, čím získate nový pohľad na svet. Nájdete v sebe opäť radosť zo života a zo všedných vecí. Pretože vôbec nie sú všedné. Život je úžasný, plný svetla. Väčšieho, menšieho... Prináša nám dary, ktoré si nemôžeme vynútiť. Môžeme v ne iba dúfať. A prijať ich s pokorou.

    Po každej búrke vyjde slnko a na oblohe zbadáte dúhu. Nenadarmo sa hovorí deťom, ktoré prišli po tých stratených, že sú dúhové. Inak, ony nie sú naozaj stratené. Len prešli inam a tam na nás čakajú. Trpezlivo, s láskou. Neničme ich pamiatku tým, že stratíme ešte aj kus seba v žiali za nimi.

    A hovorme o potrate. Pomôžeme mnohým, ktorí nedokážu o tom rozprávať. Možno práve im prinesieme jedno malé svetielko do tunela.

    Želám vám, aby ste žili pod dúhou so svojimi malými hrivnatými jednorožcami a aby už čoskoro mohli vaše ruky tiež pózovať so srdiečkami na brušku. Lebo to je proste povinná jazda deväťdesiatych percent gravidných žien a obľúbené klišé všetkých fotografov - profi aj amatérskych!

    *Ilustračný obrázok je výtvorom autorky s použitím materiálu z databáz www.pixabay.com a www.flaticon.com