Vymieňate domino kocky Šmolkov vo fóre? Vytvorili sme pre vás skupinu, aby sa vám vymieňalo lepšie.

Link na skupinu: www.modrykonik.sk/skupina/4174

Ako skupina funguje?

• Každý príspevok, ktorý pridáte, označte menom Šmolka a číslom kocky. Vzory označení nájdete v pravidlách skupiny alebo tu: #tatko1 #smoulinka2 #cackos3 #hundros4 #babros5 #tatko6 #chrabros7 #babros8 #mudros9 #smoulinka10 #babros11 #babros12 #rozpravac13 #smoulinka14 #vtipko15 #babros16 #zemlos17 #silak18 #cackos19 #takto20 #zemlos21 #babros22 #tatko23 #cackos24 #smoulinka25 #hundros26 #vexy27 #hakis28

• Označte, či kocku máte, alebo hľadáte: #ponukam a #zhanam
• V prípade, že kocku ponúkate a ponuka už nebude aktuálna, informujte o tom pod príspevkom.

Skupina je len testovacia. Môže sa stať, že niečo nebude fungovať.

Mama sa rodí znovu a znovu s každým pokrokom svojho dieťaťa. A dokonca už aj vtedy, keď vidí //. Prečítajte si nový týždeň zo života mamičiek 🙂

• Keď si tehotná, tvoje telo si robí, čo chce. Tvoje dieťa vo vnútri vyžaduje pozornosť, oddych, zdravé jedlo, smiech, pokoj... a ty nie si ty. Si brucho, ktoré chodí a priťahuje pohľady ostatných: Vieš, že ak je brucho nízko, bude to chlapec? Vieš, že ak ješ cibuľu, dieťa plače? Vieš, že by si nemala šoférovať? Potom sa dieťa narodí a ty si teraz herečkou – tou, ktorej meno si nik nepamätá. A hoci máš ešte stále veľký zadok, keď vojdeš do izby, staneš sa zrazu neviditeľnou. Všetci známi si pohadzujú novorodenca z náručia do náručia ako loptu. „Našťastie“ je tu vždy niekto, kto vie byť mamou lepšou ako si ty: Vieš, že ho obliekaš príliš teplo? Vieš, že tvoje mlieko asi nebude dobré? Vieš, že...? Vieš. Mama to vie. Mama vie predsa všetko. Mama vie, že medzi ňou a dieťaťom je silné puto. Puto, ktoré sa zrodí z bolesti, dotyku pokožky, zvuku... Lebo mama sa stáva matkou veľakrát: keď uvidí pozitívny tehotenský test, keď porodí, keď dojčí, keď mení plienku, keď pripravuje prvú kašičku, keď učí dieťa smiať, kráčať, rozprávať... byť niekým. Mama sa rodí znovu a znovu s každým pokrokom svojho dieťaťa. A keď sa z malého dieťaťa stane veľké, mama sa narodí znovu. Lebo vie, že jej dieťa je teraz súčasťou sveta, ktorému ho odovzdala.

• Všimla som si, že posledné týždne ľudia na ulici na mňa veľmi zvláštne pozerajú. Vždy som sa skontrolovala, či nie som špinavá, nemám na sebe niečo priesvitné, roztrhané alebo nedoladené, či mi náhodou niekde niečo netrčí, čo by trčať nemalo a nikdy som nič na sebe nenašla. Posledné dni sa k tým divným pohľadom pridalo aj stránenie sa a prechádzanie na druhú stranu ulice a mňa to začalo štvať. Pred chvíľou mi dovolala kamoška a hovorí, že na mňa dobrých 10 minút na ulici kričala a ja som s niekým asi po telefóne viedla veľmi družnú debatu o zmrzline a kremešoch. No neexistuje, mobil mám vybitý a s nikým som nešla a... v tom mi to celé došlo. S bambulkou sa rozprávam od kedy bola len // na teste. Najprv to bolo potichúčky v súkromí, ale odkedy mi "odpovedá" tou svojou kopkadielkovou morseovkou, rozprávam s ňou vždy, všade a nahlas. Hovorím jej kam ideme, čo budeme robiť, pýtam sa jej čo si prosí papať, ako sa cíti, spievame spolu s rádiom či CDčkom, sťažujem sa jej a aj sa jej so všetkým chválim a s intenzitou jej"odpovedí" pridávam k rozhovoru patričnú miminku a gestikuláciu. Dnes som jej napríklad vravela (to čo kamoška počula), že je horúco, tak si kúpime zmrzku a kúpime aj tatinkovi kremeše, ktorých zoberieme viac a možno keď povrtí večer pekne riťulou, tak jej tatino jeden kremeš dá, aj keď je skupáň skupánsky na sladké. Pridajte k tomu zopár pohybov rúk a divné výrazy tváre, žiaden mobil a ani kábel a je úplne jasné, prečo boli všetky tie divné pohľady. Ak teda zbadáte na ulici malú, blonďavú tehulku, ktorá rozpráva sama so sebou, nebojte sa. To som len ja a moja krásna Žabka a práve diskutujeme o niečom veľmi dôležitom, čo rozhodne do pôrodu nepočká. Sme proste baby ukecané. Krásny dník všetkým tehulkám a ich bábätkám v brušku 🙂

• Dnes s Hanulkou u lekára. Príde mamička asi s 2-3r. chlapčekom. Chlapček sa pýta: "prečo to bábätko nemá topánky?" a mamka mu odpovedá: "lebo nechodí, tak ich nepotrebuje". A chlapček pohotovo: "tak načo má potom nohy?"

