Po dlhsej odmlke vam prinasam dalsiu cast nasho pribehu. Nie, nezabudla som, ale necakana hospitalizacia chlapca s modrymi ocami mi nedovolila napisat skor.

5.časť - Anjel po mojom boku

   Nase dni plynu tak isto ako dni inych ludi.Chlapec s modrymi ocami uz nieje babätko,vyrastol z neho chlapcek ktory o par dní sfukne štyri sviecocky zo svojej torty. No pre mna je den jeho narodenin dnom narodenia mojho anjela, zhmotnenim lasky,bolesti a novej nadeje.Svojho chlapca poznam uz dlho,poznala som ho skor ako som ho mohla objat svojimi rukami. Preto je pre mna anjelom,zmenil mi zivot a ukazal inu cestu nez tu ktorou by som kracala keby jeho nebolo.

Obcas sa vraciam v case spät,obcas vidim v tvarach svojich blizkych otazku. Otazku, ci by som vratila cas spät, ci by som znova dala zivot choremu dietatku. Som kto som, som dcera, som manzelka, som mama...no som clovek. No nebola by som tym clovekom ktorym som dnes keby som po svojom boku nemala jeho, chlapca s modrymi ocami. Nebola by som tu a teraz na tomto mieste, nevedela by som to co viem, nehnala by ma ta neuveritelna sila vpred...neviem kde by som bez neho bola ale ani ma to nezaujima. Ano, mala by som viac casu, viac penazi ale do konca svojho zivota by som ho mlcky nosila vo svojom srdci a spolu s nim trpkost svojho strachu.

Dnes som tu, stojim hrdo a vo svojej dlani ukryvam malu rucku svojho dietata.Budem s nim kracat kamkolvek, budem s nim plakat aj sa smiat, budem s nim zit nas zivot lebo takto to malo byt. Nas pribeh nekonci, nas pribeh sa len zacina. Jeho napisanim som chcela priniest male posolstvo pre vsetkych kto vydrzal citat tieto riadky popisane nasim zivotom.

Nikto nikdy nevie co ho stretne. Kazdy si ideme svojou cestou a hladame. Hladame lasku, stastie, uspech...hladame cloveka co bude tou cestou kracat s nami. Cesty klukate, cesty zaviate, cesty plne ludskych stôp, osudov a nadeji. Casto nieje v nasej moci si vyberat, obcas musime prijat to co nam osud nadelil a ist hrdo vpred aj ked nam srdcia krvacaju. Mne osud postavil do cesty jeho, chlapca s modrymi ocami. Bolo len na mne rozhodnut o jeho zivote. Rozhodnut sa ci budem svojou cestou kracat s tuzbou v srdci alebo nou budem kracat ruka v ruke so svojim anjelom.

Na niekoho vianočné svetre pôsobia ako gýč, iní si bez tohto vtipného a štýlového kúsku oblečenia Vianoce ani nevedia predstaviť.

Vianočné svetre so sobíkmi, snehuliakmi, tučniakmi, či jeleňmi sú jednoznačne trefou do čierneho na lyžovačku s priateľmi, zdobenie stromčeka v kruhu najbližších, na vianočnú párty či Silvester na chate s priateľmi. Vianočné zvieratká a symboly (soby, tučniaci, jelene, ľadové medvede,  snehové vločky, snehuliaci, domčeky atď.) sa stali už takmer klasikou aj u nás.

Tým, ktorým prídu vianočné zvieratká príliš gýčové či infantilné,  určite navodia tú pravú vianočnú atmosféru obľúbené nórske vzory, ktoré sú v kurze i túto sezónu.

Od škaredých nemoderných svetrov k módnej vychytávke

Vianočné svetre sa stali populárnymi v Anglicku okolo roku 1980 keď ich veľa televíznych hviezd začalo nosiť počas vianočného obdobia. Často boli prezentované ako ručne vyrábané vianočné darčeky od starých mám. Neskôr v  rokoch 1990 - 2000 boli považované za niečo nemoderné, gýčové až trápne. Viaceré z nás si možno okamžite vybavia Denník Bridget Jones a nemiestny darček, z ktorého nebol nikto nadšený. Návrat k popularite zaznamenali pred rokom 2010 keď vďaka nim online predajca Amazon dosiahol 600% nárast tržieb.

Ako sa z historického kroja severských krajín stal nestarnúci módny trend