Po dlhšom čase sa opäť vraciam k téme rodičovských združení. V diskusnom fóre mi bola adresovaná takáto otázka:

"Dobry den co s rodicom ktory ZRŠ nezaplati nie preto ze by nemal ale jednoducho postavi si hlavu a povie ze neda ako reagovať kedze vieme ze je dobrovoľné. Vsetci zaplatia len ten jeden nie zrazu po 2 rokoch nezaplati. Dakujem za vas nazor."

Vo všeobecnosti je medzi rodičmi rozšírený názor, že platenie poplatku do RZ nie je povinné. Nuž, je, aj nie je. Pokúsim sa to vysvetliť.

Každé RZ, ktoré má formu občianskeho združenia, sa musí riadiť stanovami. Je to súhrn záväzných spísaných pravidiel pre činnosť inštitúcie, organizácie, a pod. Moje odporúčanie: Preštudujte si ich! Vyhnete sa tak zbytočným nedorozumeniam. Zároveň môžu byť vhodným podkladom pre vaše prípadné argumenty. Uverejnené sú buď na stránke vašej školy, alebo si ich musíte vypýtať.  A nedajte sa odbiť!

Platenie príspevku do RZ je povinné iba pre členov! Ale členstvo v RZ nie je automatické, podmienky sú uvedené práve v stanovách! Zistite si teda, či ste riadnym členom!  V združení by mala existovať prihláška, alebo listina členov aj s ich podpismi,teda aj s tým vašim. Ak nič také neexistuje, platenie poplatku sa pre vás stáva bezpredmetné. Ale pozor! Niektoré RZ majú v stanovách uvedené, že členom RZ sa stávate napr. po zaplatení príspevku, teda aj bez prihlášky. Preto ešte raz zdôrazňujem: Preštudujte si stanovy! 

Ak ste zistili, že ste naozaj riadnym členom združenia, stávajú sa pre vás záväzné (povinné) predovšetkým stanovy samotné. Teda aj bod o platení poplatku, či členského! Samozrejme aj bod, kde sú uvedené sankcie za nedodržanie týchto pravidiel fungovania. A tie sú tiež rôzne, dokonca veľa stanov ich ani neobsahuje. Podľa môjho osobného názoru je to chyba! 

Skúsme sa na to pozrieť možno trošku inou optikou. Predpokladám, že každá z nás má rodinu, alebo v nejakej vyrastala. Sme teda jej členovia. A určite každá rodina má tiež nejaké tie "stanovy", teda pravidlá spolužitia a fungovania rodiny. Čo sa ale stane, ak si niektorý člen "postaví hlavu" a postaví sa k nejakému pravidlu odmietavo? Niekde možno začne diskusia, niekde sa siahne po sankciách, niekde... Nuž, na to si musíme odpovedať každá sama, pretože každá rodina aj jej členovia sú unikáty, ktoré nefungujú rovnako.
 

A ako reagovať na "neplatiča"? V prvom rade legálne v rámci sankcií uvedených v stanovách. Ak však stanovy  sankcie neuvádzajú, nuž... Nemáte v podstate žiadnu inú legálnu možnosť niekoho donútiť to zaplatiť. Žiaľ, z praxe vieme, že sa potom bežne pristupuje k rôznym formám nelegálneho vymáhania poplatku od nátlaku a vydierania, až po šikanovanie rodičov či detí. A práve deti sa vo väčšine prípadov stávaju "rukojemníkmi" tejto situácie. 

Opäť vyjadrím svoj subjektívny názor. V mnohých prípadoch sú takýto rodičia - neplatiči pokladaní za tzv. problémových, či rebelov. Ale iba vo veľmi málo prípadoch sa niekto zaoberá aj dôvodmi ich neochoty, ale niekedy aj neschopnosti platiť. Presvedčili ma o tom mnohé diskusné príspevky. A myslím, že čím väčšia škola, tým menšia ochota diskutovať. 

Ale o tom nabudúce.

Tak ako to s tými poplatkami vlastne je? Mám či nemám to či ono zaplatiť? Je to povinné? Môžu ma nútiť to zaplatiť? A ak nezaplatím, nemôže učiteľ šikanovať moje dieťa?...

Tieto a mnohé podobné otázky sa len tak hemžia rôznymi fórami, ktoré som prelúskala, kým som sa rozhodla aj v predcházajúcich príspevkoch venovať tejto nie ľahkej a obšírnej téme.

Bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách je zakotvené v Ústave SR. Každý, kto má školopovinné dieťa sa nad týmto konštatovaním už iba trpko usmeje. Na každej, i malej dedinskej škole sa platia väčšie či menšie skryté, niekedy priam neviditeľné poplatky. Problém je v tom, že rodičia často nevedia, ktoré poplatky sú povinné (upravené zákonom) a ktoré sú dobrovoľné.

