Tento článok mi náhodne ťukol do očí a veľmi sa mi páči, tak sa chcem oň podeliť 🙂

Bola som to dievča, ktoré prisahalo, že nikdy neskončí ako niekoho klišé – bez topánok a tehotná v kuchyni. Je to zaujímavé práve preto, že mám tri deti, škrečka a dvor, na ktorý chodia hračky zomrieť.

Vyrástla som v Južnej Afrike, kde sú stromy na uliciach v októbri fialové a čaj sa pije horúci s cukrom a mliekom. Nemala som ani 18, keď som prisahala, že neplánujem byť nikoho matkou.

Keď bola moja mama v nemocnici a syn nášho pastora bol u nás na návšteve, našiel ma v kuchyni ako sa snažím uvariť večeru pre mojich malých bratov. Bola som bosá. A v kuchyni.

Pamätám si ako cez okno prenikalo popoludňajšie slnko a ja som vytiahla drevenú krájaciu dosku mojej mamky. Tú, ktorá mala na sebe čierne kruhy od horúcich hrncov a panvíc. Žili sme na jedle z reštaurácií a fast foodov. Ocko bol na pokraji vyhorenia z každodenných návštev v nemocnici a v ten večer som krájala cibuľu rozhodnutá, že uvarím ozajstné jedlo.

Ale William sa na mne iba smial a tak som si sľúbila, že vyrastiem a budem robiť niečo veľké, odvážne a dôležité.