Môj november a december

Ta už so doma. To je ta najvačša novinka. Spoznal som po hlase a po vôni mojich najbližších. Je tu hluk, teplo a smrádeček, veľa ľudí. Toto je že vraj moja segra.

Je bars voňavá a fajna, nevidím ju celkom dobre ale podľa hlasu viem že je to ona.  Ta si myslím , že sa celkom aj podobame. sme obaja k zožraniu. No a toto je ževraj môj tatko.

Ta še teš podobame, vlasy mám dispozične po ňom , si všimnite. Ta je moj to je jasne. Tato zlato. Funí na mňa a ja to mám rád. Každý ma furt pestuje. Ja s toho furt omdľevam do spánku. Co by ne , je to vyčerpávajúce , každého voňať a tak. 

Doma sa o mňa všetci starajú. Neznam prečo to robia ale dakedy mi furt pripomínajú, že som bol vo vode tým, že ma tam ponoria a hladkajú v nej. Ešte som to nepochopil, že prečo, keď ma namočá, tak potom ma osušá a aby som nezjapal, dajú my dačo do papuľky. zas daco čudné plastové.

Ale večer to prichádza to najlepše aj počas dňa Mľeko- že vraj sa to volá. Mamka me zobere, da sebe na prso a ja dujem jak šaľeny. Še nevem dopiť, neznám kedy mám dosť a potom blinkám.  Ešte , že ta moja mamka me chape a dá ma potom odrihnuc. Ta všimajte, že mi robí perfektný účes. Zas vypadam Bohovo.

Ako áno, ako nie, aj deti majú svoj denník. Maxíkov obsahuje síce malé percento jeho denného diania, ale stojí za to.

Postupne to tu budem nabaľovať, až sa aj vy zasmejete, zaplačete, poprípade si spomeniete na seba, keď ste boli malý, abo na svoje malé 🙂 

Denník je písaný v maminom kysucko-východňárskom domácom nárečí, lebo si pamatajte, že ja som kysucký východniar a to aj rusín, a moja mama načisto nevyspitateľne šalena kysučanka.

Mesiac prvý - September, Október

Ta, jakože v brušku pohoda, teplo, veget. Furt je čo piť, ta sa dobre napijem a potom furt spím. No , aby nebola nuda, tak mamu furt kopem do brucha. Je to paráda - sa tak sem tam natiahnuť.

Na konci septembra ma vytiahli mame z bruška. Proste len tak spím a zrazu na bruchu dajaké svetlo a ruka po mne šmatra a už som bol aj venku. Fúúú, je tu zima a veľa svetla. Není tu co piť. Ta revem, zle sa mi dýcha. No nevem čo so mňu všetci majú , furt kecajú , furt ma otáčajú, furt pichajú do ruky, do nohy. Do prdelky mám toho dosť, radšej zas zaspím. Keď še zobudim, zistím , že zle vidím farebné machule a kukajte co se mňu porobili, za tu chviľu čo som spal. Šalení , načisto. Bojím še zas zaspať, co  porobia neskor.