V tomto príspevku vám preto ponúkam krátky prehľad toho, za čo všetko ako rodičia školopovinných detí platíme. Za  nezdokumentované  platby budeme z účtovníckeho hľadiska považovať tie, o prevzatí ktorých poväčšine nedostane darca (rodič) žiaden doklad (príjmový doklad, darovaciu zmluvu a pod.). Teda on SÁM si ich nemôže vo svojom "domácom účtovníctve" relevantne zdokumentovať. Samozrejme predpokladáme, že škola či učiteľ by tieto platby zdokumentované mal mať . 

1. Legálne a zdokumentované  platby

- za povinné aktivity v rámci vzdelávania (legálne a zdokumentované)

• oblečenie na niektoré predmety ako telesná výchova, práca v laboratóriách, dielňach...;
• školské pomôcky, kancelárske potreby;
• doprava do školy;
• mohli by sme tu priradiť aj školu v prírode, prípadne lyžiarsky či plavecký výcvik (pozn. - poniektorí možno budú namietať, že to povinné nie je. Bližšie to vysvetľujem v jednom z komentárov pod príspevkom).

-  za dobrovoľné aktivity a služby (upravené aj legislatívne)

• školské stravovanie;
• predškolské vzdelávanie - tzv. "školné" (materské školy nie sú súčasťou povinnej školskej dochádzky);
• školský klub detí;
• centrum voľného času, školské stredisko záujmovej činnosti;
• základné umelecké školy;
• školské internáty.

2. Dobrovoľné a nezdokumentované platby

- súkromné príspevky na podporu všeobecných aktivít

• napr. dobrovoľné dary rodičov alebo firiem vo forme počítačov pre triedu, dary na záver roka pre učiteľov a pod. - tieto príspevky sú všeobecné a darujúci nepožadujú za ne žiadnu protislužbu.

- súkromné príspevky na vybrané aktivity

• napr. dobrovoľné dary ako nákup lôpt pre družstvo, ďalekohľad pre astronomický krúžok a pod. - darujúci nepožadujú za tieto dobrovoľné dary žiadnu protislužbu.

3. Požadované a nezdokumentované platby pre školu alebo triedu

• platby do “triedneho fondu”;
• platby do “rodičovského združenia”;
• platby za učebnice, školské pomôcky, časopisy používané ako pomocné texty pri vyučovaní, zväčša pri výučbe cudzích jazykov;
• platby za kopírovanie materiálov, skrinky na veci a šatne, príspevky na modernizáciu školy, platby za školské doučovanie;
• platby na prevádzku školy a investície v nej (maľovanie, upratovanie, nákup nových okien a pod.);
• platby spojené s komerčnými aktivitami, ako napr. fotenie triedy súkromným fotografom, predaj rôznych kníh, časopisov, atlasov, ktoré nie sú priamo spojené s vyučovaním;
• platby za mimoškolské aktivity, školské akcie, výlety, návštevy divadiel, koncertov, a pod.

4. Nezdokumentované platby v rozpore s etikou a/alebo nelegálne platby

• platby konkrétnym učiteľom alebo zamestnancom školy výmenou za protislužbu pre konkrétne deti, napr. úplatky za lepšie známky, za prijatie na školu, platby za doučovanie spojené so zlepšením známok.

Na záver

Myslím, že väčšine rodičovskej verejnosti je jasné, že neoficiálne platby rodičov sú vyvolané nedostatočným financovaním školstva.  V súčasnosti mnohí  zdieľajú názor, že čo nezaplatí štát, zaplatia rodičia. Aj keď takáto situácia mnohým rodičom nevyhovuje, žiaľ, nepodnikáme veľa preto, aby sa zmenila. Zdá sa, že neoficiálne platby sú hlboko zakorenenou tradíciou, ktorú si máloktorý rodič trúfa zmeniť, alebo skrátka len nevie, ako na to.  Či sa to dá, tak o tom v niektorom z ďalších príspevkov.

P.S. Budem veľmi rada, ak sa podelíte aj so svojími skúsenosťami, prípadne mi dáte námet, čo vás z tejto témy zaujíma, na čo by sa bolo treba bližšie pozrieť, "rozpitvať to".

