Poznáte to. Chcete ho prebaliť, no neustále vám uteká, pretáča sa na posteli a zdrhá... „Poď ku  mne, maminka ťa rýchlo prebalí, aby sme mohli ísť von. Poooď! Och dieťa, kiež by si bol už bez plienky...“ Konečne mu ju dáte, no on si ju strhne, zas a znovu sa na vás vyškiera a vám tečú nervy. Tak ho necháte tak, veď je leto.  Lenže o chvíľku je všetko pocikané a vy si poviete, že by ste si aspoň mali niekde prečítať ako na to! No a kde inde by ste mali začať, ako práve na internete? A presne tam viedli moje kroky. Že čo som sa dozvedela?

1. Dieťa by malo mať minimálne 18 mesiacov. (Ok, to bude mať o pár dní)
2. Dieťa má z času na čas po spánku suchú plienku alebo aj počas dňa.  (To sa nám niekedy podarilo keď sme prišli z vonku so suchou plienkou alebo po obednom spánku mal suchú.)
3. Dieťa vie, kedy ciká alebo kaká do plienky (áno, toto rozhodne spĺňame, v posledných dňoch nám oznamoval obe potreby počas ich vykonávania)
4. Dieťa rozumie pokynom ako „Daj hračku do krabice,“ a podobne.  (Rozumie, hurá. Keby tak rozumel aj pokynom typu „Nechoď do tej mláky“.)
5.  Dieťa sa snaží o samostatnosť pri obliekaní a obúvaní a musí rozumieť pokynom vytiahnuť tepláčky hore a stiahnuť dole. (Okej, pri tomto bode som si nie celkom istá, nakoľko obliekanie prebieha väčšinou počas naháňačky.)
6. Dieťa vie na pokyn rodiča ukázať kde má jednotlivé časti tela – bruško, ruky, nohy... (Tomu rozumie - fajn.)
7. Dieťa dokáže v pokoji obsedieť na nočníku 5-10 minút bez toho, aby sa na ňom vzpieralo, či utekalo. (Toto dokáže – hlavne kakanie mu už celkom šlo).

Po prečítaní týchto bodov som zistila, že je už celkom dobre vybavený pre začiatok. Dokonca sme už s tréningom mali isté skúsenosti a malý bol ochotný už pár týždňov upozorňovať na veľkú potrebu a vykonať ju do nočníka. Pri malej potrebe vedel iba oznamovať, že ciká. Takže wow...poďme to teda skúsiť. V tom článku píšu, že by to malo ísť za 7 dní...neverím!

1. Metóda spočíva v tom, že dieťa nosí od prvého dňa nohavičky (slipy) a je zakázané mu obliecť plienku (s výnimkou spánku) aj za cenu nehody. Dôležité je, aby tak pociťovalo mokro v prípade, že sa pociká a dokázal povedať, že ciká. Cítil sa nepríjemne. Keď už sa nám trošku darilo, veľmi nápomocné nám boli tréningové nohavičky.
2. Začína sa pasívnym posádzaním na nočník niekoľkokrát počas dňa. V prípade vykonania potreby je najdôležitejšia pochvala, aby dieťa pochopilo, že to čo urobilo a kde to urobilo, je správne. Veľa som mu rozprávala o tom, že nosí slipy ako tato. A že len veľký a šikovný chlapci nosia slipy. Výborné je ukázať na tata keď má na sebe slipy a povedať „Aha, tato nosí slipy, ako aj Adamko. A tato ciká na záchode. Ukáž kde ciká tato....Výborne. A kde ciká Adamko? Áno ciká sa do nočníka a na záchod. Šikovný chlapček.“
3. Keď sa mu podarí urobiť mláčku niekde v byte, ukážeme si ju a opíšeme čo sa stalo. „Vycikal si sa v obývačke, ale tu sa neciká, však? Ukážeš mame, kde cikáme?“ A dúfame, že ukáže nočník, pochválime ho. Utrieme mláčku.
4. Každé úspešné cikanie do nočníka odmeňovať ďalšími veľkými pochvalami a naopak nehody nijak nekarhať. Iba opísať, čo sa stalo. „Pocikal si sa, vidíš, teraz máš mokré slipy a musíme sa prezliecť. Cikáme do nočníka.“
5. Prvých pár dní Adamko nechápal čo od neho chcem keď sme išli von a mal „ocikať stromček, trávičku, kvetinku....“ tak sme nosili nočník so sebou aj von a pravidelne ho posadili. Už vedel čo chceme a pekne sa vycikal. Stále viac a viac sa mu darilo ovládať svoj mechúr. Neskôr sme prestali nosiť nočník von, lebo ocikávanie stromčekov si obľúbil.
6. V čase tréningu sme nechodili veľmi mimo dom, na dlhé cesty autom alebo návštevy. Snažili sme sa mať stále nočník na dohľad a upozorňovať na cikanie.
7. Zhruba 5.deň keď už sa zdalo, že malý ovláda svoj mechúr a vedel sa vycikať na povel a pár krát sa mu podarilo samému vypýtať, sme prešli k druhej fáze. Prestali sme s pasívnym posádzaním a pripomínaním nočníka. Nechala som to naňho, nech sa vypýta sám. Pár krát sa podarilo bez nehody, no najčastejšie sa stávalo, že začal cikať do slipov a v momente ako mu to došlo, kričal, že musí cikať. Bol už schopný prúd zadržať  a docikať do nočníka.
8. Veľkú rolu zohrával v tréningu veľký záchod. Magické miesto pre naše dieťa, kde sa dejú úžasné veci. Je tam veľká rolka toaletného papiera, ktorá sa dá odmotať, super kefa a perfektná fontána, ktorá šumí a točí sa tam voda. Mama s tatom tam veľa vysedávajú....a nielen oni, ale aj babka, dedko, teta, ujo....menovať a menovať.  A tak tam začal vysedávať aj Adamko. Veľmi rád tam chodil s mamou čítať knižky a splachovať.
9. Takto to išlo ďalej aj ostatné dni – dôležité je vytrvať, nedať plienku. Trpezlivo prezliekať, pripomínať, rozprávať. Pred dlhším výletom alebo cestou kde nebude možnosť okamžitého cikania - ponúknuť nočník, či záchod – pasívne. Keď sme doma v kľude alebo len vonku okolo domu nechať dieťa nech upozorní na svoju potrebu samo.
10. Postupne sme sa dopracovali k tomu, že Adamko bol schopný vypýtať sa na potrebu bez toho, že by si cvrkol do slipov a ostal v suchu po celý deň. Toto sa prvýkrát udialo na 10.deň tréningu, keď mal 17 mesiacov a 26 dní. Bola som naňho patrične hrdá. Na spánok mu dávam plienku aj naďalej, cez obed býva väčšinou suchá. Posledné kroky pred spaním vedú na záchod a taktiež prvé kroky po zobudení.

Záver:

Ak sa pustíte do odplienkovania a vidíte progres, teda, že to ide každým dňom lepšie a lepšie, pokúsťe sa vytrvať. Nebude to ľahké, čaká vás veľa prania, sušenia, prezliekania a zaberie vám to určitý čas. Vyzbrojte sa arezenálom nohavičiek, teplákov a trpezlivosťou. Taktiež si nemyslite, že keď sa vám podarí ostať jeden deň v suchu ostane to tak už každý deň. Dni sú všelijaké, nálady vášho dieťaťa sú rôzne... stále sa nám stáva, že keď je zabraný do hry, alebo sa jeduje a plače, neovládne svoj mechúr a nestihne dobehnúť včas.