• Ružový koník, verzia pre dievčatká 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Na materskej tretím rokom
cítim sa byť už otrokom.­
Každé ráno pripravená,
že ma čaká dáka zmena,
ale večer s hrôzou zistím,
že to bol deň zas ten istý:

Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.

Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.
Do práce sa s tatom strojí,
ten sa toho právom bojí:
"Nemôžeš ísť so mnou zlatko,
veľa roboty má tatko.
Mamička má času more,
pozri sa, už vstala hore!"­
Ja strapatá, pomalá,
nočnú som zas ťahala,
lebo malý nechcel spať,
iba cicík cumľovať.

Manžel zdrhá: "Láska idem.
Navar niečo, hladný prídem!"­
Tak bez seba od radosti,­
začnem plniť povinnosti.

V ruke nočník, v druhej plienka:­
"Pozri, v knižočke je lienka!
Chvíľu si tu čítaj, seď,
malého prebalím hneď."

Tvár umytá, zúbky čisté,
musia niečo papať iste.
Smerujem ich do kuchyne,­
cestou otvárajú skrine.

Šaty, šperky, knihy, spreje,
zrazu nič na mieste nie je.
Dve stoličky, podbradníky,
k tomu svorný krik veliký.
Jeden nechce kašu jesť,
pritom reve o 106,
druhému sa šunky máli
a čajík vraj strašne páli.

Po raňajkách hrôza čistá,
na vychádzku oboch chystám.
Obliekaciu vojnu zvediem
a keď ich už pred dom vediem,
pri malom mi nos vykrúti,
nervovo sa takmer zrútim,
cítim to aj cez pančuchy,
pos... sa až pod pazuchy!

Druhý pokus upotená,
zvládnem ako superžena,
do auta ich oboch pútam,
"Kam ich dneska zobrať?" hútam.

"Už viem, k rieke pri kačičky,
to je ten raj pre detičky!"
Ubieha nám rýchlo cesta,
na sedačkách divo vreštia.
O hračku sa naťahujú,
zvyšných dvesto ignorujú.

V parku je to čistý des,
holub, kačka, mačka, pes -
na všetkých sa s chuťou chystá
môj dvojročný terorista.
Nemôžem ho spustiť z očí,
do jazera by hneď skočil.

Z kočíka sa rev ozýva,
celý park sa na nás díva.
Malý mi chce zvestovať,
že ho musím pestovať.

Na rukách ho teda vláčim,
ťahám tašku,kočík tlačím.
Na staršieho pritom vrieskam,
nech nespadne na preliezkach.

Keď lavičku voľnú zbadám,
od únavy na ňu padám.
A pre moje detičky,
vyťahujem čajíčky,
mandarínky, keksíky,
veď majú hlad veliký.

Po desiatich minútach,
dogebrení sú až strach.
Tak oznámim: "Moji milí,
výlet sa ku koncu chýli."

Cestou domov - radosť veľká,
zaspia obe strašidielka.
Do postieľok ich vyklopím,
varešky sa s chuťou chopím.
A pre blaho rodiny,
varím zo dve hodiny.

Priebežne periem a suším,
upratať nestihnem, tuším.
A hľa - už sú krpci hore,
musím sa mať na pozore,
výtržnosti totiž množia,
snáď len požiar nezaložia.

Vo dverách sa manžel zjaví:
"Hotový som" smutne vraví.
"Daj mi niečo na večeru,

Kým papá ja kŕmim deti,
umývam riad, zhŕňam smeti.
Posťažovať sa mu snažím,
že po chvíľke kľudu bažím.
Chápavo mi hlavou kýva,
do novín sa pritom díva.

Vytratí sa nenápadne,
na mňa ďalšia šichta padne.
Že mal prácu, musím chápať,
počujem ho z gauča chrápať.

Chalanov do vane súrim,
"Zas nestihnem seriál!" zúrim.
Mydla, šampónu sa stránia,
do postele sa ísť bránia.
V pyžamách (mám radosť veľkú)
chcú sa hrať a kukať telku.
O polnoci, chvalabohu
nevidno už ani nohu.
Hore je len mamička
a kamoška žehlička.

O pol druhej zbitá líham,
vlasy si zmyť zas nestíham.
Sníva sa mi krásny sen,

NECH PREŽIJEM ĎALŠÍ DEŇ! 🙂