Ako som písala v predchádzajúcom príspevku, po mojom "zvolení" za člena rodičovskej rady som pre môj dobrý pocit a tiež preto, aby som bola platným členom, a nielen členom "do počtu" rozbehla kolotoč hľadania informácií o fungovaní združenia ako takom. V prvom rade ma zaujímalo, čo to vlastne rodičovské združenie je, na základe čoho vzniká a pod.  Počas môjho pátrania som narazila na množstvo diskusií a otázok zo strany rodičov. Rozhodla som sa teda, že postupne na tieto otázky budem hľadať odpovede.

V súčasnosti v takej forme, ako ho poznáme z minulosti už "ZRPŠ" neexistuje. Čo teda hovorí naša legislatíva o tejto problematiké? No, dalo by sa povedať, že v podstate...NIČ.  Nič v tom zmysle, že neexistuje žiaden zákon, ktorý sa zaoberá konkrétne vznikom a fungovaním rodičovského združenia ako takým. 

V Zbierke zákonov existovala v minulosti vyhláška o ZRPŠ, ktorá upravovala činnosť, organizáciu, hospodárenie a zánik združenia. Inak, bolo to zaujímave, miestami úsmev vyvolávajúce čítanie. Zaspomínala som si na časy dávno minulé. Na druhej strane však veľa vecí dávalo zmysel a malo to hlavu aj pätu. Ale aj  zmysle tejto starej vyhlášky členmi ZRPŠ mohli byť iba osoby, ktoré sa zapísali do zoznamu členov. Navyše, maximálny ročný príspevok člena mohol byť 20 korún! Vravím, zaujímavé čítanie. Táto vyhláška však bola zrušená spolu so zákonom, ku ktorému patrila.

V súčasnosti má väčšina rodičovských združení formu občianskeho združenia ("o.z."). K tejto transformácii došlo po roku 2004. Vtedy vstúpil do platnosti nový zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ten v §50 umožnil podiel zaplatenej dane (poznáme to pod ľudovým názvom "2% z dane") poskytnúť prijímateľovi, ktorým môže byť aj občianske združenie.

Aby mohlo ZRPŠ (a teda aj škola) tieto financie získať (veď nešlo o zanedbateľnú sumu), mnohé rodičovské združenia sa teda zároveň stali aj občianskými združeniami. 

Ich činnosť upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (samozrejme v znení neskorších predpisov). Vyberám pár paragrafov, ktoré by vás mohli zaujímať: 

§ 3

(1) Nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť.

........

(3) Práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia.

Tak si to trošku zhrňme:

• členstvo v o.z. nie je automatické a k členstvu nikoho ani nemožno nútiť;
• právo slobodne sa združovať je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky v rámci čl. 29. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.
• keďže členstvo nie je automatické, mala by v združení existovať listina členov aj s ich podpismi, ktorými sa do združenia "zapísali";
• najdôležitejším dokumentom o.z. sú stanovy, teda súhrn záväzných spísaných pravidiel pre činnosť inštitúcie, organizácie, strany a podobne;
• stanovy môžu zaväzovať iba jeho členov alebo iné osoby, ktoré s tým súhlasia. 

§ 6

(1) Združenie vzniká registráciou.

(2) ....  K návrhu pripoja stanovy vo dvoch vyhotoveniach, v ktorých musia byť uvedené:

a) názov združenia,

b) sídlo,

c) cieľ jeho činnosti,

d) orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,

e) ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,

f) zásady hospodárenia.

Ak ste si nie istý, ako by to malo vo vašom ZRPŠ fungovať, požiadajte (najlepšie predsedu združenia) o stanovy. Mnohé sú zverejnené aj na stránkach samotných škôl.

§ 11

(1) Zmenu stanov oznámi združenie písomne ministerstvu do 15 dní od jej schválenia a pripojí vo dvoch vyhotoveniach text zmeny.

Návrh na registráciu, ako aj zmeny stanov podliehajú spoplatneniu, v súčasnosti je to za registráciu 66 eur a zmena stanov 16,50 eur.

Pravda je, že právna úprava občianskych združení je iba rámcová, čo na jednej strane zjednodušuje ich registráciu, no na druhej strane komplikuje ich činnosť, ale aj ich kontrolu zo strany verejnosti. A dôkazov o tom nájdeme na diskusných fórach nespočetné množstvo. 

Na dnes teda hádam aj stačí. Nabudúce sa skúsim prepracovať k toľko diskutovaným poplatkom.

Tak, prázdniny sú zdarne za nami. Po prvotnom šoku z nového školského roka som dnes prekonala ďalší pri pohľade do kalendára. Veď budúci týždeň už opäť majú deti prázdniny, tentoraz s prívlastkom „jesenné“!  Uf, a ja som si raz dávno sľúbila, že po prázdninách, keď deti pôjdu do školy a škôlky, sa opäť vrátim k písaniu. Ešteže je tých prázdnin toľko, takže vždy je šanca „začať po prázdninách“.

