Bola raz jedna skupina žabiek...ktoré sa chceli pretekať. Túžili sa dostať na veľmi vysokú vežu. Na atrakciu sa prišlo pozrieť veľmi veľa divákov, aby si pozreli súťaž a povzbudzovali žabky. Súťaž sa začala...

Ale....

Z prítomných divákov nikto neveril, že sa niektorej zo žabiek podarí dostať sa na vrchol veže. Krútili hlavami a hovorili:,  Nikdy sa im to nepodarí!" Alebo:,, To sa im nemôže podariť, lebo veža je príliš vysoká!" Žabky začali zaostávať...S výnimkou jednej, ktorá sa svižne ťahala hore a hore...Diváci kričali:,, Je to príliš únavnééé, žiadna sa tak vysoko nedostaneee!!!" Jedna žabka za druhou to vzdávali a otáčali sa vzad...

Len tá jedna išla vytrvalo ďalej...Vôbec to nechcela vzdávať. Nakoniec to všetky žabky vzdali, okrem tej jednej, ktorá sa sama a s obrovskými ambíciami vyštverala až na vrchol veže.

Ostatné žabky, ale aj diváci chceli vedieť, ako sa podarilo práve jej to, čo všetci ostatní považovali za nemožné.

Jeden divák prišiel k žabke a spýtal sa, odkiaľ vzala toľko sily, aby sa dostala až na samý vrchol. Vtedy vysvitlo že...

Kdyz jsme si malou prinesli z porodnice (7mesicu zpet) porad nam spinkala..a to tak ze usinala aj pri kojeni.

Bylo to presne to miminko, ktere se napapa a spinka...asi po mesici jsme ji zacali zkouset tvorit rezim.

V 19hodin koupani, vecerni mlicko a sup do postylky...aj jsme si rikali, je tak hodna a sikovna, ze urcite bude sikovna a bude nam krasne spinkat.....

Jenze jsme byli vedle jak ta jedle...

Mala nemohla usnout,zkouseli jsme vselico, uplne ticho a jen mirne svetlo, iba tma...ale nic nepomahalo...vzdy skoncila v me, alebo manzelove naruci a spanek zacinal az kolem 23hodiny vecer, pozdeji si sama vytvorila ritual a usinala z pravidla v 22:30hodin....A usinani bolo na hrudi, na prsu, na rukach, chozeni po byte, klokankova poloha...ale vzdy se podarilo..ikdyz mela prvni faze spanku velmi neklidne....

No nase mala zlata mala v 6mesicich 7kilo a povim vam, uz me naozaj zatezovalo malou uspavat na rukach...ikdyz usnula do deseti minut, ta ranni svalovice ruk...Rekli jsme si DOST