Minulý rok mi moj gynekológ oznámil, že na 100 percent prirodzene neotehotniem. Na odľahčenie poznamenal, že niekedy aj motyka vystrelí a na svojom vlastnom vtipe sa pobavene zasmial. Do rúk mi popri tom dával informačný leták o umelom oplodnení a výmenný lístok pre partnera na spermiogram. A keďže mám 5 mesačnú dcerku, asi viete ako tento príbeh skončí... Dnes sa pobavene smejem ja jemu. 

Začalo to tým, že nikdy som nemala pravidelnu menštuáciu, ale pravdu povediac som si z toho ani nerobila ťažkú hlavu. Mojej mame sa cyklus upravil tiež až po 2 pôrodoch. Zbystrila som až vtedy, keď som až 11 mesiacov cyklus nedostala. Vďaka mojej "úžasnej" košickej lekárke, som však ani po vyšetrení nedostala odpoveď v čom je problém, len som ticho odišla s predpisom na antikoncepciu v ruke. Pre 17 ročnú pannu bola antikoncepcia naozaj skvelý nápad... A takto to šlo pár rokov. S antikoncepciou som mala aspoň pseudo-menštruáciu a v období, keď som si od nej chcela dať oddych som mala "menštruačné prázdniny". Keď som na ňu chcela zas nabehnúť, môj už bratislavský gynekológ mi musel pichnúť 2 vyvolávačky, aby som dostala nejaký náznak menzesu... Až on mi v mojich 23 rokoch povedal, že budem mať problém otehotnieť, pretože mám tenkú sliznicu, nízkopoloženú a dokonca malú maternicu, takže budem mať problém aj s donosením a moje vaječníky vypovedali službu. Do auta som vtedy nasadla s uplakanými očami a diagnózou PCO - polycysticke vaječníky alebo Stein-Leventhalov syndróm. Po nejakom tom pozviechaní sa, som sa snažila utešovať, že raz sa to predsa len podarí...

A tak šli roky a keďže som nestretla muža, s ktorým by sme chceli dieťa obaja rovnako, nemala som si prečo robiť starosti. Som veľmi rodinne založený človek a o dieťatku a skvelom mužovi som snívala asi od 15.rokoch. A potom taký prišiel. Keďže však bol rozvedený a mal už dve deti, netlačila som na neho. Dokonca moja láska k nemu bola taká veľká, že by som vedela obetovať kvoli nemu svoj sen o dieťati. Však budem sa starať aj o jeho deti. Preto som bola nesmierne prekvapená, keď mi na moju otázku, čo by sa stalo keby som otehotnela odpovedal, že by bol ešte šťastnejší ako momentálne je. Samozrejme vedel o mojom probléme, ale povzbudzoval ma, že aj lekári sa mnohokrát mýlia a že on ma také kvalitné spermie, že prerazia aj pancier... Bol marec a ja som od minulého leta v auguste nedostala návštevu, ako inak, po vysadení antikoncepcie. Odmietla som už brať umelé hormóny, keďže neriešili podstatu problému a začala som sa orientovať iným smerom. Už dávno som bola fanatik do zdravej výživy a po niekoľkých hodínách študovania kníh, článkov, videí a rozhovorov som bola presvedčená, že zdravou stravou sa moje telo zmobilizuje. Počula som o tom ako sa onkologický pacienti vyliečili surovou stravou, dokonca v mojom blízkom okolí boli takíto ľudia, tak som viac nepotrebovala. 

Šla som do toho naplno s taškou plnou prírodných doplnkov. Nechcela som to nechať iba na surovú stravu, ale študovala som čo všetko stojí za mojimi problémami. S pomocou čínskej medicíni som došla k tomu, že za mojou neplodnosťou stojí nevyživená krv a treba rozprúdiť krvný obeh a zvlhčiť črevá. Brala som ženský ženšen a peruánsky koreň maca, ktorý je prírodný regulátor hormónov, pupalkový olej, ktorý je potrebný brať iba v období od  prvého dňa cyklu do ovulácie, aby sa vajíčko mohlo zahniezdiť na sliznici maternice, pila som himalajsky čaj na chýbajúcu menštruáciu (to bol jediný "hriech" v "surovom období") a všetko som to dopĺňala spirulinou, chia semienkami, acerolou, sezónnou zeleninou a ovocím a pravidelným vysedávaním na slniečku. Bol prvý máj, lásky čas a moj prvý normálny a spontánny menzes po 10 rokoch! Bola som šťastná a zároveň hrdá na seba, že som to dala sama. Neskôr som už dodržiavala surovú stravu na 80 percent. Bola som si však vedomá, že nemôžem žiadnu bielu múku, cukor, mäso a výrobky z kravského mlieka. Som krvá skupina A a všetka tá strava by spôsobovala iba ťažkosti. U žien trpiacich PCO syndrómom je stále prítomný zápal v organizme a preto som sa musela vyhýbať strave, ktorá ma dráždi, či spôsobuje výkyvy v hladine inzulínu. 

Potom prišiel júl. V noci sa mi snívalo o pozitívnon tehotenskom teste... Po prebudení som šla so zvláštnym pocitom do kuchyne po test, ktorý mi ešte ostal v dvojbalení. Po použití som si nejak automaticky hovorila, že je to len blbosť a chystala som sa ho vyhodiť do koša. Všetci vieme, čo prišlo. Nechcela som tomu veriť, že to prišlo tak skoro, ale vedela som, že to je pravda aj bez potvrdenia od lekára. Vtrhla som do izby k priateľovi, ktorý sa na mňa usmieval so slovami, však sme to chceli obaja. A tu sa žiaľ šťastný príbeh nás dvoch končí.

Muž mojich snov sa zrazu zľakol pravdivosti svojich slov, že aj lekári sa mýlia a že jeho spermie sú fakt také kvalitné, že všetko prerazia... Teda, skončil sa keď ma vyhodil z domu v 3. mesiaci tehotenstva, keď som odmietla potrat...Ale to je na iný príbeh. Dnes som síce slobodná mamina, ale neopísateľne šťastná. Tehotenstvo som mala krásne - teda to obdobie, ktoré som strávila doma s mojom rodinou v Košiciach. Mimoriadne stresujúci prvý trimester som sa snažila vyvážiť relaxačnými cvičeniami, pozitívnymi afirmáciami, pomalým a hlbokým dýchaním, zdravou stravou a radosťou z mojho rastúceho bruška. Ubezpečovala som moje malé dievčatko, že napriek všetkému sa nemúsí báť prísť na tento svet, že urobím všetko preto, aby bola šťastná, milovaná a že ju budem ochraňovať.