Ubehol ďalší týždeň zo života mamičiek, čas uverejniť 5 milých a vtipných zážitkov. Nalaďte sa pred víkendom 🙂

• Sledovala som z vedlľajšej izby ako tata vypol hokej (jeho milovaný) a sledoval Sofi ako mu ukazuje celé Spievankovo, tancuje a spieva, naspamäť. Sledovala by som ich takto celý život, aký je na ňu hrdý a ona akú ma radosť, že sa mu to páči.

• Zbožnujem spoločné spanie! Keď spíme pod jedným paplónom a má na mne vyloženú nohu. A tie krásne rána, keď sa na mňa usmieva vedľa mňa a dáva mi pusu, aby ma zobudila! A potom ešte leňošíme a smejeme sa. Na toto raz budem s láskou spomínať, keď už bude veľká. Zatiaľ si užívam 🙂

• "Mamíí, prečo má tatino velkú cikulu?" "Neviem Maximko, skús sa opýtať tatina." "Tatíí, prečo máš veľkú cikulu?" "Ked budeš veľký, aj ty budeš mať veľkú." Uteká so slzami v očiach za mnou: "Mamíí, ja nechcem mať veľkú cikulu! To je fuj!"  😀

• Stojíme v kuchyni. Príde Matúš smutný a pýta sa maminy: "Mamina, voľačo sa ťa chcem spýtať, ale povedz pravdu. Je ocino chory?" Hovorí mu: "Nie, nie je. Prečo?" "Lebo má nejaké lieky v šuflíku v spálni. Počkaj, donesiem ti ich." O chvíľu docupká a otrčí škatuľku kondómov. Len nám tak kútiky trhalo 😀 A mama hovorí: "Daj to naspäť, to nie sú ocinove lieky, ale moje." 😀

• Zbožňujem uspávať svojho syna. Čo na tom, že má dva roky a nezaspáva sám? Vysprchovaný, vyvoňaný, v pyžamku s umytými zúbkami ma už vyčkáva na posteli a čaká, kedy budeme spolu čítať dvojstrannu z knižky, ktorú sám vyberie. Potom knižku odložíme, zhasne lampičku, napije sa vody, dá mi božtek, pritúli sa a hladká ma po vlasoch, kým nezaspí ♥ A vtedy sa môžem potichu vykradnúť z izby von.

Keď som bola malá, veľa veciam som nerozumela. Často som sa stretávala s dokonale zaužívanou frázou "pochopíš to, keď budeš veľká". Nevedela som sa dočkať chvíle, ked už budem "veľká", aby som všetkému chápala, aby mi moja mama vysvetlila veci, ktorým som nerozumela a na ktoré som sa jej zo zvedavou iskričkou v očkách pýtala. Je pravda, že pán "život" to má proste vymyslené skvele a veľa vecí som pochopila sama, len na to proste musel prísť ten správny čas.

Mám dve nevlastné sestry. Vlastne ich nevlastnými ani nemôžem nazvať, lebo to v našej rodine nikdy nebolo cítiť. Len som nikdy nerozumela tomu, prečo vždy cez víkend prišiel nejaký cudzí ujo, zazvonil pri bráne, sestry nasadli k nemu do auta a už ich nebolo. Keď sa vrátili, priniesli si kopu nových vecí, kopec sladkostí a ja som spoza záclony nenápadne sledovala, čo za "dobrého" uja ich to vždy niekam berie a nedokázala som pochopiť, prečo ja musím ostať doma. Závidela som im. Na otázku, čo je to za uja a prečo s nimi nemôžem ísť aj ja, som dostala odpoveď "pochopíš to, keď budeš veľká". Čakala som a čakala, až raz zrazu, ani neviem prečo a ako, mi to zrazu došlo. Ten ujo už k nám dávno nechodil a ja som sa až postupne dozvedela všetku tú nepeknú dospelácku pravdu. Toľko toho o svojich rodičoch nevieme.

Keď som už prišla do veku, že sa so mnou dalo normáne porozprávať, zvykla som sa v kontexte iných vecí mojej maminy opýtať na niektoré veci zo života a jej minulosti, ktoré mi nejak utkveli v pamäti a postupne sa mi vynárali v hlave ako ucelené otázky, ktorým však chýbali odpovede. Trvalo dlhý čas, kým som mala pokope všetky časti skladačky. Teraz viem, prečo mi to moja mama dávkovala postupne a prečo ma od niektorých nepekných odpovedí chcela v detstve uchrániť. Detstvo je predsa také bezstarostné, prečo ho kaziť "dospeláckymi" problémami. 

To, že moje sestry majú iného otca, som vedela už dávno. Už dávno mi došlo, že práve to bol ten ujo, ktorý ich vždy na víkend zobral preč a pochopila som aj to, prečo som s nimi nikdy nemohla ísť aj ja. V hlave som však stále mala veľa otázok. Prečo ste sa rozviedli? Prečo zrazu prestal chodiť? Prečo, keď sme raz boli v meste len my dve, sme sa s ním stretli a ja som dostala zákaz povedať o tom môjmu otcovi? Prečo ho sestra nepozvala na svoju svadbu?Prečo, prečo, prečo?

Preto...skladačku mám kompletnú a poslednú odpoveď som dostala v čase, ked mala mama podozrenie, že sa niečo podobné stalo aj mne. Samozrejme, že som jej klamala. Viem však, že aj tak vie aká je pravda. Je to predsa moja mama a tá vie všetko. Nemusím nič povedať, stačí, že sa na mňa pozrie, stačí, že počuje môj hlas v telefóne. Aká naivná som bola, keď som si myslela, že pred ňou niečo utajím. Tak isto ako platí veta "pochopíš to, keď budeš veľká", platí aj veta "pochopíš to, keď budeš aj ty mama". V prvej sekunde ako som sa stala matkou som pochopila.

Pred dvadsiatimi rokmi bola iná "móda". Dievčatá sa vydávali mladé, po svadbe nasledovali deti. Tomuto "módnemu trendu" sa nevyhla ani moja mama a vydávala sa ako 20-ročná. Po svadbe prišla na svet moja najstaršia sestra, o 4,5 roka neskôr moja druhá sestra. O dva roky na to sa mama rozvádzala. Mala šťastie, že mala na tú dobu dobrú robotu, dobrý plat, dokázala sa o svoje dcéry plnohodnotne postarať. Nehádzala flintu do žita, žila si svoj život, nikoho nehľadala a predsa niekoho našla. U spoločných známych sa náhodne zoznámila s mojim otcom. Ona mala 30, on 26. V dnešnej dobe si 26-ročný "chalan" hľadí to svoje, býva u rodičov, chodí na diskotéky a na rodinu ani nepomyslí (česť výnimkám samozrejme). ON si ju však zobral za ženu aj keď mala dve deti. ON sa rozhodol založiť si s ňou rodinu aj napriek tomu, ze jeho mama bola zásadne proti. Kde to videl zakvačiť si na krk staršiu rozvedenú ženu s dvomi deľmi. ON je s ňou aj napriek problémom 25 rokov. ON je môj otec a vždy bol otcom aj pre moje dve sestry, ktoré boli v tom čase už veľké, aby všetkému rozumeli a aj napriek tomu ho považujú za svojho otca a nikdy mu inak ako otec nepovedali.