Kempovanie na divoko je skvelým spôsobom, ako stráviť čas v prírode. V tomto krátkom príspevku by som vám rada na začiatok priblížila niekoľko faktorov, ktoré je dôležité si pred kempovaním zodpovedať.
Medzi základné faktory môžeme zaradiť:
- bezpečnosť – bezpečnosť by mala byť pri kempovaní na divoko na prvom mieste je potrebné si skontrolovať či sa v okolí nenachádzajú žiadne jedovaté rastliny, ktoré by mohli ublížiť vašim deťom, dôležité je postaviť si stan v dostatočnej vzdialenosti od vody, aby vám náhodou nevytopilo stan
- dostupnosť – pokiaľ máte máte batoľa ako my je potrebné dopredu si zvážiť akú vzdialenosť ľahko zvládnete aj s ním my sme si na začiatok vybrali miesto, ktoré je dostupné do 30 minút a v prípade ak by malý v noci štrajkoval mohli sme sa vrátiť domov 😃
- povolenie – v niektorých oblastiach môže byť potrebné získať povolenie od majiteľa pozemku je to potrebné zistiť si to dopredu
- vodné zdroje – ak nie je v blízkosti žiaden prameň, nezabudnite si so sebou kanister s pitnou vodou
- povrch – miesto, kde si postavíme stan je dôležitým faktorom, miesto by nemalo byť moc kamenisté ale ani príliš mäkké
- vodné zdroje
- oheň – je významným prvkom kempovanie, dôležité je vždy zvážiť kde zakladáme oheň, aby nedošlo k jeho rozšíreniu
- zdroj potravy – od dĺžky pobytu závisí aj zásoba jedla, my sme išli na tri dni a dve noci a teda nám postačovala aj chladnička do auta a najbližší obchod sme mali cca 10 minút autom, takže ak nám niečo pochybilo nemuseli sme sa obávať
Kempovali sme na miestnom štrkovisku pri Leopoldove. Toto štrkovisko je rozdelené na viacero častí. My sme boli v časti kde bol pozvoľný vstup do vody a rovina na postavenie stanu. V blízkosti sa nachádzalo dokonca aj suché WC, ktoré postavili rybári. Pri vode bolo aj mólo z ktorého mohli skákať do vody a aj závesná hojdačka taktiež na skákanie do vody. Stan sme mali postavený pod stromami, takže celé dopoludnie sme mali tieň. Pri našom mieste bolo aj ohnisko ktoré sme využili na večerné opekanie. Deti sa vo vode vyšantili dosýta a bol to skvelo strávený víkend.

A čo? Paru? Hnev? Energiu? Aktivity v nabitom programe? Negatívnych ľudí zo života? Nároky sama na seba? Či veci, ktoré ti nerobia v živote radosť? Tak trošku všetko…

My ženy si zvykneme naložiť na plecia viac, ako je zdravé. Chceme byť dokonalými matkami, starostlivými partnerkami, dobrými dcérami, oddanými kamarátkami. Snažíme sa mať dokonalú domácnosť. Byť úspešné v práci. Mať vždy navarené. Byť vždy upravené. A takto by som mohla pokračovať. Áno, sme silné a áno, dokážeme to. Ale niekedy na úkor seba, vlastnej pohody a vlastného zdravia. Preto je dôležité odhadnúť svoje hranice. A tam to u mňa akosi hapruje…

Dlhšie som rozmýšľala o tom, ako nájsť ten správny balanc a pocit spokojnosti vo všetkých smeroch aj teraz, keď som doma na "dovolenke" a väčšinu svojho času venujem drobcovi a rodine. Tak, aby som nemala pocit, že niečo zanedbávam. Že zanedbávam seba. Že zanedbávam svoje potreby. Fyzické, psychické, profesijné. Lebo sa veru zanedbávam. Viem, že je to sakra ťažké, ale som toho názoru, že všetko závisí od maličkostí. Tak, ako vás vie neskutočne vytočiť drobnosť, tak vás vie naštartovať či potešiť malý krôčik.

Nuž, toho, čo by som mala asap zlepšiť, je však pomerne veľa. Začnem však postupne a hlavne, určím si zatiaľ iba tie priority, ktoré som schopná dodržať. Lebo to, čo je najviac demotivujúce, je zvoliť si nereálne ciele. Skúsim pracovať efektívnejšie a spraviť veľký krok - naučiť sa hovoriť NIE. Hovoriť NIE na veci, ktoré nie sú nutné. A sústrediť sa viac na veci, ktoré “chcem” a nie tie, ktoré “by som mala”. To je jedna z mojich prvých priorít. A čo tie malé krôčky? Povedala som, že každý deň si nájdem čas na tieto 4 veci.

• Skvalitním čas strávený s deťmi/partnerom

S deťmi som takmer nonstop. A tak mi to naozaj vyhovuje. Ale koľko z toho času sa im aj naozaj aktívne venujem? Nie toľko, koľko by som chcela. Tu niečo porobím, tam niečo upracem, tu si vybavím pracovný telefonát, potom nejaký mail, zamotám sa. Áno, pri všetkom mi asistuje môj malý šarmantný asistent. Viem, že sa tým učí, pozoruje, zapája sa. No zaumienila som si, že budeme viac času tráviť aktívne a užívať si spoločné hry a aktivity. Budeme si viac kresliť, tvoriť, lepiť, skladať puzzle, čítať, vyrábať garáže, iba tak sa prechádzať a chodiť na ihrisko. Teraz sa priznávam, že naozaj nemám rada detské ihriská. Ale moje dieťa, ako asi každé, ich zbožňuje. A tak tam teda zájdeme častejšie. S coffee to go to nejako zvládnem 😀 Rovnako je to však aj s partnerským časom. Sme spolu, no nie sme spolu. A tak raz za čas poprosíme babky a zájdeme niekam. Na rýchlu kávu, obed či hoci iba na nákup. Vo dvojici. Minule sme, napríklad, spolu brúsili staré stoličky, ktoré chceme zrenovovať - i tak sa dá poňať spoločne strávaný čas, no nie? ;) Inokedy zase odložíme večer mobily, sadneme si a porozprávame sa. Sme skrátka spolu a nie iba vedľa seba.