Je to neuveriteľné, ale ja už mám POL ROKA. Ale pssst, nikomu to nehovorte. U žien sa predsa o veku nehovorí, všakže 🙂

A ako veľká *polročná slečna som za posledný mesiac zmákla toto:

Veľká som dva a trištvrte puzzlíka, keď dobre vystriem nohy. (71cm)

• Predprípravu na lezenie: po zmáknutí pretáčania na bruško som začala tulením skokom vpred (29.5.), pokračovala cúvaním /to sa mi podarilo dvihnúť ritku zo zeme, ale potom ma zošuchlo naspäť a dozadu. Strašne ma to vedelo nahnevať, hlavne to, že ja som chcela ísť bližšie k hračke a nie preč od nej/, a zakončila som to machrovským zdvihnutím na všetky štyri (22.6.). No dobre, ešte takým nedokonalým, ale poctivo cvičím kliky, odliepam hrudníček aj bruško od podložky a priťahujem kolienka, najprv len jedno a potom aj obe. Najkrajšie som to predviedla pri skypovaní s Alibabkou a dedom. Pre nich si vždy pripravím niečo nové na priamy prenos. A ešte viem pivotovať. To bude asi tým, že teraz v teple chodievam s rodičmi na pivo.

• Podarilo sa mi povedať mama. Najskôr som skúšala mamamamamamam, potom mam, mam…ale keď som povedala mama, tak ma mama hneď zobrala na ruky a pusinkovala, takže to bude to správne slovo, ktorým to mám u nej vyhraté. A inak sa občas mame posťažujem na Európsku úniu, keď krvivím pusinku, tak hovorím EU, EU, EU. A tiež viem: bbbbb, bva, vavava, grrr grrr.
• Ako a s čím sa rada hrám: Hrazdička je už u mňa na vedľajšej koľaji, už ma nebaví pod ňou ležať a búchať do hračiek, tak ju radšej chytím a odsuniem nabok. Alebo ju používam ako činku a posilujem s ňou. Skúsila som ju aj ochutnať. Hm, celkom to ušlo. Ale dudula je dudula, na tú nemá nič. Viem ju presne lokalizovať v akomkoľvek množstve hračiek, cielene ju chytiť a dať si ju do pusy. Niekedy to nie je na prvý pokus, ale vždy sa mi to podarí. Mama mi ju teraz dáva na retiazku, takže ju mám poruke a môžem sa obslúžiť sama alebo použiť retiazku ako hračku, keď sa nudím a nič iné nie je poruke.

• Od druhého mesiaca papávam v noci o 2hej a o 5tej. 5.6. som vyhlásila protestnú hladovku proti nočnému budeniu. O 2hej som si cucla, ale o 5tej nie, stisla som pusinku a nič sa mi do nej nedostalo. Počkala som si do raňajok o pol 9tej. Na druhý deň som to urobila znovu. Potom mama vymyslela, že radšej vynecháme to kojenie o 2hej a to o 5tej dáme, lebo ona potom už vstáva a chodí oddychovať do roboty. Tak som súhlasila. Niekedy to vydržím bez problému, niekedy som už hladoš o pol 5tej, ale to nevadí. Teraz v lete slniečko zobudí mamu vždy skôr ako ja.
• Okrem hladovky som za vylepšenie svojej línie (7795g) zabojovala aj novými gymnastickými prvkami. Cvičím ich doma aj v kočíku, snáď zaberú. Robím mostíky, kotúle doprava a doľava, váľam sudy, dvíham nohy a vystieram ich do prepnutia a mojou zbrusu novou špecialitkou je chytanie nožičiek. Mama pritom dáva pozor, aby som mala gaťulky zladené so šatočkami.

Nosenie dieťata, podobne ako iné časti vzťahovej výchovy ( spoločné spanie, dojčenie ), nie je novou myšlienkou. Po stáročia ženy nosili svoje deti v rôznych vakoch, látkach, šatkách. 

Skúsenosť tieto ženy naučila, že bábätká sú najšťastnejšie v náručí svojich matiek alebo iných osôb, ktoré sa o ne starajú. Kočíky sú relatívne nové vynálezy používané v modernej dobe, keď "odborníci" začali radiť ženám, že príliš veľa pozornosti venovanej deťom ich môže "rozmaznať".

Voľba rodičov nosiť dieta so sebou na dôverne známom mieste pritúlené k matkinej hrudi, im uľahčuje byť s dieťatkom v kontakte aj uprostred rušného dňa. 

V roku 1986 tím pediatrov v Montreale robil výskum na 99 matkách s bábätkami. Polovicu rodičov požiadali, aby nosili svoje bábätká denne minimálne tri hodiny aj v prípade, ze bábätko neplače alebo nie je mrzuté. Rodičia dostali na pomoc nosiče. Ostatní rodičia tvorili kontrolnú skupinu a nedostali žiadne špecifické inštrukcie ohľadom nosenia. 

Po šiestich týždňoch vedci zistili, že nosené deti plakali a hnevali o 43% menej ako skupina nenosených detí.

V kultúrach, kde sú bábätká nosené, alebo spia vedľa svojich matiek, celkový čas plaču mohol byť meraný v minútach. Pri výskumoch na bábätkách v západnych kultúrach bol čas plaču meraný na hodiny.