Ale nie  o tom som chcela. Dnes som sa rozhodla venovať  trošku ťažšej téme. Téme, ktorá je spojená so školou, téme, ktorej sa venuje nejedno diskusné fórum práve na začiatku školského roka (bola som upozornená na takéto diskusie aj tu na MK), téme, ktorá je pre mnohých zahalená rúškom tajomstva. Tou témou je „ZRPŠ“, teda tzv. rodičovské združenie. Viem si celkom živo predstaviť, že v tejto chvíli väčšina z vás dospela k rozhodnutiu, že nebude strácať čas čítaním takejto blbosti a radšej si prečíta napr. „Týždeň zo života mamičiek“.  Veď tam sa človek aspoň zasmeje, zlepší si náladu (aj ja to rada čítavam 🙂). Nuž, aj ja som do istého času takto reagovala. Zmenilo sa to nástupom dcéry do škôlky.

Aj takto sa dá

Ako v iných škôlkach, aj v tej našej nastal čas „plenárky“.  Mali sme ju spolu so školákmi, keďže sme jeden subjekt. Možno to poznáte. Všetci rodičia všetkých detí sedia v jednej miestnosti so všetkými pedagogickými a niekedy aj nepedagogickými zamestnancami školy.  Ako novopečený rodič – škôlkar som si len tíško sadla a sledovala, čo sa budediať.

Otvorenie, privítanie, prejav – jeden, druhý, tretí..., sem – tam padla nejaka otázka, ktorá mi prišla skôr ako rečnícka, pretože sa nenašiel  medzi rodičmi nikto (no, aby som bola objektívna, tak poviem skoro nikto), kto by mal odvahu reagovať. Teda reagovať verejne.  Samozrejme, šuškandy  s rukami na ústach fungovali  medzi rodičmi dokonale. A že po kom to tie deti majú! A potom nastal moment, keď pred rodičov predstúpil predseda ZRPŠ s požiadavkou, že si máme za „malkáčov“ zvoliť niekoho do rodičovského združenia.  Ani som sa nestihla ... vlastne nič som nestihla, lebo v tom momente vykríkla kamoška (odvtedy stále rozmýšľam, či jej tento titul neodoberiem) moje meno. A ja som ako v tranze súhlasila. Dodnes si nedokážem logicky odôvodniť tento krok, ale stalo sa. Takto sa začala moja kariéra v ZRPŠ!

Prvé zasadnutie

Prešlo pár dní a dostala som pozvánku na zasadnutie ZRPŠ. Myslím, že už na tom prvom  veľmi oľutovali, že ma „zvolili“ do tejto funkcie. Ja som to totiž nebrala na ľahkú váhu. Prežívala som akýsi vnútorný pocit zodpovednosti, ktorý mi hovoril, že ja tam nezastupujem iba seba, ale zastupujem predsa všetkých rodičov z triedy. Pravidelne mi v  súvislosti so ZRPŠ prichádzala na um veta:

NEZNALOSŤ ZÁKONA  MA NEOSPRAVEDLNÍ!!!

A tak som začala klásť otázky. Potrebovala som vedieť, ako ZRPŠ funguje, čo je a čo nie je v mojej kompetencii člena, pýtala som si na preštudovanie stanovy, zápisnice z minulých zasadnutí, aby som „bola v obraze“ a... a... a... nakoniec som mala pocit, že ma všetci vnímajú prinajmenšom ako inšpektorku Štátnej školskej inšpekcie.

A čo ďalej?

Nuž, začiatky veru neboli ľahké. Ale môj pocit zodpovednosti silnel a nevedela som tomu nijakovsky zabrániť. A objavil sa ešte iný pocit - pocit „hladu“ po informáciách.  A tak nastúpil "ujo Google“, ktorému vo veľkej miere vďačím za moje súčasné poznatky a ktorý môj „hladný pocit“ ako-tak nakŕmil. Ale keď som si  myslela, že ma už žiaden pocit nemôže „prepadnúť“, objavil sa pocit potreby podeliť sa so zistenými poznatkami. Len... spolu s ním sa vynorili aj pochybnosti, či to bude mať zmyslel. Nuž, možno aj reakcie na tento môj úvodný článok k tejto problematike rozhodnú o tom, či to bude mať zmysel.  

Ale možno aspoň pre môj dobrý pocit... 

P.S. Článok som už raz publikovala, je to úvodný článok k téme školskej "ZRPŠ", poplatkom a pod. Článok však prešiel istým zásahom, "stratil sa" 🙂 a preto ho publikujem opäť.